Vlastivendú expozíciu doplnili o zreštaurované historické župné zástavy z 18. storočia
Napísal(a) É. Kerényi
Rimavská Sobota, 08. 07. 2020 - Stálu vlastivednú expozíciu Gemersko-malohontského múzea sme začiatkom júla doplnili o historické župné zástavy z 18. storočia, ako symboly a insígnie niekdajšej Gemerskej župy. Komplexné reštaurovanie dvoch historických zástav z rokov 1741 a 1793 sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Barbora Figuli, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie historického textilu a odevu. Ide pravdepodobne o najstaršie župné zástavy, ktoré sa na území dnešného Slovenska nachádzajú. Obidve obojstranne maľované zástavy sú ručné práce, ktorých výrobca a pôvod sú neznáme. Datovanie spadá do obdobia panovania Márie Terézie (1740 - 1780) a Františka I. (1792 - 1835).
Rákošská Baňa, 7. júl 2020 - Nenápadná gemerská dedinka neďaleko Jelšavy sa pomaly stáva lokalitou so širokou ponukou prírodného a vzdelávacieho turizmu. Vďačí za to nielen unikátnemu spojeniu prírodných unikátov a baníckej minulosti, ale predovšetkým činnosti dobrovoľníkov, ktorých vášňou sa stalo zachovanie tradícií a prilákanie návštevníkov pod vrch Železník. Najnovším prírastkom do tejto skladačky je expozícia venovaná miestnej baníckej histórii.
„Nápad zrealizovať Banícku expozíciu v Rákošskej Bani, ktorá je časťou obce Rákoš, nám skrsol z dôvodu, že aj napriek bohatej baníckej minulosti, ktorou je celý región pretkaný, nikde na okolí nie je žiadna spomienka na tieto časy. Kde inde by mala vzniknúť takáto expozícia, ak nie práve v Rákošskej Bani, ktorá sa po stáročnej baníckej činnosti preslávila výstavbou moderného banského závodu na ťažbu železnej rudy“,
Začínajú Hviezdne štvrtky v letnom kine rožňavskej hvezdárne
Napísal(a) Anežka Kleinová
Súčasťou aktivít, ktoré ponúka rožňavská hvezdáreň je aj tento rok letné kino. Fanúšikom strieborného plátna prináša neopakovateľnú atmosféru priamo pod holým nebom. Prírodné kino je vyhradené pre všetkých, ktorí si chcú pozrieť dobrý film a nesedieť pri tom doma na gauči.
Premietanie pod hviezdnou oblohou v Rožňave organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Uskutoční sa v areáli hvezdárne, čím ponúka jedinečné spojenie - možnosť sledovať hviezdy na filmovom plátne a zároveň pozorovať nočnú oblohu s odborným výkladom astronóma.
„Už tradične, každý júlový aj augustový štvrtok si návštevníci vychutnajú filmové novinky aj overené kino hity. Ponuka je pestrá a my veríme, že si so sebou odnesú príjemné zážitky.
Za TOP lekára nominovali MUDr. Janu Greškovú, primárku psychiatrického oddelenia rožňavskej nemocnice
Napísal(a) J F
Odborný týždenník Zdravotnícke noviny aj tento rok, a to už po šiestykrát, vyhlásil anketu TOP LEKÁRI na Slovensku vo viacerých kategóriách. V sieti nemocníc a polikliník ProCare a Svet zdravia sa do nej aj po minuloročnom úspechu s radosťou zapojili a do ankety je prihlásených desať výborných špecialistov. V kategórii Psychiatria nominovali MUDr. Janu Greškovú, primárku psychiatrického oddelenia rožňavskej nemocnice a zároveň hlavnú lekárku siete ProCare a Svet zdravia pre psychiatriu.
MUDr. Janu Greškovú v rožňavskej nemocnici pracuje už 29 rokov. Nastúpila do nej po absolvovaní atestácie v odbore anestéziológia a intenzívna medicína, avšak v roku 1995 sa rozhodla odbor zmeniť. Zaujali ju osudy pacientov so psychickými poruchami a snaha im pomôcť ju nasmerovali na psychiatrické oddelenie rožňavskej nemocnice, kde začala pôsobiť ako sekundárny lekár.
Futbalový klub FK Zlatý Klas Dlhá Ves patril k stabilným účastníkom najvyššej futbalovej okresnej súťaže 1. triedy a aj v súčasnosti 6. ligy. Výnimkou bola sezóna 2007/2008 kedy klub pôsobil v 2. triede (terajšia 7. liga). Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. V príspevku je detailne opísaná sezóna 2000/2001, autor uvádza káder, fotografiu, výsledky a tabuľky.
Káder: Jobbágy – Orel, Barkai, Farkaš, Zoller, T. Segyo, V. Segyo, Szeman, Maté, V. Ferdinand, L. Ferdinand, Csotó, Arp. Pomaj, Att. Pomaj, N. Pomaj, Blatník, Kankula, Repka, L. Novák, A. Novák, Varga, Ruszó, Rákay.
Poľský cyklista Adrian Honkisz najrýchlejší na pretekoch Rudnou cestou – okolo Jelšavy
Napísal(a) MG - GJ
Slovenský cyklistický klub Magnezit Jelšava v spolupráci s Mestom Jelšava uskutočnili 5. júla 2020 1. kolo cyklistických pretekov jednotlivcov pod názvom „Rudnou cestou – okolo Jelšavy“ ako Majstrovstvá Východného Slovenska VRL. Najrýchlejším pretekárom na 72 km dlhej trati bol Adrian Honkisz z Poľska, ktorý ju absolvoval v čase 1:47:29,53. Pretekov sa zúčastnilo 158 účastníkov, medzi ktorými boli okrem cyklistov z rôznych oddielov zo Slovenska aj pretekári z Poľska, Maďarska a Nemecka. Bojovalo sa na trati: bývalé kasárne Jelšava, ostrý štart za mestom Jelšava – ďalej smer Teplá Voda – Lubeník – Revúcka Lehota – Mokrá Lúka – Revúca (prejazd mestom) – Mokrá Lúka – Revúcka Lehota – odbočka Slovmag – Turčok – Železník – Sirk – Červeňany – Rákošská Baňa – Rákoš – Kameňany – Držkovce – Leváre – Gemerská Ves – Licince – Šivetice – Jelšavská Teplica – Jelšava – cieľ bývalé kasárne Jelšava.
Objavte banícku minulosť regiónu Gemer aj prostredníctvom Rákošskej Bane
Napísal(a) V. Brádňanský
Pán Viktor Brádňanský z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer, Rozvojovej agentúry BBSK a o. z. Rákošská cächa v ostatnom čase využíva príležitosť, aby aj prostredníctvom webstránky Maj Gemer infomoval návštevníkov stránky o rôznych podujatiach, ktoré v týchto dňoch organizujú. Tentoraz poslal na našu známu adresu pozvánku, ktorou pozýva na predstavenie ďalšieho nového turistického projektu na Gemeri. Píše: "Tentokrát vyrazíme do Rákošskej Bane, kde si pozrieme novú banícku expozíciu, ktorá doplní produkt s baníckou témou v tomto krásnom regióne. Hovorí o tom aj pripojená pozvánka, na ktorej spoznávame dnes už zamurovaný vchod do pomocnej štôlne v Rákošskej Bani, kde sa aj spomínané stretnutie 7. júla aj uskutoční. Po obhliadke novej expozície je možnosť prejsť si spoločne neďaleký náučný Chodník malých netopierov a navštíviť gotický kostolík v obci Rákoš."
ANIMOsCool – Letná škola animovaného filmu v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Už 7. ročník denného letného tábora so zameraním na animovanú tvorbu pripravilo Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. V termíne od 27. do 31. júla 2020 účastníci workshopu pod vedením odborných lektorov vytvoria spoločný animovaný film.
„Hlavným lektorom je skúsený výtvarník a pedagóg Ivan Čepek z Košíc, ktorý k animovanej tvorbe vedie v záujmových umeleckých krúžkoch deti a mládež,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje, „pod jeho vedením vznikajú animované filmy, ktoré získavajú priaznivé ohlasy nielen divákov, ale aj ocenenia odbornej poroty na celoštátnej filmárskej súťaži CINEAMA.”
Tvorbu Dávida Baffiho predstaví Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) R. Šimko
Sezónnu výstavu Dávida Baffiho – Numeros Flecti v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí pripravilo pre svojich návštevníkov Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Výstavu otvorí vernisáž dňa 11. 7. 2020 o 17:00 hod. a verejnosti bude sprístupnená až do 13. 9. 2020.
Dávid Baffi je rodák z Krásnohorského Podhradia a jeho výstava bude obsahovať diela, ktoré tvoril približne od začiatku tohto roka. Okrem nich sa na výstave objaví aj niekoľko starších diel, pričom poukazujú na princíp jej názvu, ktorý v latinčine znamená „ohyb čísel“. Autor uvažuje o paradoxoch prijatia do tejto doby, hraniciach medzi videným a nevideným, o vizuálnom smogu či výzve strácajúceho sa pokoja a rovnováhy. Zaoberá sa tiež tzv. slepým vizuálom, ktorý sa nerodí z videného, ale predsa dokáže vizuálne žiť.
Deti s vysvedčením majú vstup do múzea zdarma
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí počas víkendu 4. až 5. júla 2020 sa preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení. Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť počas víkendu otvorené 13:00 do 18:00.
Aktuálne si verejnosť môže pozrieť štyri tematicky pestré výstavy - Nieto majstra nad kováča..., Bionika - príroda na to prišla prvá, Šarlota Bottová. Výber z tvorby a najnovšia výstava Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho.
Viac...
V utorok 30. júna 2020 sprístupní Gemersko-malohontské múzeum novú výstavu - Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho. Výstava bude sprístupnená bez vernisáže a v priestoroch múzea potrvá do 30. augusta 2020.
Výrobou drevených, tzv. kyjatických hračiek sa preslávila obec Kyjatice v okrese Rimavská Sobota v 20. – 30. rokoch 20. storočia. V Kyjaticiach i v susednom Babinci sa venovali už od prelomu 18. a 19. storočia výrobe ľudového nábytku. Z bukového štiepaného dreva tu zhotovovali skrine a zásobnice na obilie, tzv. súseky, zdobené charakteristickým rytým ornamentom zhotovovaným špeciálne upraveným kružidlom ukončeným rydlom. Tieto výrobcovia predávali na jarmokoch vo svojom okolí, no i na Dolnej zemi. Okrem toho zhotovovali i zmenšené podoby nábytku a hračky pre deti. Po prvej svetovej vojne, v súvislosti s výrobou lacného továrenského nábytku, no i po zmene hraníc, začala táto výroba zanikať.
„LÁSKA SI TO ZASLÚŽI!“ Regionálna autorka Eva Wilson pokrstila prvý veľký román
Napísal(a) J. Genčanský
Eva Wilson z Revúckej Lehoty nie je v literatúre žiadny nováčik. Na svojom konte má už niekoľko knižiek, ktoré však boli doteraz adresované skôr mladším čitateľom. Najnovšia kniha je už naozajstným románom, do ktorého sa môžete zahĺbiť a nechať sa unášať emóciami a vášňou – je totiž o láske.
„Už ako malú prváčku ma očaril dobrodružný román Winnetou z edície Stopy s čiernobielymi ilustráciami a tomuto žánru som zostala verná celé detstvo. Vtedy sa zrodila u mňa myšlienka, že keď budem veľká, určite aj ja napíšem taký román a budú v ňom také isté krásne ilustrácie. A keďže som už na veľkú narástla, tak sa mi patrilo ten detský sen splniť,“ hovorí o motívoch zrodu svojho prvého románu autorka Eva Wilson.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre žiakov, študentov a rodiny s deťmi ďalšiu voľnočasovú aktivitu s názvom „Geo – piatky v múzeu“. Podujatie sa bude konať počas letných prázdnin takmer každý piatok v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej ul. č. 43 v Rožňave a na programe budú lákadlá, ako napríklad rozpojovanie a pozorovanie hornín, ryžovanie zlata alebo hľadanie fosílií v piesku.
„Všetky z aktivít sa budú konať v našej novej exteriérovej Geologickej bádateľni, ktorú sme vlani otvorili vďaka podpore Košického samosprávneho kraja. Čiže okrem toho, že sa naši bádatelia niečomu priučia, strávia čas aj na čerstvom vzduchu. V prípade zlého počasia sa ale vieme presunúť do interiérových priestorov múzea, kde zabezpečíme iné, tak isto lákavé aktivity,“ prezradila Juliána Kelemenová z Baníckeho múzea v Rožňave.
Nový koronavírus zasiahol aj skupinu Massriot. Partia rockerov sa ale vracia na pódiá s novým playlistom na doteraz u nich nevídanom, letnom turné názvom BUDE TO FAJN TOUR.
Massriot navštívi 5 miest na východnom Slovensku, ale okrem toho zavítajú aj do Revúcej. Navštívia 2 nové kluby, kde ešte v rámci svojich koncertných šnúr nehrali. „Po korone ešte zďaleka nie je, ale opatrenia sa už uvoľnili. Vnímame, že je situácia ťažká, ale aj pri tej opatrnosti chceme vniesť kus nádeje, a preto sme turné pomenovali BUDE TO FAJN TOUR. Začíname symbolicky presne tam, kde sme prestali. Prvý koncert bude v Starej Ľubovni, skončíme už tradične doma, v Rožňave. Nesmierne sa tešíme na náš návrat na pódiá, na ľudí a tú nezameniteľnú atmosféru, treba to ale brať zodpovedne a tak sa aj správať,“ informoval spevák a skladateľ skupiny, Robo Šimko.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).