Štyri červené karty viali siedmoligistom pod Krásnohorským hradom
Napísal(a) MG od
Druhé májové majstrovské kolo vo futbale bolo “skrášlené” Majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji, ktoré tri týždne budú trvať v Košiciach a v Bratislave. Niektorým futbalovým zápasom na hornom Gemeri to nebolo na škodu, i keď štvrtoligové mužstvo spod Krásnohorského hradu so svojím súperom v sobotu doma zase “nakúpilo suveníry” a nepodáva, najmä na jar, radostné výkony. ŠTK v predchádzajúcom kole zaznamenala Polomčanom bojujúcim o druhú priečku v 7. lige hanbu, keď proti mužstvu Paškovej a Kunovej Teplici postavili hráča načierno a komisia ju odhalila. Hanbu si spravili v tom istom kole aj Plešivčania, ktorí za incident po zápase s Honcami museli hrať zápas tohto kola s Hrhovom na ihrisku v Rožňave. A úplne sa im nevydaril.
ŠTK schvaľuje výsledky 20. kola 6. ligy dospelých http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2500/
ŠTK schvaľuje výsledky 12. kola 7. ligy dospelých https://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2501/
ŠTK schvaľuje výsledky 8. kola 4. ligy dorast https://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2502/
ŠTK schvaľuje výsledky 10. kola 3. ligy žiaci https://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2499/
ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať zápas 21. kola 6. ligy dospelých D.Ves - Drnava 12. 05. 2019 o 14:00.
Je to už pár rokov, čo žiaci Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej spolu so svojimi poľskými partnermi absolvovali dva krásne bilaterálne projekty Comenius. Kontakty však udržiavajú aj naďalej a tak sme teraz opäť mohli v priestoroch školy počuť príjemnú poľštinu. Od 1. do 3. mája nás totiž navštívili naši priatelia z partnerskej školy v Ledzinách. Snažili sme sa im priblížiť náš región v tom najlepšom svetle. Po návšteve kaštieľa v Betliari a Ochtinskej aragonitovej jaskyne, boli naši hostia očarení aragonitmi, prírodou a nádhernými výhľadmi na upokojujúcu zeleň. Veľmi príjemným spestrením štvrtkového popoludnia bol mini výlet k sysľom. Teší nás, že rodičia našich žiakov, ktorí sa rozhodli na pár dní vytvoriť príjemné rodinné prostredie pre nového člena rodiny, mali výborné pocity z ich spoločnosti.
Z histórie Malohontu je názov festivalu o histórii Malohontu, na ktorý Vás srdečne pozývame 25. mája 2019 do obce Kraskovo. Organizátormi podujatia sú Občianske združenie RODON Klenovec, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, obec Kraskovo, ECAV Kraskovo, Miestna akčná skupina MALOHONT, Mikroregión Teplý Vrch. Cieľom projektu je odprezentovať a dostať do povedomia verejnosti históriu regiónu Malohont a jeho národné kultúrne pamiatky, a to hlavne sakrálne stavby v podobe gotických kostolov, ktoré sa nachádzajú na Gotickej ceste. Laickej, ale aj odbornej verejnosti odprezentovať obdobie stredoveku a raného novoveku so zameraním na lokálne udalosti.
HLASE MOJ, HLASE MOJ - Cyklus podujatí U nás taká obyčaj, tentokrát na Radnici v Rožňave
Napísal(a) M. Hlaváčová
Postupová regionálna súťaž hudobného folklóru ponúkne v nedeľu 12. mája 2019 pútavé hudobno-spevácke čísla z celého regiónu horného Gemera.
Gemerské osvetové stredisko pozýva na cyklus podujatí U nás taká obyčaj, ktoré sa pod názvom Hlase moj, hlase moj bude konať v priestoroch mestskej radnice Rožňave. Prehliadka sa uskutoční v nedeľu 12. mája od 14:00. Víťazi jednotlivých kategórii postúpia na krajské kolo a budú zastupovať náš okres 21. septembra v Košiciach.
„Na okresnej prehliadke budú v štyroch kategóriách (sólo spev, sólo inštrument, ľudové hudby, spevácke skupiny) súťažiť folklórne kolektívy z Rejdovej, Dobšinej, Gočova, Gemerskej Polomy, Čiernej Lehoty, Honiec, Rožňavy a Drnavy.
Slávnosť vďaky za oslobodenie spod fašizmu v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Aká to bola jar! Dejiny nezabudnú
jej príchod s výbuchmi v ovocných záhradách.
Do vône fialiek miešal sa pušný prach.
A tí, čo zaliezli do hrobov celkom ku dnu,
v tretí deň zdvihli sa, počujúc ruskú reč,
a vyšli na svetlo. Cez stromy rozkvitnuté
zazreli neznámych vojakov na zákrute,
tamhore ulicou, jak zimu ženú preč.
Veršami básnika Jána Kostru sa začala 9. mája 2019 o 11. hodine pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej spomienková slávnosť venovaná 74. výročiu Dňa víťazstva nad fašizmom. Organizátorom každoročného podujatia je Mesto Revúca v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov – Základnou organizáciou generála Viesta – a Mestským kultúrnym strediskom.
Gemersko-malohontské múzeum aj tento rok pripravilo pre svojich návštevníkov podujatie Noc múzeí a galérií. V sobotu 18. mája 2019 sa uskutoční už jeho XV. ročník. Od 18.00 hod. až do neskorej noci budú brány múzea otvorené. Hosťom večera bude rimavskosobotská hudobná skupina MADUAR, ktorá nám úvod podujatia spestrí ukážkami svojej tvorby. Následne bude návštevníkom k dispozícii nová výstava o tejto skupine. Pestrosť programu obohatí aj otvorenie ďalšej exkluzívnej výstavy, ktorá predstaví šaty a kostýmy cisárovnej Sisi z krajčírskej dielne Moniky Czédly z Gödöllő (Maďarsko). Okrem toho predstavíme verejnosti jeden z regionálnych produktov, a to „muránske buchty“, ktorý má aj svoju ochrannú známku. Jej držiteľom je obec Muráň, kde sa buchty pečú.
Moskva oslavovala Deň víťazstva už sedemdesiaty štvrtýkrát
Napísal(a) MG-OD
Rusko vo štvrtok 9. mája oslavovalo 74. výročie víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom tradičnou vojenskou prehliadkou na moskovskom Červenom námestí. Na oslavách sa zúčastnil aj predseda Národnej rady SR Andrej Danko, ktorý sedel na čestnej tribúne ako jediný zástupca z členských krajín EÚ. Túto svetodejinnú udalosť sme aj u nás mohli chvíľu sledovať prostredníctvo televízie TA3, ale iba dovtedy, kým sa na tribúne pred mikrofónom neobjavil prezidenta Putin, aby sa prihovoril účastníkom osláv. Potom odrazu réžia prestrihla z Moskvy do štúdia, aby sa dala "baviť" dvom svojim redaktorom, ktorí si vymýšľali, prečo je to s tým dátumom Dňa víťazstva nad fašizmom vo svete akosi nejednotné. Ešte dobre, že vysielala televízia RT, ktorá svojich divákov informovala v angličtine naživo o všetkom, čo prebiehalo v Deň víťazstva na Červenom námestí.
Výnimočná výstava na Zochovej divadelnej Revúcej 2019
Napísal(a) Juraj Genčanský
Už je to tak – Revúca v Gemeri nie je len kolískou osvety a vzdelanosti, ale aj nadregionálnym strediskom ochotníckeho divadla. Veď prehliadky a súťaže divadelných súborov majú v tomto meste viac ako polstoročnú tradíciu. Prvý divadelný festival – Krajská prehliadka detských divadelných krúžkov – sa konal už v marci 1968 v revúckom Dome kultúry (vtedy Závodný klub ROH LTZ). O dva roky nato tu hostili detské súbory už z celého Slovenska a pokračovaním boli krajské súťaže ochotníckych súborov kategórie C. Odvtedy sa každý rok na niekoľko májových dní stáva revúcky „Klub“ mekkou divadelných ochotníkov.
Prijalo nás Bradlo - mohyla Milana Rastislava Štefánika, najväčšieho Slováka
Napísal(a) J. Kuchan
Milan Rastislav Štefánik spolu s Tomášom Garrigue Masarykom a Eduardom Benešom v roku 1916 v Paríži založil Národnú radu česko-slovenskú, vrcholný orgán českého a slovenského zahraničného odboja, ktorého sa stal podpredsedom. V pláne vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko-uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti bolo Štefánikovou úlohou diplomatické vyjednávanie v Rusku, v Taliansku a získavanie dobrovoľníkov v USA.
Viac...
Úspešný úvod atletickej sezóny atlétov zo ZŠ J. A. Komenského
Napísal(a) ZŠ
Atletická dráhová sezóna začala pre našich pretekárov prvým kolom súťaže družstiev. Preteky sa konali na atletickom štadióne v Košiciach a hoci sme aj zmokli, nevľúdne počasie sa vôbec neodrazilo na skvelých výkonoch našich športovcov.
Premiéru na tartane mali najmladší žiaci a žiačky - Dávid Mihál, Dávid Hlinka, Tobias Paleček, Ivanka Simanová, Tamarka Chlebušová, Stelka Levická, Laura Lamperová, Viki Kováčová, Peťa Hudecová, Danielka Hlinková, Hanka Bottová. Zaslúžia si veľkú pochvalu za finálové aj medailové umiestnenia v behu na 60m, v skoku do diaľky, v behu na 1000m aj v hode kriketkou. Skúsenosti budú zbierať počas ďalších troch kôl, ktoré sa budú konať až do konca septembra.
Po vyše 50 rokoch od vojny našli jeho telesné pozostatky
Napísal(a) M. Lavrincová
Dňa 21.12.2000 uverejnila Eva Richterová, šéfredaktorka Bojovníka, článok Náš pán učiteľ o hodrušskom učiteľovi Andrejovi Bradovkovi. Bojoval v Povstaní, pobral sa za hlasom svedomia a spravodlivosti, ale sa z neho nevrátil. Keď prišli Vianoce, na dvere učiteľského bytu nikto nezaklopal. Neprišiel ani po oslobodení.
Andrej Bradovka sa narodil 10. marca 1913 v Repištiach. Študoval na gymnáziu v Rožňave. Po maturite učil v Ploskom, Krokave a Hrlici. V rokoch 1936 – 1938 bol vojakom Československej armády. Absolvoval školu pre dôstojníkov v zálohe. Oženil sa s Emíliou Falubovou a mali dvoch synov – Ivana (1939) a Emila (1941).
Zochova divadelná Revúca sa predstavila už štyridsiaty piatykrát
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko so sídlom v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Mestom Revúca a Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej usporiadalo v dňoch 2. - 4. mája 2019 v Kultúrnom dome v Revúcej jubilejný 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých Zochova divadelná Revúca.
Súťaž vyhlasuje Národné osvetové centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry SR. Z verejných zdrojov prehliadku podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
MAS MALOHONT podporí nápady občianskych organizácií
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Máte nápad, ako zveľadiť kultúrne dedičstvo nášho regiónu, prispieť k rozvoju cestovného ruchu alebo originálne zviditeľniť región Malohont? Potom práve pre vás je určená výzva na predkladanie projektov, ktorú vyhlásila Miestna akčná skupina (MAS) MALOHONT.
Grantový program MAS 2019 pod názvom Región občanom - občania regiónu je určený predovšetkým pre občianske organizácie pôsobiace na území MAS MALOHONT. S nápadmi, ktoré prispejú k zveľadeniu historického a kultúrneho dedičstva, k podpore miestnych produktov alebo k rozvoju cestovného ruchu, sa môžu uchádzať o podporu vo výške od 500 do 2 500 €.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).