Geológia, geologický prieskum, nerastné suroviny a hutnícka činnosť v okolí Betliara
Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
Geologická stavba
Geologická stavba okolia Betliara je podobná ako v celom Spišsko-gemerskom rudohorí. Tvorí súčasť Gemerika ako tektonickej jednotky Západných Karpát. Táto jednotka je situovaná vo Volovských vrchoch (Spišsko-gemerské rudohorie) a na stavbe územia tohto geomorfologického celku sa podieľa najväčšou mierou. Zložená je z hornín, ktoré vznikli v období prvohôr (paleozoikum) – vekove pred 570 až 290 miliónmi rokov. Tieto horniny sú vulkanického, alebo sedimentárneho pôvodu a sú zaraďované do tzv. gelnickej a rakoveckej skupiny. Vekove patria do kambria až spodného devónu prvohôr.
Nečakajte od tohto titulku nič spásonosného pre náš futbal. Iba preto Jerguša spomíname, že týmto dňom sa aj na hornom Gemeri rozbehol nový futbalový ročník 1. majstrovským kolom, zatiaľ iba pre pár hornogemerských mužstiev. V súťažiach riadených VsFZ sa najprv v sobotu 3.8.2019 predstavilo dorastenecké mužstvo MFK Rožňava, ktoré iba s deviatimi hráčmi nastúpilo do súboja v III. lige skupiny Východ v Krásnej, kde sa stretlo s rovesníkmi mužstva Akademy Janočko. Samozrejme, že v nerovnom súboji stratili tri body. Čo iné ich mohlo čakať takto nepripravených do súboja o nové body? Na Slovensku sa traduje známe porekadlo: Akú mala, takú dala. Pre Rožňavu zvlášť platné.
Konečne sa ozvala aj piata liga dospelých, ktorá v minulom ročníku nemala zastúpenie ani jedným z hornogemerských mužstiev. Nový ročník odrazu posilnili dve mužstvá:
Koncerty pod holým nebom, folklórne festivaly, programy pre najmenších, ale aj nevšedné rodinné zážitky či pohybové a tvorivé podujatia - o tom i mnohom inom bude tento mesiac v regióne Gemer-Malohont.
Na ľudovú nôtu
Prvý augustový víkend už tradične patrí folklórnemu festivalu Koliesko v Kokave nad Rimavicou. V piatok 2. augusta sa okrem otvoreného pódia pri fontáne, kde sa predstavia domáce i zahraničné folklórne súbory, rozozvučia aj strechy a balkóny námestia, z ktorých návštevníkov festivalu pozdravia sólisti aj zoskupenia z regiónu.
O veliteľoch frontov, divízií, plukov, zväzkov, brigád sú spísané knihy, pamäti autorov. No, pozná niekto osudy radových vojakov v prvej línii – v zákopoch a osobitne vojakov z okupovaného územia Slovenska Horthyho Maďarskom po Viedenskej arbitráži v novembri 1938?
V rokoch okupácie „felvidéku“ regentom Horthym museli aj slovenskí chlapci narukovať v mene admirála do maďarskej armády v boji proti boľševickému ZSSR. Tí, ktorí odmietli a ušli k príbuzným na Slovensko, čakal rovnaký osud – v duchu hesla „za národ za boha“ vo fašistickej armáde Slovenského štátu, po boku Hitlerovho wehrmachtu.
Taký bol osud mnohých slovenských mládencov. Medzi nimi aj Juraj Lakota z Čierneho Potoka, rodák z Detvy-Piešťa, ktorý, aby sa vyhol nástupu do horthyovskej armády ušiel na Slovensko, kde ho čakal rovnaký osud.
Gymnazisti Martina Kukučína z Revúcej reprezentovali vo Francúzsku
Napísal(a) Mgr. Katarína Hviščová
Prázdninový týždeň od 12.7 do 19.7 2019 sa vo francúzskom mestečku Marmoutier niesol v duchu priateľstva. Konalo sa tam už 23. stretnutie mladých ľudí vrámci medzinárodného projektu „Svet priateľov“. Naše Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej sa ho zúčastňuje už 9 rokov. Reprezentujeme v ňom našu školu, mesto Revúca a Slovensko. Tento rok sa projektu s témou „Európa bez hraníc“ zúčastnili študenti z Francúzska, Nemecka, Česka, Poľska, Litvy, Talianska a Slovenska. Našu školu reprezentovali žiaci Vanesa Ďuráková, Romana Poprocká, Martin Danko, Dominik Hutka a Filip Vavrek, ktorých sprevádzali učiteľky Mgr. Katarína Hviščová a Mgr. Anna Hricovínyová. Bol pre nich pripravený veľmi bohatý a zaujímavý program. Neplytvalo sa ani minútou. Navštívili mestá ako Štrasburg, Metz, Schengen a Trier.
Jana Valková, prvá stážistka v Remeselníckom inkubátore Gemer hodnotí svoje skúsenosti a zážitky
Napísal(a) Renata Palme
Región Košickej župy bol v minulosti nesmierne bohatý na rôzne druhy ľudového remesla a výroby, prekvitalo hrnčiarstvo, gubárstvo, čipkárstvo, zvonkárstvo, tkáčstvo, kožušníctvo, výroba z dreva, prírodných pletív a pod. V súčasnosti tradičné remeslo, žiaľ, nie je považované za dostatočne atraktívne budúce povolanie, remeslu na profesionálnej úrovni sa venuje iba málokto. Napomôcť rozvoju tohto segmentu sa rozhodol Košický samosprávny kraj (KSK) zriadením svojho prvého remeselníckeho inkubátora v Rožňave, ktorý spravuje Gemerské osvetové stredisko (GOS).
Hviezdne štvrtky - Letné kino na hvezdárni v Rožňave v desiatom ročníku
Napísal(a) Anežka Kleinová
Zároveň s letom sa pomaly preklopí do druhej polovice premietanie letného kina na Rožňavskej hvezdárni. Nie je to však len jeden z obľúbených programov, ktorý pripravilo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ale ide o jubilejný ročník. Toto, už tradičné a podľa stúpajúcej diváckej návštevnosti úspešné podujatie, oslavuje tohto roku 10. výročie.
Prvý - nultý ročník, letného kina sa uskutočnil už v roku 2009 na nádvorí Gemerského osvetového strediska. Keďže bol záujem divákov o premietanie evidentný, GOS v spolupráci s členmi filmového klubu Gemerfilm upravilo areál hvezdárne a od leta 2010 sa hviezdy filmového plátna prezentujú pod hviezdnou oblohou
Predmet mesiaca august - portrét Istvána Baksayho, profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Počas augustovej prehliadky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu návštevníci vidieť portrét Istvána Baksayho, profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Autorom olejomaľby je málo známy maliar 19. storočia C. Rollota. Obraz bude vystavený v stálej vlastivednej expozícii múzea od 1. do 31. augusta 2019.
Portrét profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote, Istvána Baksayho, sa podarilo zreštaurovať vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia. Reštaurátorské práce vykonala Mgr. art. Andrea Ševčíková z Bratislavy, členka Komory reštaurátorov, v období od júla 2018 do júna 2019.
V sobotu 27.7.2019 sa v obci Sirk ležiacej pod vrchom Železník v okrese Revúca konala každoročne organizovaná súťaž vo varení kotlíkového gulášu v areáli miestneho futbalového ihriska. Tohto roku sa akcie zúčastnilo rekordných 17 družstiev. Náhodne vybraná porota mala veľmi ťažkú úlohu vybrať tie najchutnejšie guláše. Na prvom mieste sa umiestnilo družstvo „Občianskeho združenia Sirkovanci“ s gulášmajstrom Mariánom Zimanom, druhé miesto obsadilo družstvo „Goldáš“, ktoré viedol Ján Ziman a na treťom mieste skončilo družstvo „Snehulienka a sedem trpaslíkov“, zastúpené rodinou Koreňovou. Všetci súťažiaci si tento rok dali na kvalite gulášu záležať a podľa predsedu poroty p. Grendela bolo veľmi ťažko vybrať tie víťazné. Organizátormi súťaže bola Obec Sirk v spolupráci s Občianskym združením Sirkovanci.
Starostlivo pripravená detská múzejno-pedagogická aktivita RETROsvet v múzeu, v rámci ktorej sme sa zamerali na život v meste a regióne v 60. – 80. rokoch minulého storočia, sa v dňoch 8. – 12.júla 2019 uskutočnila v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja. Táborovej aktivite predchádzala RETROvýstava v Galérii Baníckeho múzea, ktorá v podobnom duchu otvorila svoju bránu ešte koncom mája. Naša 5-dňová aktivita bola každý deň špecifická a tematicky zameraná, čomu bol prispôsobený aj program jednotlivých dní. Na aktivitách sa zúčastnilo 20 detí z Rožňavy a okolia.
Viac...
Športovému dňu v Gemerských Tepliciach prospela aj pena, ktorú pripravili hasiči z Jelšavy
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Každoročne obec Gemerské Teplice, ktorú tvoria časti Jelšavská Teplica a Gemerský Milhosť, organizuje športové popoludnie pre obyvateľov obce. V tomto roku to bola sobota 27. júla 2019. O podujatí informoval obyvateľov obce, ktorú tvorí takmer 400 občanov, aj výstižný plagátik, ktorý prostredníctvom webovej stránky všetkým oznamoval, že v uvedený deň je pre nich, ale najmä pre deti, pripravené množstvo športových disciplín. Len počasie im akosi neprialo. Vyvrcholením tohto dňa bola hasičská pena, ktorú pripravili členovia Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava, ktorí prišli podporiť športový deň vlastnou technikou i ďalšími možnosťami Deti sa tak v pene poriadne vyšantili.
Na koncertoch bez mobilu, aj tak padali na festivale Pohoda rekordy
Napísal(a) Barbora Oberučová
Orange a festival Pohoda idú ruka v ruke už osem rokov k stále vydarenejším ročníkom tohto obľúbeného festivalu. Tento rok však návštevníci nezdieľali len jedinečnú atmosféru, hudbu či zážitky s priateľmi, ale aj myšlienku o zodpovednom používaní telefónu či podporu ekologického recyklovania elektro-odpadu. Štatistiky sú aj tento rok plné rekordov. Pohodou aj tento rok na pár dní žili všetky sociálne siete, čoho dôkazom je rekordný počet prenesených dát, ktorý oproti minulému roku zaznamenal nárast o 62 %. Celkovo sa v sieti Orangeu prenieslo 7 756, 25 GB dát, pričom v 3G sieti išlo o dvadsať percentný nárast a v 4G sieti sa prenesené dáta oproti minulému roku navýšili až o 70 %, čo bolo v celkovom čísle až 6 831,13 GB dát. Prostredníctvom free Wi-Fi organizátor i návštevníci preniesli spolu 4 207,28 GB dát.
Revúcki odbojári za poznaním krutej minulosti navštívili Lidice a Terezín v Čechách
Napísal(a) JUDr. Ján Kochan
V dňoch 17. a 18. júla 2019 usporiadala ZO SZPB gen. Viesta v Revúcej zájazd do Lidíc a Terezína v Českej republike, kde sme si položením vencov uctili pamiatku obetí holokaustu z 2. svetovej vojny. Na cestu sme sa vydali krátko po polnoci, lebo pred nami bola dlhá cesta. Prvú dlhšiu zastávku sme si urobili v družobnom meste Litovel. Tu sme sa zúčastnili prehliadky známeho pivovaru LITOVEL. Naša cesta pokračovala do Kladna, kde sme sa ubytovali v rovnomennom hoteli Kladno. Zatiaľ čo väčšina odpočívala, štvorica z nás sa vybrala do Prahy. Cieľom našej cesty bola návšteva Pravoslávneho katedrálneho chrámu sv. Cyrila a Metoda, kde po prezradení po ťažkom boji bola zlikvidovaná skupina československých parašutistov v službách britskej armády, ktorí vykonali atentát na Reinharda Heydricha, zastupujúceho ríšskeho protektora protektorátu Čechy a Morava. Na priečelí kostola sú stále vyložené fotografie Jana Kubiša a Jozefa Gabčíka, obložené kvetmi, a stopy po streľbe.
Významná betliarska rodáčka, výtvarníčka Jana Kušnierová, má prichystanú novú autorskú výstavu s názvom Špachtľou a štetcom. Pre svojich návštevníkov výstavu pripravilo pre letné odbobie Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Gemerčanka Jana Kušnierová má za sebou už niekoľko úspešných prezentácií svojej tvorby, ktorými sa predstavila v nedávnej minulosti, ako napríklad „Z rodného kraja“ alebo „V znamení strelca“. "Spomínaná výstava je výberom toho najlepšieho z doterajšej tvorby umelkyne a z toho dôvodu si určite príde na svoje aj ten najkritickejší návštevník,“ povedala na margo výstavy Gabriella Badin z Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).