Večer folklóru vo Vlachove prostredníctvom fotografií Petra Pobočeka
Napísal(a) MG od
Akosi dlho sme tento rok čakali na súhrnú informáciu o zaujímavom podujatí, ktoré 8. augusta 2020 zorganizovala obec Vlachovo, OZ Stromíš a Hostinec vo Vlachove. Organizátori mu dali aj príťažlivý názov Večer folklóru vo Vlachove. Kde inde by ho mohli v obci umiestniť, keď nie pred vlachovský hostinec. Pripravili preň aj zaujímavý program, ktorý sa začal o 17-tej hodine. V ňom sa predstavovali postupne od domácej MSS Pekná dolinka a DS Malý Stromíš. Po nich sa dostali k slovu aj známe súbory z okolia ako Fsk Hôra z Rejdovej, Fsk Bystränky z Rožňavského Bystrého a FS Dubina z Rožňavy. Záver patril Fsk Stromíš z Vlachova. Celý program zavŕšila ľudová zábava so skupinou RELAX.
Na podujatie sa vybral z Revúcej aj pán Peter Poboček. Srdcom i telom vášnivý zaznamenávateľ podobných podujatí, zdá sa, že v celom Gemeri. Raz ho vidieť doma v Revúcej, aby hneď zašiel i do Tisovca, Jelšavy, rád chodí i do Rejdovej a teraz sa chcel pokochať i zaznamenať fotoaparátom toto podujatie, ktoré veľmi konkuruje
Remeselné tvorivé dielne pre deti, neďaleko Klenovca, na Ráztočnom realizovali 15. – 21.8.2020 Občianske združenie RODON Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK, Obec Klenovec Aktivita sa konala v rámci projektu Tvorivé dielne hudby, tanca a tradičných ľudových remesiel, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Cieľom projektovej aktivity bolo vytvoriť edukačné aktivity pre deti počas letných prázdnin, v ktorých mohli získavať nové zručnosti, kvalitatívny rast v oblasti tradičných ľudových remesiel, pod vedením erudovaných lektorov, animátorov a pedagógov z praxe. Počas týždňa malo pätnásť detí možnosť spoznávať tradičné remeselné techniky s remeselnými majstrami. Okrem pracovných činností sa na pobyte deťom venovali animátori Zuzana Jakabšicová, Renáta Brdniarová, Lucia Zvarová, Pavel Chmelko a vytvárali s nimi aktivity, ktorými ich učili kreativite, súdržnosti, pracovať v skupine.
Druhý Deň Gemerského seniorátu vyplnili programom aj dobrovoľní hasiči z Jelšavy
Napísal(a) G. Jakubecová
Nedeľa 23. augusta 2020 bola plná zaujímavých podujatí v meste Jelšava na strednom Gemeri. Doobedie a časť poobedia patrili 2. dňu Gemerského seniorátu, kde dobrovoľní hasiči z Jelšavy poskytli technickú pomoc dodávkou vody do nafukovacieho vodného futbalu, ale aj prispeli atrakciami pre prítomné deti. Tie sa mohli povoziť na autíčkach, odrážadlách, vyskúšať si „hasenie“ horiaceho hotela a prezrieť vystavenú techniku. Pre nepriaznivé počasie sa nám nepodarilo potešiť deti hasičskou penou.
Poobedie pokračovalo Divadelno – hudobným večerom u Coburga, kde sme vykonávali požiarno – asistenčnú hliadku.
Futbalový víkend sa fanúšikom viac odvďačil najmä v nedeľu, keď všetky zápasy dospelých z nášho regiónu sa uskutočnili v uvedený deň. Sobota patrila iba našim dorastencom a niekoľkým žiackym družstvám, ktoré využili sobotu na bojovné futbalové zápolenia. Z našich hráčov mali tentoraz rožňavskí druholigoví žiaci preložené zápasy na neskorší termín. Z ligových mužstiev riadených VsFZ sa pekný kúsok tentoraz podaril piatoligovým Rožňavčanom, ktorí zvíťazili u súpera na východe, hoci len jednogólovým výsledkom. V okresných súťažiach vidieť stále väčší záujem o futbalové "klání" medzi fanúšikmi, ktorí si vyberajú tie zápasy, v ktorých o niečo ide. Tentoraz to bol súboj Betliara a Vyšnej Slanej, kde zápas sledovalo 150 divákov. Fanúšikov stále najviac priťahuje mužstvo Baníka Rožňavské Bystré, za ktorým idú fanúšikovia aj na súperove ihriská. Tentoraz sa im oplatilo prísť do Rakovnice, kde v susedskom derby zvíťazili Bystrania. V troch kolách videlo Bystranov 420 divákov! Nedozvedeli sme sa, či hostia z Gemerskej Hôrky naozaj odchádzali z Pače s plačom. Ale keď sa pozrieme na výsledok zápasu, tak sa ani niet čomu čudovať.
Prvý aktívny deň s Náučným chodníkom na Hrádku
Napísal(a) G. Jakubecová
Jelšava so svojím malebným okolím vie zaujať takmer každého z nás. Iba nedávno sme sa aj prostredníctvom našej stránky Maj Gemer dozvedeli o novej turistickej možnosti pre tých, ktorí radi využívajú horské cesty či chodníky na jej využitie prostredníctvom jednoduchého kolesového kamaráta, akým je bicykel, alebo kolobežka. Dokonca i TV Joj si vo svojej spravodajskej relácii všimla túto jedinečnú zábavu tak pre deti, ako aj dospelých a odvysielala krátky šot z jedného takého podujatia na Hrádku. Naša jedna z najaktívnejších spolupracovníčok pani Gabriela Jakubecová z Jelšavy nás práve oslovila svojím najnovším príspevkom práve z tejto časti jelšavského chotára. Napísala nám a zároveň pripojila niekoľko zaujímavých fotografií z jednej augustovej akcie: "Mestské lesy Jelšava, s. r. o. v spolupráci so Slovenskými magnezitovými závodmi, a. s. Jelšava zorganizovali dňa 22. augusta 2020 Prvý aktívny deň s Náučným chodníkom na Hrádku. Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava bol oslovený organizátormi o spoluprácu pri aktivitách pre deti.
V Čiernom Potoku na počesť 76. výročia SNP od dobrovoľných darcov tiekla opäť krv
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 14.8.2020 v malej obci Čierny Potok, okres Rimavská Sobota, v piatok 14. augusta 2020 tiekla opäť krv.
Napriek opatreniam v súvislosti s koronavírusom, miestna Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu v spolupráci s Obecným úradom, Klubom darcov krvi v spolupráci a Národnou transfúznou službou SR, pracovisko Banská Bystrica zorganizovali už XV. ročník Slovanskej kvapky krvi na počesť SNP.
Napriek horúčave prišlo darovať krv celkom viac ako 30 dobrovoľníkov od Bratislavy, Žiliny, Mošoviec, Michaloviec, Prešova...
Samozrejme, že organizátori akcie mali plné ruky práce už predchádzajúci deň. Obecný úrad v obci zabezpečil dezinfekciu priestorov, kde sa krv odoberala, vrátane čakárne pred odberom, sociálnych zariadení... certifikovaným odborníkom.
Nitrania sú priekopníci vo výrobe suchých salám: Recept na Nitran k nám chodili obkukávať súdruhovia z RVHP!
Napísal(a) A. Gallisová
Kto by nepoznal naše najznámejšie salámy ako Nitran či Malokarpatská saláma. Málokto však vie, že v 70. rokoch minulého storočia ich vytvorili naši majstri mäsiari, ktorí prišli vôbec s prvými suchými salámami na Slovensku. V Mojmírovciach pri Nitre ich dodnes vyrábajú podľa Československej štátnej normy z roku 1988, ktorá je chránená aj v takzvanej červenej knihe, záväznej pre každého poctivého výrobcu. Recept na výrobu legendárneho Nitranu sa od nás snažili obkukať aj súdruhovia z RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci).
Slovenské salámy vyrábané sušením a pomalým zrením určite môžeme povýšiť na najvyššiu úroveň mäsiarskeho remesla. Naši majstri mäsiari hľadali ten najvhodnejší recept celý rok. „Začali sme testovať každý jeden výrobný postup, mäso ochutnávať, voňať.
Malý remeselnícky jarmok ľudovo-umeleckých výrobcov z Košického kraja
Napísal(a) R. P.
Remeselnícky inkubátor Gemer (RINK), ktorý je prvým v Košickom kraji, srdečne pozýva širokú verejnosť do Obchodného centra Optima v Košiciach na malý jarmok pod názvom Remeslo z kraja sveta. Konať sa bude v dňoch 25. a 26. augusta 2020. "Po udalostiach doma i vo svete, spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19, boli organizátori rôznych podujatí nútení ročník 2020 vynechať. Tým sa mnohým remeselníkom, prevažne živnostníkom, zamedzila možnosť predaja výrobkov na festivaloch, či jarmokoch. V tomto náročnom období podáva RINK svojim klientom, ľudovo-umeleckým výrobcom z Košického kraja, pomocnú ruku v podobe organizovania malého jarmoku," uvádza riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Záujem OC Optima participovať na tomto podujatí umožní navodiť v týchto moderných priestoroch kus jarmočnej atmosféry s vôňou dreva, kože, hliny, jemnou krásu čipiek, tepaného kovu, či kraslíc.
Podporia budovanie ubytovacích zariadení v regióne
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Miestna akčná skupina (MAS) MALOHONT vyhlásila koncom júla výzvu na predkladanie projektov zameranú na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu ubytovacích zariadení v nadväznosti na rozvoj rekreačných a relaxačných činností. Celkovo je v nej na projekty vyčlenených 220 000 €.
Medzi oprávnené činnosti, ktoré je možné v rámci tejto výzvy podporiť, patrí výstavba ubytovacích zariadení, rekonštrukcia a modernizácia existujúcich ubytovacích zariadení, ako aj nevyužívaných objektov na ubytovacie zariadenie, a to s kapacitou od 5 do 30 lôžok, v nadväznosti na vytvorenie alebo modernizáciu areálu na rozvoj rekreačných a relaxačných činností.
O podporu vo výške maximálne 30 000 €, resp. 100 000 € na 1 projekt sa môžu uchádzať mikro a malé podniky vo vidieckych oblastiach, fyzické a právnické osoby podnikajúce v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby, obhospodarujúce lesy alebo podnikajúce v oblasti chovu rýb.
Divákov na hornom Gemeri viac lákal futbal nižších ligových súťaží
Napísal(a) MG od
Do majstrovských futbalových súbojov na hornom Gemeri sa cez tento víkend zapojili aj futbalisti 7. ligy dospelých, dorastenci IV. ligy skupiny K-G a druholigoví starší i mladší žiaci MFK Rožňava. Množstvo súťažiacich klubov prilákalo oveľa viac divákov ako predchádzajúci víkend. Potešiteľné boli najmä návštevy na 6. ligových zápasoch v Rožňavskom Bystrom, Dlhej Vsi, Plešivci, ale aj v Dobšinej. Najviac zo spomenutých štadiónov prišlo na zápas v Rožňavskom Bystrom, kde v tradičnom súboji dvoch najčastejších súperov, domácich Bystranov a susedných Hončanov, vyše 200 divákov, čo potešilo najmä domáceho pokladníka.V 6. lige zaznamenali v ztomto kole aj prvého vylúčeného v zápase Gemerská Hôrka - Hrhov 2:6. Bohaté na góly bolo zápolenie Polomčanov s rožňavskou rezervou v 7. lige, ktorá doslova zvalcovala domácich osemgólovým rozdielom (2:10). Pravda je však i tá, že hostia z Rožňavy posilnili svoju rezervu šiestimi hráčmi z Áčka. Povráva sa, že za iných okolností by rožňavské béčko nemalo s kým nastúpiť na zápas. Ale o tom všetkom v nižších riadkoch.
Viac...
Futbalový klub Plešivec patril v minulosti medzi popredné kluby v okrese (dvakrát účinkoval v 5. lige – JZ). Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Práve vo zvolenej sezóne 2000/2001 už mal skonsolidovaný káder a bojoval o postup do V. ligy – JZ. Po jeseni bol lídrom, na jar ho však predstihla Nižná Slaná. Článok obsahuje fotografiu, súpisku, výsledky a tabuľky.
Káder: Skokan, Krnáč – P. Badin, S. Badin, Viola, Poštár, Pulen, Szaniszló, M. Kubík, Petrík, Csobádi, Gaži, Szeman, Horváth, Ruszó, Znak, Kakalejčík, V. Kováč, Att. Kovács, Bartuš, Körösy, Pásztor. Tréner: Štefan Ször.
Pozvanie na historický festival Z histórie Gemera - Malohontu ku gotickému kostolu v Kraskove
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Na historický festival Z histórie Gemera - Malohontu Vás ku gotickému kostolu v Kraskove dňa 5. septembra 2020 pozývajú Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Obec Kraskovo, Cirkevný zbor ECAV Kraskovo, v spolupráci s Mikroregiónom Teplý Vrch, Miestnou akčnou skupinou Malohont.
Podujatie začína od 10-tej hodiny otvorením pri exteriéri kostola. V kostolíku Vás čakajú zaujímavé prednášky: Gotická cesta - Európske dedičstvo, ktoré pripravilo o. z. Gotická cesta a v prednáške Petra Megyešiho pod názovm Medzi pozemským a večným sa dozviete o ikonografii stredovekých nástenných malieb v Kraskove. Od 12- tej hodiny Vás pozývame na komorný koncert v podaní Zboru starej hudby Arcus.
Taký bol Ďuro Báči od Kurtinie
Napísal(a) Juraj Kušnier mladší s rodinou
Som rodákom z Gemerskej Polomy a ako správny lokálpatriot sa pravidelne zaujímam a situáciu v mojom rodisku, k čomu využívam hlavne osobný styk a v neposlednom rade Polomské noviny, ktoré mi pravidelne doručí moja sestra.
Z týchto novín som zistil, že sú uverejnené rôzne príspevky o účastníkoch v SNP, predovšetkým o obyvateľoch Gemerskej Polomy.
Jedným z nich bol aj môj otec – jednoducho ho volali Ďuri báči od Kurtinie. Všetci obyvatelia Gemerskej Polomy mi určite dáte za pravdu, že to bol človek, ktorý sa nikdy nechválil tým, čo vykonal, kde pôsobil, napríklad v SNP a podobne.
Môj otec tieto skutočnosti nosil v sebe a nerozoberal ich ani v najbližšom rodinnom kruhu.
Začiatok augusta patril tretiemu ročníku detských letných tvorivých dielní
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
Prvý augustový týždeň patril v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku už tretiemu ročníku detských letných tvorivých dielní pod názvom Šikovné ruky a veselá myseľ. Účastníci tvorivých dielní mali pestrý a bohatý program už od prvého dňa, kedy nás navštívili Ľubka Žilková a Martin Felbaba z Kokavy nad Rimavicou, ktorí detičky priučili tkaniu a výrobe švihadiel. V ten istý deň si detičky ešte vyrobili lapače snov, vlnené srdiečka, či krásne bodkované ornamenty. Ďalší deň patril hrnčiarstvu s hrnčiarkou Dankou Bakšovou z Hrnčiarskych Zalužian a návšteve Gemersko-malohontského múzea. V stredu sme medzi nami privítali Jarka Zvaru z Klenovca, ktorý naučil deti pliesť košíky z pedigu a Milana Stieranku tiež z Klenovca, ktorý s deťmi vyrezával krásne obrázky do dreva. Štvrtok ráno sme začali návštevou Hvezdárne v Rimavskej Sobote a poobede sme pokračovali v pletení kapsičiek a bičov s Ľubomírom Majanom a zdobením medovníkov.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).