TJ Futbalový oddiel Vlachovo dlhodobo účinkoval v najvyššej okresnej súťaži ObFZ Rožňava. Spočiatku patrilo medzi lepšie celky, potom to bolo čoraz horšie. Práve takýto ročník si vybral náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik. V článku opisuje účinkovanie v ročníku 2010/2011, keď bol tento klub síce po jeseni predposledný, ale vďaka lepšej jari skončil dvanásty. K dispozícii je káder, fotografia, výsledky, tabuľky a zaujímavosti.
Káder
Jeseň 2010: L. Fabian, Organ, M. Pitoňák (časť jesene) – T. Molda, Marciš, Hricko, Ďurán, F. Šivec, Mil. Leško, V. Gecelovský, Leskovjanský, M. Molda, Lipták ml.,
Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Ako sprievodné podujatie k výstave Na hranici dvoch svetov pripravilo Gemersko-malohontské múzeum dňa 18. februára 2026 o 9.30 hodine pre školy a o 16.00 hodine pre verejnosť prednášku s názvom Dedičstvo Osmanov v Gemeri-Malohonte a Novohrade. Autorom prednášky je archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš. V prednáške autor stručne priblíži pôvod a dejiny Osmanov, ako aj ich expanziu v Európe, so zameraním na regióny Gemera-Malohontu a Novohradu. Predstaví unikátnu lokalitu a archeologické nálezisko – Turecký hrad, ktorý je situovaný na brehu rieky Rimavy v časti Sobôtka pri Rimavskej Sobote. Je to najsevernejšie položená osmanská pevnosť v Karpatskej kotline. Predstavuje tzv. nížinný (vodný) typ hradu. Je zaujímavosťou, že návštevník nemusí k hradu vystupovať, ale naopak zostupuje k nemu.
Piatok trinásteho sa slavošovským hasičom šťastným stal
Napísal(a) M. Terrai
Slavošovským dobrovoľným hasičom v piatok 13. februára 2026 bolo odovzdané nové vozidlo CAS Iveco Trakker, ktoré významne posilní ich pripravenosť pri zásahoch a ochrane občanov. Vozidlo CAS Iveco Trakker je cisternová automobilová striekačka, ktorá je určená na prepravu požiarneho družstva 1+2 a určená na prevoz vody na hasenie požiarov, penidla a ďalších vecných prostriedkov. Odovzdania sa zúčastnili: riaditeľ OR HaZZ Košice, mjr. Ing. Martin Toroni s kolegom – vedúcim Prevádzkovo-technického oddelenia OR HaZZ v Košiciach npor. Ing. Tomášom Dinisom. Prítomní boli tiež riaditeľ OR HaZZ Rožňava pplk. Ing Martin Kaprál s kolegami – vedúcimi oddelení pplk. Ing. Floriánom Albertom, pplk. Ing. Radovanom Ružíkom. Za DPO SR sa odovzdávky zúčastnili predseda ÚzO DPO SR Rožňava, vrchný inšpektor Marián Kapusta, podpredseda ÚzO DPO SR Rožňava, inšpektor Mgr. Štefan Hronec a tajomník ÚzO DPO SR Rožňava, mladší inšpektor PhDr. Michal Terrai, MBA.
Zábavno-vedomostný kvíz Láska na Gemeri – Láska ku Gemeru
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V predvečer valentínskeho sviatku Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza so zábavno-vedomostným kvízom pre zamilované páry pod názvom Láska na Gemeri – Láska ku Gemeru. Podujatie sa uskutoční 13. februára 2026 (piatok) o 16.30 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave (Námestie baníkov 25). V rámci tohto podujatia múzejníci sľubujú nielen preverenie si vedomostí o gemerskom regióne a jeho histórii, ale rovnako aj výnimočný večer strávený v príjemnej atmosfére.
Prostredníctvom súťažných kvízových otázok sa záujemcovia vydajú na cestu históriou, tradíciami a umením, ktoré formovali miesto, kde žijú. Čakajú na nich pútavé historické fakty, zaujímavé príbehy lásky, či ľudové zvyky spojené s hľadaním vyvoleného.
V minulom roku spoločne darovali 1027 litrov nádeje * Pozvánka na Valentínsku kvapku krvi
Napísal(a) B. Krejčíová
Rimavská Sobota, 9. február 2026 - V rimavskosobotskej nemocnici medziročne stúpol počet odberov krvi o 8 %. O niečo vyšší nárast tvorila aj skupina prvodarcov, ktorých v minulom roku prišlo do darcovského centra až o 15 % viac ako v roku 2024. Darcovia dokopy darovali 1027 litrov krvi, vďaka čomu sa podarilo zabezpečiť dostatok transfúzií pre pacientov, ktorí ich potrebujú. Napriek zvyšujúcim sa počtom odberov, krvi v nemocniciach nie je nikdy dostatok. Veľká vďaka preto patrí každému človeku, ktorý sa rozhodne svojou nenahraditeľnou tekutinou pomôcť v záchrane životov pacientov.
Za rok 2025 v nemocnici zaznamenali 2 283 odberov krvi, pričom 1 597 odberov bolo od mužov a 686 odberov tvorili ženy. To, že myšlienka darovania krvi má silu
Odborno-metodické zamestnanie pre veliteľov dobrovoľných hasičských zborov Banskobystrického kraja
Napísal(a) G. Jakubecová
Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici pozvalo na odborno-metodické zamestnanie určené pre veliteľov dobrovoľných hasičských zborov obcí a miest (DHZO/DHZM) v pôsobnosti Banskobystrického kraja, zaradených na rok 2026 do kategórií A1, A a B dňa 07. 02. 2026 do kongresovej sály Okresného úradu v Banskej Bystrici.
Úvod odborno-metodického zamestnania patril plk. Ing. Dušanovi Hanckovi, PhD., riaditeľovi KR HaZZ v Banskej Bystrici, ktorý oboznámil prítomných s priebehom tohto zamestnania.
Na všetkých lôžkových oddeleniach Nemocnice Penta Hospitals Rožňava platí od 4. februára 2026 zákaz návštev. Dôvodom je nepriaznivá epidemiologická situácia a zvýšený výskyt respiračných ochorení.
Výnimku zo zákazu návštev majú pacienti v terminálnych štádiách ochorenia a iné závažné prípady, pri ktorých je návšteva možná výlučne so súhlasom primára príslušného oddelenia. Rovnako sa obmedzenie nevzťahuje na kňazov za účelom podávania sviatosti pomazania ťažko chorým a umierajúcim; osobu sprevádzajúcu rodičku pri pôrode; osobu sprevádzajúcu pacienta pri prepustení z nemocnice.
Zákaz návštev platí od 4. februára 2026 až do odvolania.
Veverica obyčajná – predmet mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) M. Gálffyová
Zoologické zbierky sú neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát veverice obyčajnej, známej aj ako veverica stromová (Sciurus vulgaris). V roku 2026 je predmetom mesiaca február.
Vevericu asi nie je potrebné nikomu predstavovať. Patrí k najznámejším a tiež veľmi obľúbeným živočíchom našej krajiny. Je rozšírená prakticky na celom území Slovenska a Európy, ale stretneme sa s ňou aj v severnej Ázii až po Japonsko. Keď povieme veverička, väčšina ľudí si predstaví ryšavé zvieratko s huňatým, chlpatým chvostom. Môžeme sa však stretnúť aj s vevericami, ktoré majú šedohnedé až tmavohnedé sfarbenie.
Druhé kolo Zimného pohára predsedu ObFZ Rožňava poznačené dvomi červenými kartami
Napísal(a) MG od
Zimný pohár predsedu ObFZ Rožňava má za sebou druhé kolo. Odohralo sa v ňom cez ostatný víkend šesť zápasov. V A skupine v tomto kole hralo 7 kolektívov 7. ligy a 1 dorastenecké mužstvo. Najprv sa stretli v skupine A futbalové kolektívy Vyšnej Slanej, Krásnohorského Podhradia, Dobšinej, Betliara, Hrhova, Kr8ásnohorskej Dlhej Lúky a rezerva MFK Rožňavy. Doplnili ich dorastenci MFK Rožňavy U19. Príjemným prekvapením ZP sú futbalisti Krásnohorského Podhradia, ktorí postúpili do semifinále z 8. miesta siedmoligovej tabuľky na úkor lepšie zimujúcich družstiev. Nedeľa 1. februára patrila predovšetkým porazeným kolektívom z 1. kola, teda zo Slavošoviec, Lipovníka, Drnavy a dorastencov U19 z Gemerskej Polomy. V tomto kole do sietí brankárov padlo 39 gólov. Teda presne toľko ako v 1. kole.
Zorganizovali prvé kolo halovej súťaže pre mladých hasičov revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej zorganizovala prvé kolo halovej súťaže pre PLAMEŇ revúckeho okresu pre mladých hasičov v Základnej škole v Jelšave dňa 31. 01. 2026.
Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Prvé kolo súťaže tvorila štafeta 5 x 20 m a štafeta dvojíc, kde sa sčítali oba lepšie časy a odčítali sa výhodové body za vek.
Výsledky:
Viac...
Na hranici dvoch svetov * Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo v termíne od 4. februára do 10. mája 2026, pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči (29. august 1526) výstavu s názvom Na hranici dvoch svetov. Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a Novohrade. Výstava približuje obdobie osmanskej expanzie v regiónoch Gemera-Malohontu a Novohradu v 16. a 17. storočí. Návštevníkom predstavuje dramatické dôsledky porážky uhorského vojska v roku 1526, ktorá otvorila Osmanom cestu až na územie dnešného stredného Slovenska. Výstava prezentuje zbierkové predmety osmanskej proveniencie – archeologické nálezy, militáriá či predmety každodennej potreby – ktoré dokladujú prítomnosť Osmanov na našom území.
Zároveň poukazuje na koexistenciu osmanského a uhorského sveta, ich vzájomné kontakty, obchodnú výmenu a kultúrne vplyvy.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na február 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na február 2026.
Fašiangy ožijú v Dome tradičnej kultúry Gemera priadkami z Rejdovej
Napísal(a) A. Kleinová
Fašiangové obdobie, ktoré každoročne trvá od Troch kráľov do Popolcovej stredy, prinesie do Rožňavy vôňu tradícií, chutí a ľudovej kultúry. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov folklóru na celodenný tematický program Fašiangy s FSk Hôra Rejdová.
Podujatie sa uskutoční v stredu 4. februára 2026 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG). Už od 13.00 hod. sa v gastronomickej dielni predstavia členky folklórnej skupiny Hôra z Rejdovej, ktoré návštevníkom predvedú tradičnú prípravu fašiangových šišiek podľa starých receptov.
Podvečer, od 17.00 hod., sa program presunie do sály DTKG, kde sa diváci spolu s folklórnou skupinou Hôra prenesú do čias zimných večerov na gemerskej dedine. Scénický folklórny program Rejdovskie priadki ponúkne autentický pohľad do tzv. kúdelnej chyže – miesta, kde sa ženy stretávali pri priadkach.
Zimný pohár predsedu ObFZ Rožňava sa začal na umelom trávniku v rožňavskej časti Nadabula 24. januára 2026 preložením prvého zápasu medzi Dlhou Vsou a dorastencami Rožňavy. Podstatné však bolo, že priniesol predovšetkým pre 12 sedemligových mužstiev a dve dorastenecké zostavy vynikajúce podmienky pre získanie kondície i zdokonalenie umenia futbalovej hry. Dva najlepšie kolektívy 7. ligy - Vyšná Slaná a rezerva MFK Rožňavy boli zaradené do žrebovania druhého kola. Napriek tomu hracia plocha nového ihriska priniesla zaujímavé zápasy i dve prekvapenia. Ale poďme pekne po poriadku: V šiestich zápoleniach padlo spolu 39 gólov, čo predstavuje na zápas priemerne 6,5 gólu. Podieľalo sa na nich 30 strelcov, z ktorých jeden si zamieril do vlastnej brány. Najviac gólov rozhodcovia zaznamenali v stretnutí Dlhá Ves – Rožňava U19 a to až 11, čo je pre mladších futbalistov pekný výsledok.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.