Banícke múzeum v Rožňave pripravuje výstavu študentov z maďarského Jágru
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje výstavu Prierez tvorbou / Egri keresztmetszet, ktorá predstaví takmer 40 výtvarných diel študentov Umelecko-odborného gymnázia Eventus z maďarského Jágru. Vernisáž výstavy sa uskutoční 14. apríla 2026 (utorok) o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave (Námestie baníkov 25). Výstava bude pre verejnosť sprístupnená do 7. mája 2026. Výstava ponúkne pestrý výber prác vytvorených rôznymi technikami a priblíži rozmanité prístupy mladých autorov k súčasnému výtvarnému umeniu. „Eventus umelecko-odborné gymnázium je odhodlané poskytovať svojim študentom kvalitné umelecké vzdelanie a inšpirujúce tvorivé prostredie. V našej inštitúcii dostávajú priestor tradičné aj súčasné umelecké smery, ktoré podporujú rozvoj individuálneho pohľadu každého žiaka.
Komentujeme futbalové ligy dospelých na hornom Gemeri po 16. kole
Napísal(a) MG od
V našich komentároch z futbalu na hornom Gemeri sme si v prvom aprílovom víkende podrobnejšie všímali výsledky iba mužstiev dospelých hrajúcich v 4. a 7. lige nášho regionu. K pôvodnému príspevku sme postupne pridali i výsledky mládežníckych kolektívov z nášho horného Gemera, začínajúc 3. ligou dorastencov a končiac II. ligou žiakov. Pozitívne bolo, že futbalistom prialo počasie i plochy ihrísk.
Bohatá i pestrá je činnosť DPO v okrese Revúca aj v tomto období. Od našej spolupracovníčky pani Gabriely Jakubecovej sme sa dozvedeli o ich činnosti prostredníctvom jej príspevkov veľmi veľa. Veď napríklad iba v uplynulom mesiaci marci 2026 nám napísala, že v Jelšave pokračovala preventívno-výchovná činnosť mladých požiarnikov. V Muráni sa uskutočnilo tretie kolo súťaže Plameň. Dňa 25. marca 2026 pokračovala preventívno-výchovná činnosť v rámci marca – mesiaca požiarnej ochrany a pri nedávnom Dni vody, kedy opäť zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci, teraz však zo Špeciálnej základnej školy v Jelšave v dvoch skupinách. No a štyridsaťhodinová Základná príprava členov hasičských jednotiek – dobrovoľných hasičských zborov obcí, resp. miest v Jelšave. Celú aktivitu zakončíme informáciou zo 4. marca 2026, kedy do Jelšavy zavítal prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Bc. Jozef Smolinský.
Unikátna výstava šperkov: Petra Toth oživuje tradície v Dome tradičnej kultúry Gemera Rožňava. Od 1. apríla 2026 Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva verejnosť na výnimočnú výstavu „Vyšperkovaná cesta Slovenskom“, ktorá predstavuje jedinečnú tvorbu slovenskej šperkárky Petry Toth, inšpirovanej bohatstvom ľudových tradícií.
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutočnilo v stredu 1. apríla 2026 o 16:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Temperamentným vystúpením program obohatili tanečníci Kristóf Répássy Ivett a Kristóf Bálint, vedúci folklórneho súboru Borostyán z Rožňavy.
O víťazovi 7. ligy ObFZ Rožňava sa zrejme rozhodne v máji
Napísal(a) Š. Tomášik
Favoritom na celkové prvenstvo v 7. lige ObFZ Rožňava v ročníku 2025/2026 je OFK Vyšná Slaná. Aktuálne má šesťbodový náskok pred MFK Rožňava B. Veľa napovie ich vzájomný zápas, ktorý sa bude hrať v Rudnej v máji t. r. Karty môže zamiešať aj forma MFK Dobšiná, ktorá na jar privíta v domácom prostredí Vyšnú Slanú a aj Rožňavu B. Tatran Betliar bude mať ľahšie vyžrebovanie, ale jeho strata je osembodová. V minulosti je známy prípad Kunovej Teplice, ktorá aj s vyššou stratou po jeseni obsadila v konečnej tabuľke prvú priečku – ročník 1999/2000.
Akvizícia výrobkov kameninovej manufaktúry v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Historická zbierka Baníckeho múzea v Rožňave sa v roku 2026 rozrástla o vzácne dedičstvo našich predkov. Do zbierkového fondu rožňavského múzea pribudli cenné predmety, ktoré sú hodnotnou a významnou pamiatkou na pôsobenie kameninovej manufaktúry v Rožňave.
Kameninová manufaktúra v Rožňave vyvíjala činnosť v rokoch 1810 – 1905. Počas svojej takmer 100-ročnej existencie vyrábala pomerne bohatý sortiment výrobkov. Ich originalitu zabezpečovala slepá značka. Najväčší záujem bol o taniere rôzneho druhu – úžitkové aj dekoratívne. Mimo regionálnych trhov sa rožňavské výrobky najviac predávali v Budapešti a Debrecíne. Najdrahšie boli farebne dekorované výrobky maľované voľnou rukou. Výrobky maľované cez šablónu boli lacnejšie. Najväčší rozvoj dosiahla manufaktúra v rokoch 1851 – 1854.
Okres Rožňava má vyškolených tridsaťtri nových dobrovoľných hasičov
Napísal(a) M. Terrai
PhDr. Michal Terrai, MBA, tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Rožňave nám v týchto dňoch napísal: "Máme to znova zvládnuté a vyškolených 33 nových dobrovoľných hasičov, ktorí už sú aj s potvrdením pre možnosť zaradenia do DHZO. V dňoch 21. – 22.3., 28. – 29.3.2026 sme sa stretávali na školení, ktoré zabezpečila Územná organizácia DPO SR v Rožňave v spolupráci s Odbornou školou DPO SR v Martine, pre výcvik a základnú prípravu členov hasičských jednotiek. Každé ráno sme sa stretávali v Hasičskej zbrojnici Mesta Rožňava, kde nám prednášky zabezpečovali lektori PaedDr. Ján Klein a Ing. Boris Brciak. Spolu nás bolo a školenie úspešne absolvovalo 33 frekventantov. Všetky prednášané témy boli zaujímavé, a všetko nám bolo vysvetlené aj po praktickej stránke veci, nakoľko lektor Boris je príslušník HaZZ, a svoje skúsenosti z práce (zo zásahov) nám pri každej téme povedal.
Po štyroch rokoch volebného obdobia v ZO JDS Revúcka Lehota sa dňa 25. marca 2026 uskutočnila hodnotiaca členská schôdza, ktorej sa zúčastnilo 87 % členov, ktorí prácu za obdobie rokov 2022 – 2025 hodnotili veľmi kladne. Ako hostia prijali pozvanie pani starostka obce Revúcka Lehota Lucia Benediktyová a zástupcovia OO JDS Revúca. Predsedníčka ZO chronologicky hodnotila všetky aktivity, menovite poďakovala členom, ktorí reprezentovali ZO na športových či iných podujatiach. Poďakovala tiež za výbornú spoluprácu s Obecným úradom obce, OO JDS Revúca a OZ Lehvačen. Za krásnu výzdobu poďakovala p. Marte Žiakovej, p. Evke Šeševičkovej, ml. a p. Ulinke Barišovej.
Ďakovným listom a kvietkom poďakovala 5 členom výboru, ktorí sa pre svoj vek rozhodli v ďalšom období nekandidovať: panie Lídia Gažúrová, Magdaléna Kučeráková, Elena Balciarová, Darina Šmídtová a pán Viliam Machava.
Maľba na plátne „Cigánsky tábor v Tomášové“ z roku 1931 * Venované Medzinárodnému dňu Rómov
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Medzinárodný deň Rómov, pripadajúci na 8. apríl, si pripomíname od roku 1990. Voľba daného dátumu súvisela s prvým celosvetovým stretnutím Rómov, ktoré sa konalo od 8. do 12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne. Vtedajšie Československo tu zastupoval tiež MUDr. Ján Cibuľa, rodák z Klenovca.
Gemersko-malohontské múzeum si tento deň pripomína Predmetom mesiaca apríl. Je ním maľba na plátne s názvom Cigánsky tábor v Tomášové, datovaná do roku 1931. Maľba zachytáva skupinu kočovných Rómov s vozmi a jednoduchým obydlím, šiatrom, pričom v ľavom dolnom rohu je uvedený názov obrazu, v pravom dolnom rohu meno autora: „Šorš O.“? a datovanie: „21.VI. 1931“. Autor obrazu pochádza pravdepodobne z Čiech alebo z Moravy. Obraz múzeum do svojho zbierkového fondu získalo v roku 2025 darom od Paula a Alice Bordásovcov z USA.
Kam vlani najčastejšie viedli kroky poistencov Dôvery, ktorí potrebovali kúpeľnú liečbu.
Napísal(a) M. Štepianský
Piešťany, Trenčianske Teplice a Bardejov. Tam vlani najčastejšie viedli kroky našich poistencov, ktorí potrebovali kúpeľnú liečbu.
Od roku 2022 si pacienti sami vyberajú kúpeľné zariadenia, kde sa chcú nechať liečiť a vďaka tomu vieme zostaviť rebríček tých najžiadanejších.
Poradie závisí najmä od diagnózy, s ktorou idú pacienti do kúpeľov. Keďže sa v nich lieči najviac ľudí s ochoreniami pohybového systému a dýchacích ciest, na popredných priečkach sa umiestnili zariadenia zamerané práve na tieto diagnózy.
Pre každú diagnózu, s ktorou môžu ísť pacienti do kúpeľov, existuje zoznam vhodných kúpeľných zariadení. Keď lekár predpíše kúpeľnú liečbu a zdravotná poisťovňa ju schváli, pacient si potom z tohto zoznamu sám vyberie, do ktorých kúpeľov by chcel ísť.
Viac...
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na apríl 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva a i. zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na apríl 2026.
Komentujeme tohtoročný jarný majstrovský futbal na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Fanúšikov futbalu sme začali informovať o výsledkoch odvetnej časti súťaží až od 28. marca 2026, a tak výsledky zápasov IV. ligy Východ dospelých, ktoré sa začali o týždeň predtým, uvádzame až teraz. Náš zástupca v nej, MFK Rožňava, na domácej pôde tesne zvíťazil nad súperom z Čane 2:1. Zo spodku tabuľky sa mu však ešte nepodarilo postúpiť vyššie. Dúfajme, že sa našim Rožňavčanom postupne podarí vzďalovať sa z posledných miest.
Do majstrovských súťaží sa postupne pridávajú aj ďalšie kolektívy dospelých, dorastencov i žiakov. Pätnástym kolom sa pridali aj futbalisti 7. ligy ObFZ Rožňava. Po odstúpení FK Baník Rožňavské Bystré koncom jesene zostalo v súťaži 12 kolektívov. Súťaž začalo však iba 10 z nich. Ich prvé zápolenia priniesli 3 body až 4 hosťujúcim kolektívom a iba 1 prinieslo tri body domácim. V tomto kole strelci 7. ligy zaznamenali 22 gólov, z ktorých domácim strelcom patrí 8 gólov a hosťom 14. Strelcom kola sa so 4 gólmi zapísal Jaroslav Figúr z rožňavskej rezervy MFK.
V Revúcej vyhodnotili súťaž detí Môj deň na hasičskej zbrojnici
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR) a Republiková komisia mládeže DPO SR v Bratislave vyhlásili 23. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave pre školský rok 2024/2025. Téma súťaže bola „Môj deň na hasičskej zbrojnici.“
Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej vyhlásila túto súťaž aj pre školy a iné subjekty mimo škôl s pôsobnosťou okresu. Výtvarné práce boli doručené z nasledovných škôl a iných mimoškolských zariadení:
- Materská škola Jelšava
- Komunitné centrum Gemer
- Špeciálna základná škola Revúca
Kozmický región pozýva na návštevu stanice vesmírnych misií * Hvezdáreň Rožňava otvára svoje brány počas Dňa hvezdární a planetárií
Napísal(a) A. Kleinová
Hvezdáreň v Rožňave, ktorá je súčasťou Gemerského osvetového strediska, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých nadšencov vesmíru, rodiny s deťmi, zvedavú mládež a širokú verejnosť na výnimočné podujatie pri príležitosti celoslovenského Dňa hvezdární a planetárií. V sobotu 28. marca 2026 čaká na návštevníkov nášho astronomického zariadenia bohatý program.
Podujatie odštartuje o 14:00 hod. slávnostným vyhodnotením a vernisážou obľúbenej výtvarnej súťaže Vesmír očami detí, kde dostane priestor a ocenenia kreativita mladých umelcov.
Lákadlom tohtoročného programu sú unikátne voľné prehliadky stanice simulovaných vesmírnych misií KOZMICKÝ REGIÓN – COSMIC REGION.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.