Gejza Kolesár, rodák z malebnej dedinky Meliata v rožňavskom okrese, prepadol čaru umeleckej fotografie už počas vysokoškolských štúdií v Košiciach v 70. rokoch, kedy pôsobil vo fotoklube Strojfoto Košice. Po návrate do rodného kraja úzko prepojil svoje fotografické aktivity s okresom Rožňava a v súčasnosti patrí medzi kľúčových členov miestneho fotoklubu Pix-XL Rožňava,
jún 2026
utorok, 30 jún 2026 07:55
Brdárka si pripomenie 330 rokov svojho kostola službami Božími a organovým koncertom
B r d á r k a - Občianske združenie Alter Nativa pozýva v nedeľu 5. júla 2026 do Evanjelického kostola v Brdárke na dve podujatia, ktorými si malá hornogemerská obec pripomenie 330 rokov od postavenia tohto renesančno-barokového chrámu (1696 – 2026). O 12.00 hod. sa uskutočnia slávnostné služby Božie, na ktoré o 15.00 hod. nadviaže Letný organový koncert poľského organistu Tomasza Zeburu na vzácnom organe z roku 1762.
Hudobná sezóna v obci známej svojimi čerešňovými sadmi sa pritom rozbehla už uplynulú nedeľu – hudobnou dielňou a koncertom Martina Geišberga a jeho hostí, ktorý zaplnil brdársky kostol do posledného miesta.
Zverejnené v
Brdárka
utorok, 30 jún 2026 07:50
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na júl 2026
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na júl 2026.
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
pondelok, 29 jún 2026 16:25
V Jelšave slávnostne otvorili nový enviro areál spojený s Dňom rodiny
Mesto Jelšava v spolupráci s Mestskými lesmi Jelšava slávnostne otvorilo dňa 25. júna 2026 nový enviro areál na Ulici 9. mája. Podujatie sa nieslo v duchu osláv Dňa rodiny a prinieslo bohatý program pre malých aj veľkých.
Dopoludnie patrilo školákom
Prvá polovica dňa bola venovaná žiakom jelšavských škôl. V areáli na nich čakalo niekoľko zaujímavých stanovíšť:
- Mestské lesy Jelšava: Zamestnanci lesov previedli deti areálom a ukázali im živé koníky, ovečky, lamy či vtáctvo.
Zverejnené v
Jelšava
pondelok, 29 jún 2026 08:44
Banícke múzeum v Rožňave otvára výstavu, ktorá pomáha deťom s rakovinou
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta výnimočné kultúrne podujatie. Pri príležitosti významného životného jubilea renomovaného regionálneho umelca Gejzu Kolesára sa uskutoční jeho doteraz najväčšia samostatná výstava s názvom „75 záberov slobody“. Slávnostná vernisáž prebehne 2. júla 2026 o 16.00 v priestoroch galérie. Výstava potrvá do 21.8.2026.
Zverejnené v
Múzeá
nedeľa, 28 jún 2026 07:46
Štatutárka MFK Rožňava Soňa Domiková: Sme veľmi radi, že sa nám podarilo privítať mladých futbalistov z viacerých krajín
Piaty ročník futbalového turnaja mládeže, ktorý zorganizoval MFK Rožňava máme už niekoľko dní za sebou. Vyvolal väčšinou pozitívne ohlasy najmä medzi futbalovou rodinou na hornom Gemeri. Tentoraz k nim pripájame poznatky o turnaji od štatutárky rožňavského klubu, pani Soni Domikovej: "Piaty ročník medzinárodného mládežníckeho futbalového turnaja opäť ukázal, že futbal je viac než len šport. Počas víkendu sa v Rožňave stretlo 36 tímov zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska vo vekových kategóriách U13, U11 a U9. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo privítať mladých futbalistov z viacerých krajín a vytvoriť pre nich prostredie plné športových zážitkov, nových priateľstiev a férových súbojov.
Zverejnené v
Futbal
sobota, 27 jún 2026 08:55
Velitelia DHZO v okrese Rožňava úspešne zvládli odborné skúšky
V dňoch 23. a 24. júna 2026 sa na Okresnom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Rožňave uskutočnili veliteľské skúšky Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO). Skúšky úspešne absolvovalo spolu 23 veliteľov, ktorí si buď predĺžili platnosť osvedčenia v rámci cyklickej prípravy, alebo získali novú kvalifikáciu. Medzi úspešnými absolventmi malo zastúpenie aj nežné pohlavie.
Samotným skúškam predchádzala intenzívna odborná príprava v dňoch 8. až 11. júna 2026. Lektori z radov príslušníkov OR HaZZ Rožňava odovzdali uchádzačom cenné teoretické vedomosti aj praktické skúsenosti zo zásahovej činnosti. Celú organizáciu, koordináciu a logistiku prípravy vrátane skúšok zastrešil vedúci oddelenia OPT, pplk. Ing. Florián Albert.
Zverejnené v
DHZ
utorok, 23 jún 2026 15:46
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského oslávila jubileum stretnutiami aj výstavou
Významné jubileum, 75 rokov od svojho založenia, si Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripomenula sériou podujatí, ktoré spojili minulosť s prítomnosťou a ocenili ľudí, ktorí sú s jej príbehom úzko spätí.
Oslavy sa niesli v duchu dvoch slávnostných stretnutí. Prvé bolo venované čitateľom, ktorí v tomto roku rovnako oslavujú 75 rokov, a pracovníkom knižnice. Symbolické prepojenie životných jubileí s výročím inštitúcie vytvorilo výnimočnú atmosféru plnú spomienok, vďaky a osobných príbehov.
Druhé stretnutie patrilo partnerom knižnice – zástupcom materských, základných a stredných škôl, kultúrnym inštitúciám mesta, riaditeľkám knižníc pôsobiacich v rámci kraja.
Zverejnené v
Knižnice
utorok, 23 jún 2026 12:54
Muránske hradné hry 2026 priblížia turecké časy, remeslá aj príbeh Muránskeho hradu
Muránska planina sa opäť stane miestom, kde ožije história. Muránske hradné hry 2026 prinesú celodenný program pre rodiny s deťmi, milovníkov histórie, remesiel, hudby aj dobovej atmosféry. Podujatie sa uskutoční v sobotu 27. júna 2026 a bude rozdelené do dvoch lokalít – dopoludnia sa začne program na Veľkej lúke, popoludní bude pokračovať na Muránskom hrade a finále v podobe rytierskeho turnaja na koňoch sa odohrá na Veľkej lúke.
Témou tohtoročného ročníka bude 500. výročie bitky pri Moháči. Program priblíži úlohu Muránskeho hradu ako dôležitej pevnosti v čase protitureckej obrany Uhorska. Návštevníci sa prenesú do obdobia, ktoré výrazne poznačilo dejiny Uhorska aj územia dnešného Slovenska. Dobový program priblíži nielen vojenské udalosti, ale aj každodenný život, remeslá, zábavu a kultúrne vplyvy, ktoré s týmto obdobím súviseli.
Zverejnené v
Muránska planina
pondelok, 22 jún 2026 14:11
Mladých futbalistov v Rožňave preverili nielen kvalitné výkony súperov, ale aj náročné rozmary počasia
Piaty ročník Medzinárodného futbalového turnaja mládeže Rožňava 2026, ktorý organizoval klub MFK Rožňava v spolupráci s Mestom Rožňava a Košickým samosprávnym krajom, úspešne skončil v nedeľu 21. júna 2026. Podujatie prebehlo na Mestskom futbalovom štadióne v Rožňave a v tréningovom centre UT v Nadabule.
Kľúčové detaily o priebehu turnaja
- Účasť tímov: Na turnaji bojovalo 36 družstiev zo štyroch európskych krajín (Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko).
Zverejnené v
Futbal
sobota, 20 jún 2026 16:39
Hasičské emócie v Rudnej: Previerky preverili sily aj techniku, poznáme nominantov na Gemerský pohár!
Sobota 13. júna 2026 patrila v okrese Rožňava jednoznačne hasičom. Športové ihrisko v obci Rudná sa stalo dejiskom tohtoročných Previerok pripravenosti DHZ/DHZO. Hoci ranné počasie potrápilo organizátorov neistotou, dobrovoľní hasiči opäť ukázali, že ich len tak niečo nerozhádže. Výsledok? Skvelá atmosféra, napínavé súboje a zaslúžené ocenenia.
Prípravy na jednotku a ranné dilemy
Všetko odštartovalo už v piatok. Organizačný tím do neskorého večera pripravoval trať pre požiarny útok a úseky pre štafetu 8x50 metrov. Keď sa však v sobotu ráno hasiči prebudili, obloha ich prinútila k zamysleniu, či akciu radšej neodložiť. Profesionálna česť však nepustila – hasiči predsa vyrážajú do akcie za každého počasia!
Zverejnené v
DHZ
Strana 1 z 4
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
1. november – Gustáv Staník (13.2.1857 Pruské – 1.11.1941 Rožňava) – organista, hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
4. november – Marína Maliaková, rod. Ormisová (4.11.1861 Nižná Slaná – 13.1.1946 Zvolen) – osvetová pracovníčka, publicistka, krajčírka, zberateľka ľudových krojov a výšiviek.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM- Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia
10. november – Belo Cajchan (10.9. 1905 Martin – 10.11. 1991 Hnúšťa) – divadelný ochotník, zanietený športovec, turista.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
11. november – Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka.
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
16. november – Karol Kuzmány (16.11.1806 Brezno – 14.8.1866 Turčianske Teplice) –spisovateľ, básnik, prekladateľ, teológ, cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia
16. november – Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná – 16.11.1856 Kiskőrös) – poetka.
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-
Samuel Hojč – 220. výročie narodenia
16. november – Samuel Hojč (16.11.1806 Brezno - 24.7.1868 pustatina Vatya) – národno-kultúrny dejateľ, autor národných obrán, ev. kňaz, statkár.
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-
Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia
18. november – Jozef Karol Mayer (1760 Levoča – 18.11.1826 Rožňava) – kníhtlačiar.
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-
Pavol Terray – 100. výročie úmrtia
20. november – Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia
27. november – Stanislav Zoch (30.1.1852 Jasenová – 27.11.1911 Banská Bystrica) – pedagóg, publicista, osvetový pracovník.
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a
publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne apublicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-
Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia
28. november – Vladimír Mikulaj (28. 11. 1936 Ratková-Repištia – 6. 11. 1995 Bratislava) – odborník v oblasti jadrovej chémie, vysokoškolský pedagóg.
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-
































