Ladislav Škultéty - Gábriš v armáde slúžil neuveriteľných osemdesiatjeden rokov
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Vo svete nevídaná a ojedinelá skutočnosť, aby v armáde akéhokoľvek štátu, či mocnosti slúžil vojak až osemdesiatjeden rokov. Potrebné je uviesť, že nižšie spomínaný vojak nepochádzal ani z horného, ani zo stredného Gemera, ba ani Gemera ako takého. Ale keďže ide o takú vzácnu informáciu týkajúcu sa územia dnešného Slovenska, bude dobre, ak sa s ňou oboznámia aj návštevníci našej stránky. Vec sa má v skutočnosti takto:
Škola dobrých skutkov sa v tomto roku niesla v duchu pomoci, ochoty a láskavosti voči iným
Napísal(a) Mgr. Katarína Krištofová
Z adventného obdobia sme sa už prehupli do Vianoc a my by sme ešte pred bilancovaním už pomaly uplynulého roka 2016 chceli zhodnotiť našu prípravu v ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej na slávenie najkrajších sviatkov roka. Už tradične v adventnom a pôstnom období konáme dobré skutky, pomocou ktorých sa snažíme robiť radosť nielen sebe, ale aj našim najbližším. Škola dobrých skutkov sa v tomto roku
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Nový haviar vo Františke (23)
Napísal(a) Marian Slavkay
V polovici októbra odišla staršia dvojica z rúbania. Lekári mali podozrenie, že majú záprach pľúc, preto ích musel vedúci preložiť na bezprašné pracovisko. Ráno pri zadeľovaní predák podotkol, že dobre by bolo zohnať dobrého haviara. Olda povedal, že ja som vyučenec, viem robiť aj budovať, aby mne zabezpečil šlepra. Skôr zoženie šlepra, ako haviara. Na druhý deň ráno priviedol do rúbania vysokého chlapca s dlhými rukami,
Na Štedrý večer anjelom
padajú z krídel na zem noty.
Pastierik v tichú svätú noc
na drumbli pri jasličkách nôti.
V Revúcej zvyšovali technické stupne v kickboxe a hodnotili odchádzajúci rok
Napísal(a) Ľuboslav Bodor
Za účasti športových klubov z Revúcej a Hnúšte s povolením SZKB sa v Revúcej 21.12.2016 zvyšovali technické stupne v kickboxe. Celkom sa páskovalo 20 športovcov, ktorým boli udelené 2 - 7 kyá (biely pás), 9x 5 kyu (červený stupeň tech. vyspelosti), 6 x 4 kyu (zelený pás) a najvyššie 3x 3 kyu (modrý pás). Hlavným skúšobným komisárom bol Ing. V. Žuffa, komisia Mgr. Ľuboslav Bodor. Za najlepšieho cvičenca bola vyhlásená Stela Laurenčíková,
Fotovýstava Oplecko, kamža a čepec prístupná do konca januára 2017
Napísal(a) M. Ferenczová
V pondelok 19. decembra 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala návštevníkov vôňa škorice a vanilky. Viacúčelové sály sa zmenili na výstavnú sieň s farebnými a čiernobielymi fotografiami ľudového odevu horného Gemera, ktoré boli vytvorené v rámci projektu „Oplecko, kamža a čepec“. Niektoré odevy a doplnky mali možnosť návštevníci vidieť aj na figurínach a porovnať hlavne materiál z akého boli zhotovené.
Vianočný turnaj 2016 Karate klubu Revúca dal prednosť najmä deťom
Napísal(a) Rashid Arpád Bunjatov
Stalo sa už milou tradíciou Karate Klubu Revúca, že na sklonku roka usporadúvame Vianočný turnaj, ktorý nesie názov „STEFE CUP“, ktorý je hlavným reklamným partnerom tejto skvelej akcie. Tento rok sme sa zišli v sobotu 17. decembra v telocvični Základnej školy I. B. Zocha. Na tomto turnaji dávame príležitosť hlavne deťom, ktoré sa na súťažné tatami postavia po prvýkrát v živote, nech nadobudnú skúsenosti a zažijú súťažnú atmosféru.
Neprehliadnite vreckové slnečné hodiny z roku 1840, ktoré zároveň slúžili ako kompas
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Novoročným, januárovým predmetom mesiaca budú vreckové slnečné hodiny, ktoré zároveň slúžili ako kompas. Vyrobené boli okolo rokov 1840 – 1850. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote budú vystavené od 2. do 31. januára 2017. Čas sa už od staroveku meral slnečnými hodinami. Tie ukazovali čas pomocou tienidla, za pomoci rotácie Zeme a tým spôsobeného opakujúceho sa zdanlivého pohybu Slnka na oblohe.
Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave má vo svojom fonde takmer sedemtisíc kníh
Napísal(a) Janka Vaisová
Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave bola založená v roku 1963 a obsahuje tituly z rôznych oblastí. V jej fonde sa nachádza takmer 7000 kníh, medzi nimi aj viacero vzácnych historických vydaní, no rovnako aj veľa kníh s už neaktuálnymi informáciami. Dôvodom je fakt, že počas posledných rokov nebola dopĺňaná o novú aktuálnu odbornú literatúru.
Vysoko zlatý muflón pochádzal z Plešivskej planiny. V tom čase štvrtá najsilnejšia trofej na svete a prvá na Slovensku
Napísal(a) Ján Gallo
Čitateľ tohto príbehu ho nájde v knižke Vojtecha Richtera "Zlaté trofeje Slovenska". Bol ulovený v roku 1973 na Plešivskej planine, v chotári obce Slavec.
Eči, ako ho všetci priatelia familiárne volali, sa ubytoval s ďalšími poľovníkmi na Slaveckej chate Plešivskej planiny. Mali tu pobudnúť 2 – 3 dni. Prístupová cesta na chatu sa dá bez zveličovania nazvať "krkolomná". Z osady Vidová vedie príkro do vrchu nad gombaseckou vápenkou "Kalcit".
Viac...
Rožňavských študentov zaujímala výstava Rolanda Neupauera Internácia
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnili galerijno-pedagogické hodiny k aktuálnej výstave pod názvom Internácia. Na úvod účastníci, študenti zo Strednej odbornej školy technickej v Rožňave pod vedením Ing. Kataríny Miščíkovej, absolvovali prehliadku výstavy a oboznámili sa s dielami autora Rolanda Neupauera, ktoré následne aj vizuálne interpretovali – vytvorili vlastné kópie umeleckých diel.
Ochranné fólie určené na ochranu interiéru proti slnečnému žiareniu má aj Banícke múzeum v Rožňave
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
Jednou zo základných funkcií múzea je nadobúdanie predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré ako zbierkové predmety odborne spravuje, vedecky skúma a sprístupňuje verejnosti. Múzeá a galérie sú povinné podľa zákona vykonávať základné odborné činnosti medzi, ktoré patrí aj odborná ochrana zbierkových predmetov vystavených priamo v expozičných priestoroch.
V deň výročia oslobodenia mesta tiekla v Tornali krv
Napísal(a) J. Pupala
Správy o krvavých atentátoch vo svete, v Európe, najnovší atentát na veľvyslanca Ruskej federácie v Turecku, útok v Berlíne... V akom kontraste s týmito krvavými udalosťami tiekla krv dňa 19.12.2016 v Tornali. Tentoraz v rámci XI. ročníka GEMERSKEJ KVAPKY SLOBODY, konanej v deň 72. výročia oslobodenia mesta vojakmi Červenej armády a v jej zostave aj rumunskými vojakmi,
V Jelšave u Coburgovcov vám bol v piatok vianočný jarmok
Napísal(a) Andrea Houšková
V Jelšave vám bol v piatok 16. decembra 2016 vianočný jarmok... a to nie hocikde! Rovno u Coburgovcov v kaštieli! Pri bráne vám do rúk strčili „šoférsky“ punč, čo navarili deti zo školy, o kus ďalej bol ten primátorský - fajnýýý. Po tom by ste už do motora nesadli. Kým ste sa motali pomedzi stánky, kde ste mohli (pozor!) obdivovať prácu a výrobky miestnych (nie nejaké handry), spievali vám do uška vianočné koledy,
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-