Posielate svojim blízkym či priateľom pohľadnice? Aj posielanie vianočných a novoročných pozdravov má svoju tradíciu.
Vianoce sú pre mnohých z nás najkrajšími sviatkami v roku. V predvianočnom období myslíme častejšie na svojich blízkych, priateľov a známych.
Pohľadnice boli kedysi najčastejším prostriedkom komunikácie medzi ľuďmi. Skutočné poslanie pohľadnice ako praktickej formy prenášania krátkej správy alebo pozdravu sa vykryštalizovalo vtedy, keď bol obrázok približne taký dôležitý ako text.
História vzniku pohľadníc, aj tých vianočných, je veľmi zaujímavá. Krátky pohľad do minulosti nám prezrádza, že vo Francúzsku už začiatkom 17. storočia posielali mníšky z francúzskych kláštorov k Vianociam svojim známym a svojim prívržencom vlastnoručne maľované obrázky s náboženskými motívmi.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (16)
Napísal(a) Š. BurčoZ dejín baníctva a železiarstva rodiny Coburgovcov v Dobšinej a okolí do doby založenia účastinárskej spoločnosti
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Je veľmi pravdepodobné, že každý, kto sa iba trochu zaujímal o tieto aktivity, sa stretol s pomenovaním Coburg, a to vo viacerých súvislostiach. Ide vlastne o zjednodušený názov rodiny Coburgovcov, ktorá, ako jedna zo šľachtických rodín v 19. storočí, zohrala na vtedajšom Slovensku, predovšetkým v železiarstve, jednu z hlavných úloh.
Coburgovci boli vetvou Saskej kniežacej rodiny Vettinovcov a vládli v Sasko-coburgovsko-gothajskom kniežatstve. Potomkami Coburgovcov sú vládnuce triedy v Belgicku, Portugalsku, Bulharsku i Anglicku. Začiatok pôsobenia tejto rodiny u nás sa spája s rodinou Koháryovcov, ktorá pôvodne vlastnila pohronský železiarsky komplex. Keď posledný vlastník Jozef Koháry zomrel, jeho jediná dcéra Mária Antónia Gabriela sa vydala za Ferdinanda Georga Coburga, ktorý pochádzal z tejto bohatej šľachtickej rodiny.
Významné futbalové prípravné zápasy mužstiev z okresu Rožňava – 2. časť
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vo svojom príspevku nadväzuje na predošlú časť série príspevkov o významných futbalových prípravných zápasoch. Tentokrát uvádza prípravné zápasy od súťažného ročníka 1992/1993 (pokračovanie), po súťažný ročník 2011/2012. Pri niektorých zápasoch sú uvedení strelci gólov, niekde aj zostavy. Text dopĺňajú dve fotografie.
Pokračovanie 1992/1993:
Sirk – G. Poloma 0:2, góly: Kováč 2
dorast Rožňava – G. Poloma 2:1, góly: Molčan
Poprad-Veľká – G. Poloma 3:2, góly: Molčan, Fabian
G. Poloma – Valaliky 4:4, góly: Molčan 2, Fabian, Greško
G. Poloma – Lubeník 1:5 , góly: Ferenc.
Najstaršie rožňavské pohľadnice pochádzajú z roku 1898
Napísal(a) S. Holečková
Na prelome 19. a 20. storočia boli pohľadnice najrozšírenejším, veľmi obľúbeným komunikačným prostriedkom. Dominantné boli predovšetkým v medziľudskej komunikácii. Prostredníctvom pohľadnice odosielateľ podal informáciu – krátku textovú a obrazovú správu o tom, kde sa nachádza. Pomocou obrázku priblížil adresátovi prostredie, ktoré navštívil a ako to tam vyzerá. Pohľadnice boli vydávané od 70. rokov 19. storočia, do roku 1905 s tzv. dlhou adresou, na ktorých je adresná strana určená na napísanie adresy prijímateľa, na nalepenie poštovej známky a na poštovú pečiatku a pre krátku správu bol vyčlenený priestor na obrazovej strane. Od roku 1905 (1906) sa vydávali pohľadnice s krátkou adresou, kde adresná strana je rozdelená na priestor na adresu a na krátku správu pre prijímateľa a celá obrazová strana je určená na obrazový motív.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis". (15)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera – "Historia dobsinensis". (40/50)
Dobšinské námestie bolo kedysi ozajstné centrum spoločenského života. V lete prišli kolotoče so strelnicou a môj otec vystrieľal pre mamu farebné papierové kvety a mne loptičku na gumičke! Predávala sa cukrová vata a na húsenkovej dráhe som sa márne snažil buchnúť do lopty, a tak som mal radšej retiazkový kolotoč. Často prišiel cirkus a mňa nezaujímali pekné artistky, ale dvaja šašovia a ich scénky! Pamätám si, že raz bola i búdka s kukátkami, kde sa premietali čierno-biele diáky z rôznych kútov sveta a večer vraj pre pánov i "šteklivé" obrázky.
V strede bola kašna – četerna s nádherne studenou vodou, obkolesená zdatnými lipami, ktoré zjari voňali a bzučali včelím spevom. Okolo predávali "gordanky" syry, Maďarky a Bulhar zeleninu a ovocie a Rejdovci grule... Na jeseň prišiel nákladiak plný červených melónov, z ktorých vyrezávali trojuholníky na koštovanie.
Banícke múzeum v Rožňave vydáva publikáciu o svojich zbierkach
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo knižnú publikáciu s názvom Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave.
Múzeum od svojho založenia vytvorilo zbierkový fond, ktorý obsahuje takmer 40 tisíc zbierkových predmetov spoločenskovedného, prírodovedného a technického charakteru. Kniha prináša komplexný pohľad na akvizičnú činnosť a predstavuje jedenásť zbierkových fondov múzea: Archeológia, História I a II, Numizmatika, Militária, Národopis, Výtvarné umenie, Baníctvo a hutníctvo, Geológia, Živá príroda a Speleológia. Každá kapitola prezentuje výber vzácnych a zaujímavých zbierkových predmetov uchovávaných v múzeu. Výber predmetov bol vytvorený na základe ich jedinečnosti a spätosti s regiónom Gemer. Mnohé z nich majú svojou kultúrnou a umeleckou hodnotou aj nadregionálny význam.
Medovnikárske remeslo má svoju tradíciu aj v Rožňave
Napísal(a) S. Holečková
Medovnikárstvo, špecializované potravinárske remeslo zamerané na výrobu sladkého pečiva – medovníkov, má svoju tradíciu aj v Rožňave.
Pôvodne medovnikári spracovávali výlučne medové cesto z medu, ražnej alebo pšeničnej múky a vody. Presnú receptúru na jeho prípravu si veľmi prísne chránili a dokonca dedili z generácie na generáciu. Najdôležitejšou surovinou bol med. Od jeho kvality závisela nielen kvalita medovníkov, ale aj prestíž medovnikára. Cechové artikuly preto kládli dôraz na kúpu kvalitného medu a prísne zakazovali kupovať med od priekupníkov. Cesto sa vyrábalo do zásoby a skladovalo sa uložené v drevených debnách na tmavom mieste. Čím bolo cesto odstátejšie, tým bolo zároveň kvalitnejšie. Kúsky tuhého cesta sa potom vtláčali do foriem. Známe boli rôzne typy foriem. V období, keď medovnikárske remeslo dosiahlo svoj vrchol, sa používali drevené vyrezávané formy s rôznymi motívmi (náboženské motívy, deti v perinke, bábiky, postavy v dobovom odeve, husári, koník, kohút, srdce, abeceda, motívy kvetov a pod.).
SO ZVIERATAMI JE TO JEDNODUCHŠIE AKO S ĽUĎMI * Rozhovor so včelárom Jánom Durančíkom
Napísal(a) N. Durančíková
Ján Durančík je včelárom telom i dušou. Názov farmy MED DUŠE vznikol spojením dvoch mien, Durančík (vnuk) Šeševička (starý otec). Včelária spolu už 8 rokov, v malej dedine Gemerské Teplice, časť Jelšavská Teplica v okrese Revúca. Obidvaja sú registrovanými včelármi v Centrálnom registri včelstiev. Spolu sa starajú o 30 včelích rodín. Laboratórium apidológie a apiterapie udelilo včelárom Jánovi Durančíkovi a Ondrejovi Šeševičkovi zlatú medailu za kvetový med.
Jesenná časť futbalových súťaží ročníka 2021/2022, riadených ObFZ Rožňava, sa skončila. Na čele tabuľky 6. ligy dospelých je OFK Vyšná Slaná. Práve tento klub si vybral náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik. Vo svojom príspevku hodnotí jesennú časť v tomto futbalovom klube, pričom uvádza hodnotenie tajomníka FK, súpisku, výbor, tabuľku, výsledky a prehľad strelcov. Text dopĺňa fotografia.
Tajomník OFK Vyšná Slaná Ing. Vladimír Lukáč: „Jeseň bola z nášho pohľadu úspešná. Napriek zraneniam viacerých hráčov (chýbali najmä Kuzma a Keršák) a problémoch s brankárom (R. Lindák sa zranil v 2. kole) sme nakoniec skončili v tabuľke na 1. mieste. Strelili sme najviac gólov v súťaži – 52 a inkasovali najmenej – 10. Prehrali sme iba v prvom kole v Rožň. Bystrom. Doma sme zaváhali len s Krh. Dlhou Lúkou, keď sme nedokázali dať gól ani z pokutového kopu. Ostatné zápasy sme vyhrali, hoci v G. Hôrke aj so šťastím po kontumácii za porušenie pravidiel pri striedaní v domácom mužstve.
Viac...
Keď sme boli o nejaký ten ročník starší, v zime sme sa sánkovali dolu dedinou od Turzáka po starý obchod. Obchodníkom bol vtedy strýko Labuzík u Bandu, otec našej kamarátky Ruženy. Stačilo, keď sme jej trikrát zabúchali na dvere obchodu, v ktorom bývali, hneď sa pridala k nám a nezabudla nám doniesť nejakú sladkosť.
Raz, bolo to pred Mikulášom po večeri, moja mama povedala: „Dnes večer ideme na priadky k môjmu bratrancovi Štefanovi do Turzáka. Tetka Jula nás pozvala.“
"Ale ja som sa dohodla s jej synmi Janom a Štefanom i ostatnými chlapmi, že sa budeme sánkovať!“ skočila som jej do reči. Boli tam s nami ešte aj chlapci z vyšného konca: Gejza Hronec, súrodenci Ondrejčíkovci, Ondrej Klement zo Šmýkanca, Milan Kováč u Sojky, Jano Endrek, Paľo Gál, bratranci Kováčovci u Lipuša – Andriš a Ďuro.
„Dobre, ale potom prídete s nimi obidve za mnou,“ povolila mama.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (14)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera (37/50)
DOBŠINÁ – Do roku 1911 sa svietilo len petrolejom. Časť mesta bola elektrifikovaná, ale výhodné podmienky na vybudovanie priehrady na Hnilci so spádom do Vlčej doliny v Dobšinej – čo je vzdialenosť 4,5 km s 286 m výškovým rozdielom, dávalo predpoklad elektrifikácie nielen mesta, ale celého regiónu!
Prečerpávaciu vodnú elektráreň dali do prevádzky v roku 1953.
Zvláštnosťou elektrárne v Dobšinej je to, že na jednej osi má v strede motorgenerátor a na jednej strane Francisovu turbínu a na druhej vysokotlakové čerpadlo.
V roku 1956 dostavali i vyrovnávaciu nádrž pod mestom.
Trochu sa pamätám na tú dobu, veď večery sme často trávili pri svite petrolejky s typickou "vôňou".
Pozvánka na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom
Napísal(a) S. Zvarová
Vážení pedagógovia MŠ, ZŠ, folklórnych kolektívov,
srdečne Vás pozdravujem v mene Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote a pozývam Vás na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom.
1.) Vo štvrtok 2. decembra 2021, od 10:00 sa bude konať prezentácia ako pracovať s obradovým folklórom formou hier – určené aj pre tých najmenších, pod názvom "Od obradového folklóru ku hre", s lektorkou PhDr. Andreou Jágerovou, etnologičkou, vedúcou Centra tradičnej kultúry v Detve.
Významné futbalové prípravné zápasy mužstiev z okresu Rožňava 1. časť
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal príspevok o prípravných zápasoch v okrese Rožňava, pričom uvádza len tie významné. Pri niektorých sú okrem výsledku daného zápasu uvedení aj strelci gólov, prípadne zostava. Dočítame sa napríklad o tom, že Rožňava zdolala Real Madrid, debakel Rožňavy s Lokomotívou Košice, zápas Rožňavy s Vietnamom a pod. Text dopĺňajú dve fotografie.
1957 / 1958
Štítnik – Rožňava 4:3, góly: Mády, Sabo, Krzák
1961 / 1962
Rožňava – G. Hôrka 3:3, góly: Papuga 2, Šalamon
Rožňava – K. Teplica, 6:2, góly: Dubay 4, Šalamon 2.






























Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-