Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vydalo NULOVÚ EURO bankovku
Napísal(a) O. Bodorová
Rimavská Sobota – Pri príležitosti 140. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea vydalo múzeum v spolupráci so spoločnosťou Nunofia, s. r. o., ktorá je výhradným držiteľom licencie Euro Souvenir pre územie Slovenskej republiky, nulovú eurobankovku (0 Euro Souvenir). Ide o prvú bankovkou zo série 0 Euro Souvenir, ktorá prezentuje Národnú kultúrnu pamiatku v okrese Rimavská Sobota. Vydanie nulovej eurobankovky finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. Bankovka bude v predaji od 14. septembra 2022 od 8.00 do 18.00 hod. v Pokladni Gemersko-malohontského múzea. Predajná cena je 3 eurá.
„Na bankovke je vyobrazená historická budova Gemersko-malohontského múzea z roku 1910 a typický hrniec gemersko-malohontskej hrnčiny,“ informovala riaditeľka múzea Oľga Bodorová.
Stanovy Gemersko-malohontského muzeálneho spolku z roku 1883 * Predmet mesiaca september 2022
Napísal(a) É. Kerényi
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum zaujímavý, originálny, ručne písaný dokument z roku 1883 – Stanovy Gemersko-malohontského muzeálneho spolku. Dokument je súčasťou archívu múzea, a text písaný v maďarčine je rukopisom prvého riaditeľa múzea, Jánosa Fábryho. Dokument je vystavený v priestoroch múzea od 2. septembra do 30. septembra 2022.
V septembri 2022 si pripomíname 140. výročie založenia Gemersko-malohontského múzea. Korene múzea siahajú do 3. septembra 1882, keď sa otvorila prvá Umelecko-archeologická výstava Gemerskej župy v priestoroch bývalých delostreleckých kasární, kde sídli múzeum dodnes. Úspech výstavy prispel k tomu, aby vedenie mesta i župy hneď na druhý deň, 4. septembra 1882, na zasadajúcom zhromaždení Gemersko-malohontskej muzeálnej spoločnosti definitívne založilo Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Za dočasného predsedu spolku zvolili baróna Jenőa Nyáriho.
Výstava historických pohľadníc mesta Rožňava
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v roku osláv 120. výročia svojho založenia výstavu s názvom Pozdrav z Rožňavy. Vernisáž výstavy sa bude konať 13. 9. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25.
Výstava predstavuje verejnosti historické pohľadnice mesta Rožňava. ,,Cieľom výstavy je prezentovať pestrosť a rôznorodosť historických pohľadníc mesta, s dôrazom na pohľadnice vydané do roku 1945 a prostredníctvom nich priblížiť historickú podobu mesta a jeho architektonických skvostov,“ informovala autorka výstavy Sylvia Holečková.
V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave evidujeme veľký súbor rožňavských pohľadníc. Okrem vlastných zbierok múzea budú vystavené pohľadnice, ktoré zapožičali inštitúcie – Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava,
Primátor mesta Revúca Július Buchta zozbieral 1600 podpisov a predstavil tím kandidátov do zastupiteľstva
Napísal(a) L. G.
Július Buchta sa bude v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách opätovne uchádzať o post primátora ako nezávislý kandidát a rovnako aj post poslanca do BBSK. Vyzbieral dovedna 1600 podpisov a podporu mu vyjadrili strany HLAS-SD, Sme rodina, Strana moderného Slovenska a hnutie Republika.
„Za každý jeden podpis úprimne ďakujem a všetky sú pre mňa záväzkom, aby som vo svojej práci pre Revúcu pokračoval s rovnako vysokým nasadením ako doteraz,“ povedal Július Buchta.
Primátor Revúcej chce nadviazať na úspešné výsledky z končiaceho sa volebného obdobia, ako bola napríklad rekonštrukcia mestského kúpaliska (do rekonštrukcie mestského kúpaliska bolo doposiaľ investovaných spolu 256 724, 22 €,
Čestné uznanie z medzinárodnej súťaže UNICA pre animovaný film mladých autorov získalo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ktoré motivuje mladých filmárov k tvorbe realizáciou letnej školy animovanej tvorby ANIMOsCool, ktorá počas svojich deviatich ročníkov naučila mnoho detí a mladých ľudí procesu výroby animovaného filmu.
Tento workshop je ralizovaný formou týždňového denného tábora a účastníci každý rok pod odborným vedením lektorov vytvoria animovaný film. Takto vďaka spoločnému úsiliu vznikol v roku 2020 animovaný film s názvom Tri zlaté ruže. Námetom filmu je legenda o vzniku mesta Rožňava spracovaná v pôsobivom výtvarnom štýle, ktorý čerpá inšpiráciu z tradičnej techniky modrotlače.
Svojím prevedením získal v roku 2021 pre Košický kraj prvenstvo v celoslovenskej súťaži CINEAMA.
O výsledkoch futbalových klubov z regiónu Rimavská Sobota vo vyšších súťažiach
Napísal(a) Š. Tomášik
V príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o aktuálnych futbalových výsledkoch z nášho regiónu. Tentokrát však o ide o výsledky mužstiev z ObFZ Rimavská Sobota a to vo vyšších súťažiach.
V najvyššej súťaži je MFK Rimavská Sobota - III. LIGA a najlepšie v tabuľke bola do 4. kola Iskra Hnúšťa, ktorá dovtedy neprehrala bola lídrom. Ku každému FK sú uvedené výsledky, najlepší strelec a umiestnenie v tabuľke.
3. liga – VÝCHOD
R. Sobota – Slávia TU Košice 3:1
R. Sobota – Giraltovce 3:0
R. Sobota – Svidník 1:5
Oravské Veselé – R. Sobota 3:1
R. Sobota – Lipany 1:1
Slovenskí včelári práve dosiahli mimoriadny úspech na 47. svetovej včelárskej výstave Apimondia v tureckom Istanbule v dňoch 24. až 28. augusta 2022, kde získali dokopy 28 medailí. Druhé skončilo Poľsko s 12 medailami, ako tretia sa umiestnila Brazília, ktorá získala 8 medailí.
Na tejto najprestížnejšej včelárskej súťaži na svete a jedinej svojho druhu obhájil Tibor Vargapál z Košíc po tretí raz titul najúspešnejšej včelárskej farmy na svete. Jeho včelárska farma VARGAPÁL z južného Zemplína, ktorá sa nachádza v dedinke Hraň získala 10 medailí - 7 zlatých, 2 strieborné a 1 bronzovú. Stali sa tak najúspešnejšou včelárskou farmou na svete v počte získaných ocenení.
Nejde o jediný úspech slovenského medu. Aj na predchádzajúcej výstave v kanadskom Montreale bol slovenský včelársky tím najlepší.
V Hnúšti otvoria banské múzeum s hlbinnou expozíciou, ožívajú aj banícke tradície
Napísal(a) R. Lebeda
HNÚŠŤA – Banské múzeum s hlbinnou expozíciou, odkazujúce na bohatú banícku históriu regiónu, sa už čoskoro stane novým turistickým lákadlom mesta Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu. Oficiálne otvorenie sa uskutoční v sobotu 10. septembra 2022 o 10:00 v lokalite Mútnik medzi Hnúšťou a jej mestskou časťou Hačava.
„Myšlienka otvoriť takéto múzeum je pomerne mladá, v podstate sme na tom začali pracovať pred 2,5 rokom. Najprv sme kúpili budovu pri areáli Gemerskej nerudnej spoločnosti (GENES). Následne sme od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie dostali vďaka úspešnému projektu peniaze na jej rekonštrukciu,“ priblížil primátor Hnúšte Roman Lebeda.
Futbalové hody už začiatkom septembra v Krásnohorskej Dlhej Lúke i v Dobšinej
Napísal(a) MG od
DOSPELÍ
V. liga JUH VsFZ – 5. kolo
MFK Rožňava – OFK Vojčice 3:0 (0:0). G: F. Kovács, Á. Tamás, A. Hajdu. ŽK: 0 – M. Tokár, O. Vaško, K. Hirko. R: P. Ištoňa – V. Michalík, M. Marušinová, DS: M. Černica. Div.: 450.
ROŽŇAVA: Frederik Spišák - Juraj Horvát, Tomáš Gecelovský, Filip Szabó, Yelzhas Kambarov, Kristian Šikur, Jozef Krajlik, Michal Domik, František Gyenes (75´ A. Hajduk), Filip Kovács (C), Ákos Tamás.
VOJČICE: Dávid Fitere - Gabriel Schaffer (C), Samuel Sarik, Martin Plávka, Jakub Magnes, Marek Obrin (71´ T. Cili), Ján Polák (79´ Š. Vaško), Miroslav Tokár (74´ D. Baník), Vlastimil Pačuta, Kristián Hirko, Oliver Vaško (71´ B. Vereb).
Odstúpenie FK Gemerská Hôrka zo VI. ligy Košicko-gemerskej skupiny po štyroch kolách
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Gemerská Hôrka po pôsobení v najvyššej okresnej súťaži ObFZ Rožňava v roku 2022 postúpil do 6. ligy Košicko-gemerskej skupiny z 2. priečky. Po štyroch kolách v novom ročníku 2022 – 2023 však došlo k odhláseniu zo súťaže. V príspevku sa dočítame o dosiahnutých výsledkoch a príčine odhlásenia. Text dopĺňa fotografia.
Výsledky v ročníku 2022 /2023 prípravných a majstrovských zápasov do odhlásenia
Letná príprava
Turnaj v G. Hôrke: G. Hôrka – Gesztelyi 0:1, G. Hôrka – Kráľ 4:1
G. Hôrka – Krh. Dlhá Lúka 2:3, góly: Jankóšik, Medentski
Viac...
Počas Dňa baníkov sa malí návštevníci oboznámia s minerálmi z Gemera
Napísal(a) M. Venenyová
Deň baníkov – Jedinečné minerály Gemera v Zážitkovom centre Sentinel, podujatie, ktoré organizuje dňa 9. septembra 2022 od 9.00 do 16.00 hod. Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
„Hlavným cieľom podujatia je poukázať na rozmanitosť hornín a minerálov s následnou ukážkou zbierky geologických a paleontologických vzoriek. Súčasťou podujatia bude aj ukážka jedinečných minerálov, ktoré dal svetu práve Gemer,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Zaujímavé aktivity budú prebiehať v exteriérovej a interiérovej časti múzea. Okrem geologickej a paleontologickej ukážky čaká návštevníkov aj prehliadka Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Dni európskeho kultúrneho dedičstva v Baníckom múzeu
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s OZ Gotická cesta pripravilo podujatie s názvom Spoločné dedičstvo Gemera, ktoré sa bude konať 6. septembra 2022 o 16:00 hod., v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Podujatie sa uskutoční v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2022 (DEKD), do ktorého sa každoročne zapájajú viaceré pamiatkové inštitúcie vrátane Baníckeho múzea v Rožňave. Téma aktuálneho ročníka je "Sustainable heritage" ("Udržateľnosť v pamiatkach"). Podujatie má tento raz za úlohu motivovať kultúrne stánky, aby otvorili svoje brány a ukázali svoju úlohu v udržateľnej budúcnosti a svoj vplyv na zachovanie miestnej identity.
O trojdňovom Gemerskom folklórnom festivale v rázovitej obci Rejdová trochu inak
Napísal(a) MG od
Iba pred nedávnom (od 18. do 20. augusta 2022) sme boli svedkami trojdňového Gemerského folklórneho festivalu v rázovitej obci Rejdová. Odvtedy sa na rôznych mediálnych úrovniach a rôznych príležitostiach spomínala jeho úroveň. Jeden z jeho účastníkov ponúkol aj našej stránke perfektné dôkazy o tom, čo tento festival, ktorému pridali k názvu „trochu inak“, znamená a čo jeho tvorcovia a organizátori oproti prechádzajúcim ročníkom tohto roku pridali. Máte pravdu, že všetko, čo sa do troch dní po organizačnej stránke prejavilo, sa už nebudeme vracať. Nebudú to ani jeho noví účastníci, ani pravidelne sa zúčastňujúce telesá, či jednotlivci, ktorí sa v Rejdovej s niečím novým prezentujú. Všetci sa tohto roku zhostili svojej úlohy a posunuli latku festivalu o niečo vyššie. Nakoniec sme to zvýraznili i v komentári Márie Hlaváčovej, manažérky kultúry Gemerského osvetového strediska, ktorý vyšiel na našej stránke tesne pred festivalom.
V Slavošovciach bola hasičská Súťaž IVECO DAILY CAS 15 z vlastnej nádrže
Napísal(a) G.Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) Jelšava prijal v sobotu 27. 08. 2022 pozvanie do Slavošoviec na Súťaž IVECO DAILY CAS 15 z vlastnej nádrže. Súťaž prebiehala na miestnom futbalovom ihrisku. Súťažné družstvá tvorili štyria členovia DHZO, ktoré museli byť ustrojené v zásahových odevoch, UBO PSII, resp. BOSSMAN, obuvi a prilbou. Po nástupe bola povolená úľava pre súťažné družstvá, nemuseli použiť zásahový kabát ani rukavice. Bolo povolené použiť náradie, ktoré sú dané v IVECO DAILY CAS 15 1. – 3. generácie, sériovo dodané čerpadlo.
Bola to prvá súťaž tohto druhu, ktorej sa DHZM Jelšava zúčastnil. Umiestnili sme sa na 4. mieste z 10 prítomných družstiev. Získali sme cenu za Profesionálne vykonaný požiarny útok. Ďakujeme za pozvanie a za možnosť načerpať skúsenosti. Bolo to príjemne strávené predpoludnie.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).