Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (4. časť)

Vpád Turkov do Dobšinej

O 15. storočí všetky lokálne pramene mlčia, s výnimkou prípadu husitov, ako i okrem nepatrných správ o banskej a hutníckej činnosti. Naproti tomu v 16. storočí, násilné a otrasné náboženské a politické prúdenie a udalosti na celom území, sa odzrkadlili i v histórii mesta. Obzvlášť dve udalosti si zaslúžia pozornosť: vpád Turkov a reformácia. Keď maďarská panská moc bola porazená na bojisku pri Moháči a zničená, nezastaviteľne postupovali Turci vo výpadoch a v roku 1553 obsadili hrad vo Fiľakove. V tom čase patril Fiľakovský hrad rodine Bebek. Sídlom tejto rodiny, ale bola Krásna Hôrka pri Rožňave. Potom, ako Turci hrad vo Fiľakove vyplienili, požiadal Bebek o pomoc kráľa Ferdinanda I. Kráľ odmietol pomôcť a preto následne Franz Bebek začal proti nemu, keďže ho nechal v problémoch, intrigy (Ränke). Spojil sa s vdovou po Štefanovi Zápoľskom, ktorá sa zdržiavala v Poľsku, proti kráľovi a zavolal ju do krajiny. On v okolí obsadil a vyplienil radu banských miest a to obzvlášť na Spiši. Proti vpádu poslal kráľ Ferdinand vojsko. Lupič sa tak spojil s Turkami. Medzi brannou mocou kráľa a medzi Turkami, posilnenými Bebekovými skupinami, došlo k boju pri Krásnej Hôrke v roku 1556, v ktorej kráľovo vojsko bolo porazené a z časti zničené. Turci prenasledovali utekajúce vojsko až po Dobšinú. V dôsledku tejto porážky, sa celé údolie rieky Slaná až po Dobšinú, dostalo pod nadvládu Turkov. Dobšiná musela potom tureckému šachovi vo Fiľakove platiť ročnú daň (Tribút).

streda, 14 október 2020 13:53

Úcta k starším

Napísal(a)
Úcta k starším

Tak ako končí leto a začína jeseň, prichádza staroba nenápadne a pomaly. Nedá sa jej vyhnúť. Staroba je výzva a neznamená koniec životnej aktivity. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravé starnutie ako proces chopenia sa optimalizácie príležitostí pre fyzickú, sociálnu a duševnú pohodu počas celého života tak, aby sa predlžovala očakávaná dĺžka života prežitého v zdraví.
Dôležitá je kvalita života, sociálne prostredie i samotný postoj seniora. Veľký význam má fyzická sebestačnosť. Ide o schopnosť zvládať základné činnosti. Práve odkázanosť na druhých a závislosť spôsobujú psychické traumy starnúcim ľuďom. Starší človek sa nechce hýbať, predovšetkým v dôsledku rôznych bolestí a chorôb a tak potreba pohybu klesá. Kvalitu života v tomto období výrazne ovplyvňujú aj kontakty s ľuďmi a sociálne prostredie. Nedostatok sociálnych kontaktov môže starším ľuďom spôsobiť sociálnu izoláciu, depresívne nálady, mrzutosť a zatrpknutosť. Stáva sa to v dôsledku odchodu zo zamestnania a pocit, že už nie je v spoločnosti potrebný.

Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (3. časť)

Titulná strana reprintu publikácie J. Luxa, ktorý v roku 2004 vydalo múzeum baníctva v Rudabányi (na obrázku je pohľad na mesto Dobšiná okolo roku 1910, kde je možno vidieť tri kostoly – porovnaj nasledujúci obrázok č. 12).

Táto chyba Bartholomaidesa (Topsucha, Toplucha, Toplucza) spôsobila hlavy bolenie i jazykovým bádateľom.
Tu je potrebné uviesť ešte aj ďalšiu chybu. Domáci pisatelia jednoznačne a jednomyseľne uvádzajú, že zakladateľom mesta je Nikolaus B e b e k. Následným preverovaním prameňov sa zistilo, že tomu tak nie je. História tejto šľachtickej rodiny v regióne Gemer pozná meno Nikolaus Bebek prvýkrát až od 15. storočia (1416 – 1434) a len raz ako syna palatína Detre III. a druhého syna menom Obertavernikus Johann I. (ϯ 1409). Nikolaus, syn Ladislausa, o ktorom je reč v zakladacej listine mesta a ktorý je v histórii označovaný ako Nikolaus Bebek, ale také priezvisko nemal, a nakoniec je to len pri jednom z bratov, ktorí ako pozemkoví vlastníci sú menovaní v zakladacej listine, napr. pri Dominikovi (Magister Dominicus dictus Bebek). Meno Bebek mali neskôr len následníci spomenutého Dominika.

Hádam nám covid 19 všetko z futbalových ihrísk neodnesie?!

Jesenná nálada zavítala aj na futbalové štadióny nášho regiónu. Poznačila najmä počet gólov vsietených v 6. lige ObFZ Rožňava. Konkuruje im iba rozšírenie coronavírusu, ktorý stále viac a údernejšie útočí na zdravie našich občanov, ale tiež futbalistov i rozhodcov. Presvedčil sa o tom naposledy aj rozhodca Galík, ktorý musel odstúpiť pre covid 19 z nominovania na zápas do Vyšnej Slanej. Museli ho nahradiť iným hlavný rozhodcom. Najviac v tomto kole prekvapilo mužstvo OTJ Honce, ktoré si veľmi cenné tri body priviezlo z náročnej pôdy v Drnave a doplnilo prvým údajom aj tabuľku víťazných zápasov. Nepríjemné je konštatovanie pre hráčov Družby Čoltova, ktorí "nakupujú" u súperov plné spŕšky gólov. V Lipovníku dokonca 14! Slušné výkony podávajú aj žiacke treťoligové družstvá nášho regiónu. Mužstvo Slavošoviec si pomaly zvyká aj na prehry, ktoré v predchádzajúcich sezónach veľmi nepoznalo. Pozrite si výsledky zápasov bližšie.  

Dobšiná v 20. storočí

V súčasnej dobe sa už málokto stretáva s pomerne nezvyčajným priezviskom Lux. Rovnako, málo ľudí si uvedomuje, že toto meno sa v Dobšinej prvý raz vyskytuje už v roku 1695 (pozri Ila, B.: Gömör megye II., Budapešt 1944, s. 221). Napriek všetkému, ale osobnosti tohto mena sú známe nielen doma, ale aj v zahraničí. Na ilustráciu, bez nároku na úplnosť alebo hodnotenie, uvedieme aspoň niektorých: Koloman Lux bol vedúcim stavebných prác na hrade Vajdahunyad v Budapešti, spracoval návrh na realizáciu Rákócziho pomníka, ktorý sa umiestnil na prvom mieste a v roku 1913 ho uhorský kráľ František Jozef I. vyznamenal; ďalej Július Lux bol riadnym vysokoškolským učiteľom; Ján bol lesným inžinierom v Jelšave; Ľudovít riaditeľom košickej plynárne, Ján inžinierom a generálporučíkom atď.
Teraz si iste kladiete otázku ako súvisí meno Lux s nadpisom článku. Odpoveď ukážu nasledujúce state z publikácie, ktoré sme doplnili fotografiami:

JÁNOS FÁBRY (1830 - 1907) - Jubilejná výstava pri príležitosti 190. výročia narodenia prvého riaditeľa Gemerského župného múzea

V roku 2020 si Gemersko-malohontské múzeum pripomína 190. výročie narodenia zakladateľa múzea Jánosa Fábryho – prvého riaditeľa Gemerského župného múzea, pedagóga, botanika, organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote, ktorý sa narodil 21. júla 1830 v Lučenci. Od 50. rokov 19. storočia žil v Rimavskej Sobote, kde pôsobil ako učiteľ a neskôr ako riaditeľ Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Zomrel 28. decembra 1907 v Rimavskej Sobote, kde bol aj pochovaný na staršom cintoríne.
Výstavou si chceme pripomenúť významnú osobnosť, ktorá bola 25 rokov na čele Gemerského župného múzea a ktorej vďačíme za záchranu mnohých zbierok reprezentujúcich kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu, ako aj za starostlivosť o bohaté zbierky počas jeho pôsobenia v rokoch 1882 až 1907.
Výstava bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea sprístupnená od 14. októbra 2020 do 31. januára 2021 v čase otváracích hodín múzea. Vernisáž výstavy sa z dôvodu pandemickej situácie neuskutoční.

Július Lux a jeho rodný dom v Henckovciach

Vážení čitatelia internetovej stránky Maj Gemer!

Vám, ktorí máte záujem nielen o aktuálne udalosti, ale i o históriu regiónu Gemer, začíname od našich skúsených autorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka uverejňovať článok, ktorý je prekladom časti publikácie významného vysokoškolského pedagóga a doktora filozofie, profesora Júliusa Luxa.
Narodil sa v obci Henckovce pri Rožňave v starej baníckej rodine pochádzajúcej z Dobšinej, ktorá ale v Henckovciach vlastnila železiareň. Vo vtedajšom Uhorsku vyučoval najmä na vysokých školách v Budapešti. Ovládal vtedy najviac používané jazyky, a to nemčinu (vo vtedajšej jej troch písomných formách, ktorými boli švabach, písmo fraktúra a spisovná nemčina), maďarčinu a latinčinu. Jeho životopis a dielo je v nasledujúcom článku, ktorý je pomerne rozsiahly a preto bude uverejňovaný na pokračovanie.

Majstrovstvá SR v letnom biatlone v Revúcej poznačila druhá vlna pandémie

Aj najväčšiu letnú akciu biatlonovej obce na Slovensku – Majstrovstvá SR poznačila druhá vlna pandémie. Pôvodný termín (prvý októbrový víkend) bol z dôvodu obáv, ktoré sa nakoniec ukázali ako odôvodnené presunutý o týždeň skôr. Domáci členovia Klubu biatlonu Magnezit Revúca mali čo robiť, aby stihli pripraviť areál do štandardných podmienok, na aké sú pretekári zvyknutí a to všetko v súlade s potrebnými bezpečnostnými a hygienickými opatreniami.
Navyše, pred samotnými MSR neprialo ani počasie. Bohaté skúsenosti z organizácie pretekov a najmä zanietenosť členov klubu biatlonu pre dobrú vec boli počas posledného septembrového víkendu zhodnotené vysokou úrovňou podujatia, ktorú nakoniec rešpektovalo aj počasie.

nedeľa, 04 október 2020 23:37

V Rožňave sa predsa spievalo

Napísal(a)
V Rožňave sa predsa spievalo

Kto spočíta množstvo telefonátov a mailových správ, ktoré sa od začiatku septembra rozbehli medzi členmi predsedníctva JDS v podstate s rovnakou témou: „Budeme môcť ísť do Rožňavy? Bude 21. ročník alebo nie? Za akých podmienok?...“ Každý z predsedov v ôsmich KO JDS a rovnako aj členovia ústredia JDS totiž veľmi dobre vedia, koľko príprav, námahy, osobného nasadenia mnohých členov aj funkcionárov JDS obnáša príprava celoslovenských podujatí. A práve v Rožňave, teda aj v KO JDS Košice, sa už viacero mesiacov intenzívne pripravovala tradičná Celoslovenská prehliadka speváckych súborov seniorov. Podľa stupňujúcich sa karanténnych opatrení sa neustále upravoval jej scenár aj organizačné podmienky, lebo s nákazou COVID 19 naozaj nemožno žartovať.

V Lipovníku nevarili čaj, ale strieľali futbalové góly - až 22!

Do histórie futbalu vojde v tomto týždni konštatovanie, že pre zvýšené hodnoty coronavíru 19 na Slovensku, určili na športových a kultúrnych podujatiach iba 50 divákov. Nakoniec ste sa o tom mohli dozvedieť aj z opatrení, ktoré prijal ObFZ Rožňava. Tak sa stalo, že po prvýkrát počas majstrovských zápasov zívali štadióny v našom regióne prázdnotou. Vo výnimočných prípadoch sa však pohybovali počty divákov od 0 po 5. Bolo to pre hráčov zaujímavjé? Rád by som sa na to opýtal každého, kto je aspoň fanúšikom tejto hry. I tak však výsledky zápasov boli v niektorých prípadoch neočakávané. Najmä na tých ihriskách, kde pripadli body našim mužstvám. Napríklad v Budimíre, kde hrala Rožňava, Ale páčili sa aj v nižších súťažiach, napríklad v Rakovnici, v Lipovníku, ale menej už vyzneli pre Čoltovo, alebo pre obidve mužstvá dospelých FK Krásnohorské Podhradie. Nakoniec sa o tom presvedčíte z komentárov. Ešte malá poznámka: Ťažko zrejme bolo hrať v kolektíve, ktorý prišiel na súperove ihrisko s počtom 8, alebo 10 hráčov. Ale aj tam, kde pre červenú kartu nedokončili zápas potrestaní hráči.

Strana 12 z 524