Príďte sa pozrieť do Revúcej na výstavu “Klobúky od Marie“
Napísal(a) Tamara Balcová
Marie Mazánková. To meno nám nič nehovorilo. Ale po štvrtku, 4.7.2019, už tí, ktorí sa prišli pozrieť na vernisáž s názvom “Klobúky od Marie“, spoznali túto skromnú a milú ženu. Zavítala do Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej z družobného mesta Litovel v Českej republike, aby nám predstavila svoju tvorbu. Výstavu pomohlo zorganizovať aj mesto Litovel a starosta mesta, pán Viktor Kohout, osobne pozdravil hostí a predstavil svoj vlastný „starostovský“ klobúk od pani Marie. V podkroví múzea sme mohli obdivovať nádherné kúsky vystavených klobúkov. Za každým sa skrýva nejaký príbeh a obrovský kus práce pani Marie. Vernisáž sa začala dobovou hudbou v podaní jazzového tria z revúckej ZUŠ a „klobúkovou módnou prehliadkou“, ktorá zožala veľký úspech.
Najhodnotnejšie príspevky na stránke Maj Gemer v mesiaci jún
Napísal(a) MG od
Už šiesty mesiac, ktorý v roku 2019 na stránke Maj Gemer vyhodnocujeme, čo sa týka najvyššej čítavosti jednotlivých príspevkov, máme za sebou. Podľa nášho jednoduchého hodnotenia sme dospeli k tomuto poradiu:
Najvyššiu čítavosť v spomínanom mesiaci dosiahol príspevok od autora pod značkou (MG od) s titulkom: Zomrel spisovateľ pre deti aj dospelých Peter Glocko, rodák z Muráňa. Ďalšie poradie je nasledovné:
Muránska Zdychava. Obec v okrese Revúca nachádzajúca sa smerom k najvyššiemu vrcholu na okolí pomenovanom Kohút, neďaleko okresného mesta, na sútoku riečky Muránky a Hutského potoka. V kraji, ktorý môžeme kľudne nazvať najkrajším v raji. Žijú v ňom pracovití ľudia, spokojní, veľmi nepoznačení súčasnou dobou. Žijú však tak prirodzene, nezabúdajúc na zdychavské obyčaje a folklór. Hoci ich tu žije iba okolo dvesto, zapáčilo sa aj im zorganizovať aspoň raz do roka folklórne slávnosti pre svojich obyvateľov i návštevníkov. Patrí sa. Človek nežije len s televíziou a rádiom, hoci i ten ich čoraz viac približuje k svetu a k rôznym zaujímavostiam. Ale nezaškodí aspoň z času na čas potešiť srdcia spoluobčanov vlastnou kultúrou, ktorú si zachovávajú aj tu.
Klenovská Rontouka predstavila tiež folklórne súbory z Austrálie, Francúzska i Maďarska
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Rýchlo letí čas, a aj 41. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka, je už spomienkou. Od dramaturgičky Gemersko-malohontských folklórnych slávností z Rimavskej Soboty, pani Stanislavy Zvarovej, sme dostali na záver nasledovné zhodnotenie:
"Počas mesiacov apríl - jún 2019 sme sa snažili propagovať Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, nielen propagačnými materiálmi, informáciami na sociálnych sieťach, či vďaka mediálnym partnerom, ale aj osobnými stretnutiami po obciach, na pozývačkách. V dňoch 28. – 30. júna 2019 sa v obci Klenovec skutočnil 41. ročník slávností folklóru, kde sa prezentovali tradičné remeslá, tradičná kuchyňa, ľudové piesne, tance, hudba, nielen z nášho regiónu Gemer – Malohont, ale aj ostatných regiónov Slovenska.
AKO CHUTÍ DOMOV. Sušany a sušianske recepty starých mám
Napísal(a) Fedor Mikovič
Prvá písomná zmienka o gemersko-malohontskej obci Sušany je z roku 1407, a to v súvislosti s osadou Jelené so Svätou Túrňou, kde sa podľa historikov nachádzal kláštor a osadníci Jeleného tvorili jeho súčasť. Teda je to už viac ako šesť storočí, čo sa píše história obce, ale kniha o nej vyšla až v našich časoch. V nedeľu 7. júla 2019 ju v tamojšom kultúrnom dome uviedli do čitateľského sveta.
Banícka kaplnka v Železníku sa prebúdza k životu
Napísal(a) Andy Sekanová, Ladislav Bene
Mnohí už počuli, mnohí ešte nie, že Železník pri Revúcej bol v minulosti významnou banskou lokalitou bohatou predovšetkým na železnú rudu. Od ukončenia ťažby uplynulo viac ako 50 rokov. Ako svedkovia zašlej slávy tu ostali jedinečné robotnícke kolónie, či už priamo v Železníku alebo v blízkej Rákošskej Bani. Mnohé stavby ohlodal zub času, niektoré domáci prerobili na nepoznanie. Hoci lokalita v Železníku je od roku 1991 vyhlásená za pamiatkovú zónu, mnohým objektom to nijako nepomáha. Duch povestného Železníka tu však stále zostal a umocňuje ho aj krásna okolitá príroda.
Streda 3. júla 2019 bola pre dobrovoľných hasičov v obci Sirk sviatočná. Ing. Dušan Sľúka, riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici spolu s vedúcim prevádzkovo-technického oddelenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Revúcej Ing. Štefanom Nikolovičom odovzdali do užívania repasovanú Tatru T 815 Obci Sirk a jej dobrovoľným hasičom.
Citujem slová Ing. Dušana Sľúku: „Nech je používaná čo najmenej v ostrých zásahoch, ale využívajte ju čo najviac pri cvičeniach a ukážkach.“ Nech teda slúži tam, kde bude potrebná.
Júlový výber podujatí v regióne Gemer-Malohont zahŕňa okrem iného aj koštovku páleniek, ródeo, koncerty, letné kino, predstavenia pre deti, športové a turistické akcie, ale aj festival remesiel, gastronómie a ľudovej kultúry. Veríme, že si vyberiete.
Júlová všehochuť
Prázdniny plné podujatí odštartuje dvojdňový Festival Kokava. V piatok 5. júla sa okrem vystúpenia Country kapely, skupín Kollárovci a Iné Kafé môžete tešiť aj na Twentyfive expres party Jula Viršíka. V úvode sobotňajšieho (6.7.) programu bude prevládať tematika country. Ryžovanie zlata a jazdu na koni doplní aj vystúpenie tanečnej skupiny.
Jelšavskí hasiči toho roku boli už druhýkrát na Klenovskej Rontouke
Napísal(a) G. Jakubecová
V tomto roku sme v sobotu 29. júna 2019 už druhýkrát zavítali na Klenovskú Rontouku a využili sme možnosť prezentovať sa na „Jelšavskom dvore“. Mesto Jelšava okrem iných prítomných prezentovali aj dobrovoľní hasiči.
Do Klenovca sme priviezli jelšavský historický, no funkčný koč, na ktorom bola možnosť sa odfotiť v replikách dobových uniforiem, ale aj samotní hasiči sa prezliekli do týchto uniforiem z roku 1930. Mnohých záujemcov zaujalo, že vystavený koč je funkčný. Pre deti bola pripravená atrakcia – „HORIACI HOTEL“ – a museli ho uhasiť pomocou džberovej striekačky. Napriek tomu, že nie všetkým domácim organizátorom sa táto atrakcia páčila, deti mali z nej veľkú radosť.
Čo sa dozvedel o dlhovekosti jubilantky Anny Jankóovej predseda KSK pán Rastislav Trnka
Napísal(a) R. Trnka
Meno pána Rastislava Trnku si spájame od ostatných volieb do samosprávnych krajov s jeho funkciou predsedu Košického samosprávneho kraja. Stretol som sa s ním aj na oceňovaní dobrovoľníkov kraja v Košiciach, kde bol prítomný ako funkcionár, ktorý bol garantom ocenenia Srdce na dlani. Príjemne ma prekvapilo jeho gesto, keď som sa prostredníctvom známej sociálnej siete od neho dozvedel, že prišiel aj do zariadenia pre seniorov Subsidium v Rožňave, kde nielen pozdravil pani Annu Jankóovú, najstaršiu občianku mesta, ale aj sám sa pričinil o milú informáciu o oslavujúcej jubilantke. Podľa ohlasov na spomínanej sieti zaujala množstvo návštevníkov aj svojou pohotovosťou i bohatstvom myšlienok. Stojí za to prečítať si niekoľko viet aj takto, sprostredkovane, na webovej stránke Maj Gemer. Tak spolu čítajme:
Viac...
Zreštaurovali cimbal z Nižnej Pokoradze, hudobný nástroj používaný v prostredí slovenských repatriantov
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa Gemersko–malohontskému múzeu podarilo zabezpečiť komplexné zreštaurovanie cimbalu z obce Nižná Pokoradz pri Rimavskej Sobote. Nakoľko sa jedná o výnimočný zbierkový predmet dokumentujúci hudobnú kultúru Slovákov – repatriantov, jeho záchrana bola jednou z priorít múzea. Cimbal bol vyrobený koncom 19. storočia v okolí obce Suchá Huta v Maďarsku. Odtiaľ sa dostal na Slovensko spolu so slovenskými repatriantmi presídlenými do Nižnej Pokoradze v roku 1947. Podľa údajov na karte druhostupňovej evidencie bol približne do 60. rokov 20. storočia občas používaný aj v oblasti Nižnej Pokoradze. V roku 1977 sa stal súčasťou etnologického fondu múzea.
Oznam:
Podľa zmluvy o poskytnutí charitatívnej reklamy medzi ObFZ Rožňava a Program r spol. s.r.o. sú kluby štartujúce v 6. a 7. lige DOUBLE STAR BET dospelých ObFZ
Rožňava:
- povinné zabezpečiť propagáciu a reklamu tým, že umiestnia banner v blízkosti hracej plochy jednotlivých mužstiev súťažne. Banner je vo vlastníctve Program r spol. s.r.o.
- povinné zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu, zničeniu, strate, odcudzeniu bannera.
- povinné v prípade poškodenia, straty, zničenia, odcudzenia bannera nahradiť škodu.
Zbierka starých mobilov v Orangei pokračuje už dvadsiatou kampaňou
Napísal(a) Barbora Oberučová
Orange už niekoľko rokov svojich zákazníkov motivuje k ekologickému mysleniu a k tomu, aby nepoužívané mobilné zariadenia zbytočne nenechávali ležať vo svojich domácnostiach. Staré mobilné telefóny však nepatria ani do smetného koša. Ich ekologická likvidácia je totiž prospešná nie len pre životné prostredie, ale pomôže aj organizáciám, ktoré to potrebujú. Svojimi starými či nepotrebnými telefónmi môže verejnosť pomáhať už sedem rokov. Ďalšia zbierka potrvá do 30. septembra a sumou 50 centov za každý odovzdaný mobil Orange tentoraz prispeje organizácii Deťom s rakovinou.
Peter Káčer na bicykli sa do Revúcej vrátil po šiestich rokoch
Napísal(a) MG od
Počas posledných júnových dní od 23. do 29. júna 2019 sme mali možnosť aj prostredníctvom vysielania TA3 sledovať už šiesty rok charitatívnu akciu Káčer na bicykli. Bicykluje sa tak, ako si organizátori zaumienili: pre dobrú vec a hlavne pre tých, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Jedným zo zdravotne postihnutých je aj sám Peter Káčer, ako správca Nadácie TA3, ktorý v záujme dobrej veci bicykluje na špeciálne upravenom bicykli a mohli sme ho takto stretávať na siedmich miestach na Slovensku.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale