Zomrel spisovateľ pre deti aj dospelých Peter Glocko, rodák z Muráňa
Napísal(a) MG od
Vo vysielaní Slovenského rozhlasu odznela vo štvrtok 27. júna 2019 stručná, ale smutná správa. Vo veku 73 rokov zomrel známy slovenský spisovateľ a scenárista Peter Glocko. Peter Glocko sa narodil 2. júna 1946 v obci Muráň. Bol teda Gemerčanom a po celý život sa hrdo k svojmu rodisku i regiónu hlásil a rád sa do neho vracal. Vo svojej práci sa zameral na modernú autorskú rozprávku a historické a psychologické romány pre mládež. Pripomeňme si aj preto niektoré podstatné úseky jeho plodného života.
V rámci Dní mesta Revúca sa 23. Júna 2019v Mestskom dome kultúry uskutočnili ekumenické bohoslužby pod nazvom Vy ste soľ zeme a svetlo sveta. Pre miestnych veriacich boli o to cennejšie, že sa konali pod záštitou Mesta Revúca a pána primátora Ing. Júliusa Buchtu a za účasti duchovných, mládeže a nasledovných miestnych cirkví: Bratská jednota babtistov, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Evanjelická cirkev a. v. a Rímskokatolícka cirkev. Fotoreportáž z tohto podujatia pripravil pán Karol Žigo.
Spoločnosť Augusta Horislava Škultétyho z Veľkého Krtíša navštívila Prvé slovenské evanjelické gymnázium
Napísal(a) Tamara Balcová
Dňa 25. júna 2019, pri príležitosti 200. výročia narodenia svojho rodáka, zorganizovalo OZ Spoločnosť Augusta Horislava Škultétyho z Veľkého Krtíša zájazd „Po stopách A. H. Škultétyho“. Škultéty bol výraznou osobnosťou národno-buditeľského hnutia. Stál pri zrode Prvého slovenského evanjelického a. v. gymnázia a zároveň sa stal aj jeho prvým riaditeľom.
Práve preto študenti, pedagógovia a členovia občianskeho združenia nemohli vynechať návštevu nášho múzea. Strávili u nás príjemné dopoludnie, kde sa počas prehliadky múzea dozvedeli viac o Škultétyho pôsobení na revúckom gymnáziu.
Do súťaže Lukovišťský kališčok 2019 bolo doručených viac ako 270 vzoriek z 30 páleníc z 3 štátov (Slovensko, Maďarsko a Rakúsko), ktoré budete môcť ochutnať už v sobotu 6. júla v Lukovištiach, kde sa uskutoční vyhodnotenie súťaže a koštovka páleniek.
Podujatie začne prednáškou o výrobe ovocných destilátov a bude pokračovať vyhodnotením súťaže a ocenením víťazov, ktorým bude udelených 84 zlatých, 100 strieborných a 75 bronzových diplomov.
Koštovka páleniek v duchu „pi málo – pi dobré" odštartuje poobede a bude prebiehať do večerných hodín alebo do minutia vzoriek.
Portrét evanjelického farára od Petra Michala Bohúňa predmetom mesiaca júl
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Počas júlovej prehliadky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu návštevníci vidieť portrét evanjelického farára od významného slovenského maliara Petra Michala Bohúňa (1822 – 1879), ktorého s regiónom Gemer-Malohont spája jeho štúdium na gymnáziu v Gemerskej Hôrke. Patril do skupiny štúrovcov a radil sa k významným buditeľom národného života, s čím bola spájaná aj jeho maliarska činnosť. Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa v období od júla 2018 do júna 2019 podarilo zreštaurovať ďalšiu olejomaľbu zo zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Na vertikálne orientovanom obdĺžnikovom formáte plátna je namaľovaný portrét muža stredného až staršieho veku v bohoslužobnom odeve evanjelického a. v. kňaza. Autorom diela je slovenský maliar Peter Michal Bohúň.
Pozvanie na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava
Napísal(a) Róbert Šimko
V mene Baníckeho múzea v Rožňave Vás srdečne pozývam na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 27. júna o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
V rámci sprievodného programu si budete môcť vychutnať aj unikátnu výstavu RETROvýstava a ako špeciálny hudobný hosť vystúpi rožňavská skupina Massriot.
„Zámerom projektu bolo pripomenúť a prístupnou formou priblížiť obraz mesta Rožňava v tzv. období socializmu a to formou historizujúceho pohľadnicového leporela RETROrožňava.
Športovci z revúckych škôl si zmerali sily na 19. ročníku Kalokagatie
Napísal(a) Bc. I. Sviežená
V piatok, 21. júna 2019, sa už od rána zapĺňal školský dvor Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej športovcami z revúckych škôl, ktorí prišli, aby si zmerali sily na 19. ročníku Kalokagatie. Prišli zástupcovia zo ZŠ Hviezdoslavova, ZŠ J. A. Komenského, Gymnázia Martina Kukučína, Špeciálnej ZŠ a samozrejme z usporiadateľskej školy. Po úvodnej prezentácii a pridelení štartových čísel bolo už všetko pripravené na otvárací ceremoniál. Nástup atlétov bol sprevádzaný pekným vystúpením mažoretiek. Za zvukov olympijskej hymny bola vztýčená olympijská vlajka a zapálený olympijský oheň. Riaditeľka školy RNDr. Eva Holéczy Vidová úvodným príhovorom slávnostne otvorila krásne podujatie. Po nej sa prítomným prihovoril primátor mesta Ing. Július Buchta s prianím športových úspechov.
Oceňovali občanov Revúcej, rodákov či osobnosti s mestom úzko spojených
Napísal(a) Juraj Genčanský
Tradičný program ocenenia občanov Revúcej, rodákov či osobností s mestom úzko spojených za výnimočné činnosti, sa uskutočnil v piatok 21. júna 2019 v MsDK. Predstavitelia mesta odovzdali ôsmim jednotlivcom a dvom kolektívom výročné ocenenia za tvorivé výkony a výborné výsledky v spoločenskej, umeleckej či verejnoprospešnej činnosti a za mimoriadne výsledky a dlhoročné aktivity v športových disciplínach. Na slávnostnom oceňovaní boli okrem iných prítomní hostia: podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná, delegácie partnerských miest z družobného mesta Litovel na Morave, z maďarskej Kazincbarciky i chorvátskeho Pakraca.
V areáli Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej za prítomnosti pani prednostky MsÚ v Revúcej Ing. Evy Kučerákovej, vedúceho referátu školstva pána Ing. Igora Kvetka, PhD., riaditeľov miestnych škôl a hostí otvorili unikát – dažďovú záhradu.
V rámci programu „Klíma nás spája“, ktorý zastrešuje občianske združenie Živica – centrum environmentálnej a etickej výchovy, sa už niekoľko rokov realizuje projekt budovania dažďových záhrad v školách po celom Slovensku. V tomto školskom roku 2018-2019 sa to podarilo Základnej škole J. A. Komenského, jednej z desiatich, podporených sumou 1 000 € od donora tejto aktivity – dm drogerie markt.
Deti s vysvedčením majú vstup do dvoch gemerských múzeí zdarma
Napísal(a) gmm+bm
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl prekvapenie. Všetky deti, ktoré sa 28. a 29. júna 2019 preukážu koncoročným vysvedčením za školský rok 2018/2019 získajú bezplatný vstup do múzea. Každý žiak a študent, bez ohľadu na známku na vysvedčení, môže bezplatne navštíviť stále expozície a aktuálne výstavy Gemersko-malohontského múzea, v piatok 28. júna a v sobotu 29. júna. Počas návštevy múzea si môžu návštevníci pozrieť výstavu Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí, ktorá je venovaná vzniku a vývoju kúpeľníctva a prezentuje jednotlivé kúpele, kúpeľných lekárov či obľúbenosť jednotlivých miest, z ktorých väčšina už dnes neexistuje.
Viac...
Okresná vlastivedná súťaž Pramene pozná 36. víťazný tím - žiakov ZŠ Pavla Dobšinského z Rimavskej Soboty
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V priestoroch CVČ Relax v Rimavskej Sobote sa 7. júna 2019 uskutočnil XXXVI. ročník okresnej vlastivednej súťaže Pramene, ktorú organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Od svojho začiatku je súťaž orientovaná na stálu expozíciu múzea. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer a v neposlednom rade aj vzbudiť záujem o regionálnu históriu. Príprava na súťaž je aj motiváciou k návšteve múzea a k systému samostatnej prípravy. Predchádza jej rozsiahly lektorský výklad zameraný na obsah súťaže.
Milan Rastislav Štefánik – francúzsky občan i hrdý Slovák – šikovný diplomat
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu „Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný“ podujatia o tejto významnej osobnosti. V utorok 25.6.2019 bude mať v priestoroch knižnice prednášku na tému „M. R. Štefánik – francúzsky občan i hrdý Slovák – šikovný diplomat“ z Historický ústav SAV Bratislava Mgr. Michal Kšiňan, MAS, PhD. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Druhé diskusné fórum a verejné zvažovanie k projektom Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu
Napísal(a) OZ Otvor dvor
Z občianskeho združenia Otvor dvor v Rožňave sme obdržali informáciu, že Mesto Rožňava a Výkonný výbor Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu v spolupráci s občianskym združením Otvor dvor pripravili dňa 24. júna 2019 o 17:00 v spoločenskej sále Mestského úradu na prízemí 2. diskusné fórum a verejné zvažovanie občanov mesta Rožňava k projektom Participatívneho rozpočtu pre Rožňavu na roky 2019/2020.
Občania Rožňavy majú tak možnosť priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní financií z rozpočtu mesta. Spoločným cieľom je, aby sa tieto finančné prostriedky využili na realizáciu predložených projektov pre zlepšenie kvality života občanov mesta.
U nás taká obyčaj... s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej – "Tremo len"
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na ďalšie stretnutie s tradičnou ľudovou kultúrou. V stredu 26. júna 2019 v rámci projektu U nás taká obyčaj... folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej priblíži zvyky súvisiace s poľnými prácami v programe pod názvom „Tremo len". Pani Mária Vidová, nositeľka tradícií z Vyšnej Slanej, si zaspomína, čo všetko obnášalo pestovanie a spracovanie ľanu v minulosti. „V súčasnosti sa s jeho pestovaním a domácim spracovaním nestretávame často. Táto, takmer zabudnutá plodina učarovala pani Ľubomíre Žilkovej z Kokavy nad Rimavicou.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale