Druhé diskusné fórum a verejné zvažovanie k projektom Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu
Napísal(a) OZ Otvor dvor
Z občianskeho združenia Otvor dvor v Rožňave sme obdržali informáciu, že Mesto Rožňava a Výkonný výbor Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu v spolupráci s občianskym združením Otvor dvor pripravili dňa 24. júna 2019 o 17:00 v spoločenskej sále Mestského úradu na prízemí 2. diskusné fórum a verejné zvažovanie občanov mesta Rožňava k projektom Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu na roky 2019/2020.
Občania Rožňavy majú tak možnosť priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní financií z rozpočtu mesta. Spoločným cieľom je, aby sa tieto finančné prostriedky využili na realizáciu predložených projektov pre zlepšenie kvality života občanov mesta.
U nás taká obyčaj... s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej – "Tremo len"
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na ďalšie stretnutie s tradičnou ľudovou kultúrou. V stredu 26. júna 2019 v rámci projektu U nás taká obyčaj... folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej priblíži zvyky súvisiace s poľnými prácami v programe pod názvom „Tremo len". Pani Mária Vidová, nositeľka tradícií z Vyšnej Slanej, si zaspomína, čo všetko obnášalo pestovanie a spracovanie ľanu v minulosti. „V súčasnosti sa s jeho pestovaním a domácim spracovaním nestretávame často. Táto, takmer zabudnutá plodina učarovala pani Ľubomíre Žilkovej z Kokavy nad Rimavicou.
Sekretariát oznamuje klubom, že aktív a konferencia ObFZ Rožňava pred novou sezónou 2019/2020 sa uskutoční v stredu 03. 07. 2019 o 16:30 na ZŠ akademika Jura Hronca v Rožňave.
Finále Pohára predsedu ObFZ Rožňava sa uskutoční 26. 06. 2019 o 18:00 na štadióne MFK Rožňava.
Finálové kolo Prípravky ObFZ Rožňava sa uskutoční 28. 06. 2019 o 16:00 na štadióne MFK Rožňava.
Vo štvrtok 20. 06. 2019 starší referenti OO PZ v Jelšave zorganizovali v spolupráci s vedení ZŠ s MŠ a Mestom Jelšava účelové cvičenie pre žiakov Základnej školy v Jelšave. Toto cvičenie bolo teraz trocha iné ako predchádzajúce, lebo stanovištia boli rozmiestnené v priestoroch Základnej školy. Po celej škole bolo rozmiestnených šesť stanovíšť, pri ktorých sa žiaci celej školy striedali po 15 minútových intervaloch.
Sviatky Gemersko – malohontského folklóru v Klenovci otvárajú svoju bránu po 41. krát
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, opäť po roku pozývajú všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry, na svoj 41. ročník. Organizátori Obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj, Občianske združenie RODON Klenovec, Matica Slovenská a celý autorský tím Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 28. - 30. júna 2019. Od piatka 28. júna 2019 od 16:00, až do nedele 30. júna 2019 bude miestom slávností už tradične Obec Klenovec.
Na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 27. júna o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25 vás pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
V rámci sprievodného programu si zúčastnení budú môcť pozrieť unikátnu výstavu RETROvýstava a ako špeciálny hudobný hosť vystúpi rožňavská skupina Massriot.
„Zámerom projektu bolo pripomenúť a prístupnou formou priblížiť obraz mesta Rožňava v tzv. období socializmu a to formou historizujúceho pohľadnicového leporela RETROrožňava.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – správa z podujatia) - Pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika, MÚ – Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 6. júna 2019 uskutočnilo na Námestí baníkov v Rožňave (malé pódium) hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti a širokú verejnosť pod názvom „Nerušte ma, čítam!“. Podujatie má už niekoľkoročnú tradíciu. Tento rok ho otvoril zástupca primátora mesta Ján Lach a riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. Začalo sa netradične – pozvanie prijal hudobný hosť Róbert "Ropko" Šimko, skladateľ, textár a zakladateľ skupiny W.O.A – neskôr premenovaná na Massriot. V roku 2007 skončil na 3. mieste v speváckej súťaži Slovensko hľadá Superstar. Jeho spev s gitarou bol skvelým oživením celého podujatia.
Už takmer mesiac môžete v priestoroch ZŠ J. A. Komenského v Revúcej stretnúť drobné, usmievavé žieňa, ktoré by ste si mohli spokojne, nebyť jej exotického vzhľadu, pomýliť s našou žiačkou. Po druhýkrát v tomto školskom roku sme sa zapojili do projektu medzinárodnej organizácie AISEC, v rámci ktorého sme na našej škole privítali stážistku, študentku elementárnej pedagogiky, z ďalekého Honkongu. Ting Ting Song, alebo pre nás, Západoeurópanov, Iris, navštevuje prevažne vyučovacie hodiny na 1. stupni, ale veľa času trávi aj s našimi malými deťúrencami a ich pani učiteľkami v družine pri rôznych hrách a zábavných aktivitách. Okrem angličtiny sprostredkúva našim žiakom úplne odlišnú kultúru, reč a fascinujúce čínske písmo.
Začnú komentované prehliadky výstavy „25 rokov Maduaru“
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sa 26. júna a 17. júla 2019 o 16.30 hod. uskutočnia komentované prehliadky výstavy 25 rokov MADUARU. Juraj Matyinkó prevedie návštevníkov výstavou rimavskosobotskej hudobnej skupiny Maduar, ktorá vznikla pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá výstava skupiny Maduar, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkóvcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod. Juraj Matyinkó porozpráva zaujímavé príbehy viažuce sa k vystaveným predmetom, príbehy z nakrúcania videoklipov i plány skupiny do budúcna.
Prehliadka najvýznamnejších reštaurátorských realizácií Miroslava Janšta
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v piatok 21. júna 2019 o 15.00 hod. sa uskutoční výstava „Miroslav Janšto. Príbeh reštaurovania“. Výstava je prezentáciou reštaurátorskej tvorby Mgr. art. Miroslava Janšta z Vidinej pri Lučenci, ktorý sa počas svojej viac ako 20 ročnej praxe podieľal na záchrane a obnove významných hnuteľných a nehnuteľných pamiatok na Slovensku, najmä v regiónoch Novohrad a Gemer-Malohont. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Výstava Príbeh reštaurovania je koncipovaná ako prehliadka najvýznamnejších reštaurátorských realizácií Miroslava Janšta, ako napríklad reštaurovanie stredovekých nástenných malieb evanjelického kostola v Rimavskom Brezove, oltárnych komplexov v Dolnej Strehovej, Hrachove, Ľuboreči,
Viac...
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj toto leto usporiada múzejné dni pre deti vo veku 6 až 10 rokov. Celotýždňové podujatie sa uskutoční v termíne od 8. do 12. júla 2019 a tematicky sa bude niesť v štýle retro, a tak vlastne nadviaže na aktuálnu RETROvýstavu, inštalovanú v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Z tohto dôvodu aj zaujímavé podujatie nesie názov „RETROsvet v múzeu – letné múzejno-pedagogické dni pre deti“.
Múzejníci majú pre účastníkov pripravený bohatý program, v rámci ktorého navštívia banské lokality a pozostatky banských strojov, čaká ich hra so stavebnicou – návrh a stavba nových banských strojov a konštrukcií, prezentácia odievania v 60. až 80. rokoch,
Hasiči dvoch okresov na Dňoch mesta Jelšava súťažili
Napísal(a) G. Jakubecová
V dňoch 14. – 15. júna 2019 mesto Jelšava organizovalo DNI MESTA. Tak ako každý rok, aj v tomto roku sa miestni dobrovoľní hasiči aktívne podieľali na rôznych aktivitách počas týchto dní. Už ráno sobota veštila, že bude veľmi horúci deň, preto hasiči pripravili pre prítomných návštevníkov dve hmlové brány, kde sa bolo možné osviežiť počas celého dňa. Doobedie patrilo deťom, mohli sa povoziť na autíčkach a odrážadlách a tesne pred obedom prišlo osvieženie v podobe hasičskej peny. Vo večerných hodinách 15. júna sa začali zbiehať hasičské družstvá na 16. ročník nočnej hasičskej súťaže O pohár primátora mesta. Počas uplynulých dní aj nás zasiahla smutná správa o úmrtí čestného prezidenta JUDr. Jozefa Minárika, ktorého pamiatku sme si uctili minútou ticha na nástupe.
Slovensko má novú prezidentku a horný Gemer aj nových futbalových majstrov
Napísal(a) MG od
Záver futbalových súťaží bol poznamenaný slávnostným skladaním sľubu našej prvej ženy na prezidentskom poste. Zuzana Čaputová sa stala 15. júna 2019 prvou ženou Slovenskej republiky a na športovej línii nášho okresu máme nových majstrov. Po minulotýždňovom titule, ktorý získali 4. ligoví dorastenci Baníka Rožňavské Bystré, v nedeľu k nim pribudli: dospelí hráči OFK Vyšná Slaná v VI. lige a Sokol Pača v VII. lige. U žiakov hrajúcich 3. ligu ObFZ Rožňava sa majstrami stali žiaci z rezervy MFK Rožňava a prvýkrát po dlhšom čase prevzali žezlo víťaza po žiakoch TJ Papiereň Slavošovce, ktorí t. r. dosiahli iba na 3. miesto. Všetkým víťazom srdečne gratulujeme.
Občianske združenie Sirkovanci v gemerskej obci Sirk zorganizovalo pre milovníkov prírody dňa 8.6.2019 zájazd na Zbojskú v okrese Brezno. Prvá zastávka bola v obci Muráň, kde sme sa posilnili „Muráňskymi buchtami“. Cieľom zájazdu bol Náučný chodník legendárneho tisovského zbojníka Jakuba Surovca. Celú trasu chodníka, vrátane Tiesňavy Čertovej doliny, sme zvládli bez ujmy na zdraví.
Niektorí z nás sa síce „osviežili“ v Čertovom potoku, ktorého skalnatým korytom chodník vedie, ale ani to nám nepokazilo náladu z príjemne prežitého dňa. Po túre nám dobre padli miestne špeciality na Zbojníckom dvore (Salaši Zbojská).
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.