Matičiari z horného Gemera reprezentovali regionálnu kultúru na celonárodných oslavách v Martine
Napísal(a) AI+MG
MARTIN / ROŽŇAVA – Najstaršia národná kultúrna ustanovizeň Slovákov, Matica slovenská, oslávila 12. júna 2026 významné 165. výročie prijatia Memoranda národa slovenského – základného emancipačno-politického dokumentu Slovákov. Súčasťou celodenného programu bolo aj pripomenutie 200. výročia narodenia Viliama Paulinyho-Tótha, jednej z najvýznamnejších osobností slovenského národného života 19. storočia, ktorého odkaz si Matica slovenská v roku 2026 pripomína v rámci vyhláseného Roku Viliama Paulinyho-Tótha.
Banícke múzeum v Rožňave oživuje príbeh kameninovej krásy: Školákov čakajú interaktívne prehliadky aj tvorivé dielne
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo k svojej najnovšej exkluzívnej výstave Príbeh kameninovej krásy sériu pútavých sprievodných podujatí. V období od 15. do 25. júna 2026 sa priestory Galérie Baníckeho múzea zaplnia žiakmi a študentmi, pre ktorých sú pripravené tematické komentované prehliadky spojené s tvorivými dielňami a múzejno-pedagogickými aktivitami.
Cieľom tohto špeciálneho programu je priblížiť mladšej generácii slávnu tradíciu rožňavskej kameninovej manufaktúry, ktorá v meste úspešne pôsobila v rokoch 1810 až 1905 a po celé generácie zásadne formovala kultúrnu identitu regiónu Gemer. Deti a mládež tak majú jedinečnú šancu spoznať, ako sa pod rukami starých majstrov menila obyčajná hlina na maľovanú nádheru.
Hlavné oslavy Medzinárodného dňa detí (MDD) v roku 2026 na hornom Gemeri prebehli na viacerých miestach, predovšetkým v mestách a spádových obciach rožňavského okresu. Poskytujeme vám prehľad kľúčových lokalít, kde sa deti v regióne zabávali:
Mestské a hromadné oslavy
- Rožňava: Oficiálny mestský Deň detí sa konal v piatok 29. mája 2026 v čase od 9:00 do 12:00 priamo na Futbalovom štadióne Rožňava. Pre deti bol pripravený bohatý program so záchrannými zložkami, ukážkami vojenskej, hasičskej a policajnej techniky, vystúpením Sranda Banda, skákacími hradmi a súťažami.
Dobrovoľní hasiči z okresu Revúca si zmerali sily v Lubeníku
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej, v spolupráci s Obcou Lubeník a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Lubeník, zorganizovala v sobotu 7. júna 2026 previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca.
Slávnostný nástup a ocenenia
Hasičské tímy sa v Lubeníku schádzali už od skorého rána. Podujatie oficiálne odštartovalo slávnostným nástupom. Prítomných hasičov a hasičky privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA (generálny inšpektor, člen Prezídia DPO SR, predseda KO DPO SR v Banskej Bystrici a tajomník ÚzO DPO v Revúcej) spolu so starostom obce Lubeník Milanom Pavkom.
Májové stretnutie v obecnej knižnici: Spájanie generácií, knižné novinky aj tajomstvá bylín
Napísal(a) dč
Je len málo životných oblastí, o ktorých sa vyslovilo toľko múdrych a príťažlivých myšlienok, ako práve o knihách a vzťahu človeka k nim. Milovníci literatúry toto tvrdenie jednoznačne potvrdzujú. Výnimkou nie sú ani čitatelia našej Obecnej knižnice v Gemerskej Polome.
Tradične v máji sa tu každoročne stretávajú všetky generácie – žiaci, študenti, rodičia, starí rodičia i dôchodcovia. Spája ich spoločný cieľ: podeliť sa o zážitky a dojmy z prečítaných kníh.
Nové knihy v regáloch vďaka podpore FPU
Miestna knihovníčka počas podujatia s radosťou predstavila najnovšie knižné prírastky, ktoré pribudli do regálov.
Členovia MO Matice slovenskej v Štítniku pripravili pútavú besedu spojenú s výstavou krojovaných bábik
Napísal(a) M. Terrai
Medzi aktívne miestne odbory Matice slovenskej v okrese Rožňava patrí aj organizácia v Štítniku. V stredu 3. júna 2026, presne v duchu lákavého plagátu, usporiadali v tamojšom kultúrnom dome pútavú besedu spojenú s výstavou krojovaných bábik. O úspešný priebeh podujatia sa veľkou mierou zaslúžila predsedníčka miestneho odboru Bc. Monika Liptáková. Spolu s organizačným tímom pripravila príjemné priestory a chutné občerstvenie pre všetkých hostí i účinkujúcich.
Tentokrát sa na besede prezentovali dve výnimočné Gemerčanky – domáca umelkyňa Janka Valková zo Štítnika a zberateľka i výtvarníčka krojovaných bábik Ivana Makšiová Sklenárová zo Slavošoviec.
Európske dni archeológie 2026 aj s Gemersko-malohontským múzeom
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko–malohontské múzeum sa dňa 14. júna 2026 pripojí k podujatiu Európskych dní archeológie, ktoré sa konajú pod záštitou Ministerstva kultúry Francúzskej republiky. Európske dni archeológie sú prezentáciou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.
K podujatiu Európskych dní archeológie 2026 sa tradične pripája aj Gemersko–malohontské múzeum. Múzeum dňa 14. júna 2026 o 14:00 hod. pre verejnosť organizuje podujatie s názvom Po stopách Osmanov. Obhliadka zaniknutého Tureckého hradu.
Účastníci podujatia sa v sprievode archeológa múzea PhDr. Alexandra Botoša vydajú na obhliadku zaniknutého Tureckého hradu na Sobôtke,
Príbeh kameninovej krásy priblíži slávnu tradíciu rožňavskej kameniny
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára brány do histórie miestnej manufaktúry na výrobu kameniny, ktoré po celé generácie formovalo identitu regiónu Gemer.
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25 sa vo štvrtok 11. júna 2026 o 16.00 uskutoční vernisáž výstavy s názvom Príbeh kameninovej krásy.
„Výstava ponúka verejnosti jedinečný pohľad na rožňavské kameninové výrobky a odhaľuje fascinujúcu cestu, počas ktorej sa obyčajná hlina v rukách vtedajších majstrov menila na maľovanú nádheru,“ uviedla autorka výstavy Sylvia Holečková.
Zreštaurovaný portrét Jánosa Fábryho, zakladateľa a prvého riaditeľa Gemerského župného múzea v Rimavskej Sobote
Napísal(a) A. Kollár
Predmetom mesiaca jún je nedávno zreštaurovaný portrét zakladateľa a prvého riaditeľa Gemerského župného múzea v Rimavskej Sobote – Jánosa Fábryho (1830 – 1907). Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa podarilo tomuto zbierkového predmetu prinavrátiť jeho pôvodné výtvarné kvality a historickú hodnotu. Autorom reštaurátorských prác je Mgr. art. Štefan Kocka. Múzeum plánuje zreštaurované dielo zaradiť aj do koncepcie pripravovanej novej stálej expozície, v ktorej bude mať János Fábry, ako kľúčová osobnosť histórie múzea, nezastupiteľné miesto.
Portrét je komponovaný na vertikálne orientovanom obdĺžnikovom formáte plátna a technikou olejomaľby zobrazuje prvého riaditeľa múzea v čiernom obleku s bielou košeľou, čiernou kravatou a okuliarmi. V pravej ruke drží knihu v hnedej väzbe.
Jún plný festivalov, osláv, hudobných podujatí a historických hier v našom regióne
Napísal(a) AI+OD
V mesiaci jún 2026 ponúka región Gemer-Malohont bohatý kultúrno-spoločenský program, v ktorom dominujú folklórne festivaly, mestské oslavy, hudobné podujatia a historické hry. Podrobný prehľad kľúčových podujatí sme rozdelili podľa zamerania:
Folklór a tradície
- Medzinárodný festival detských folklórnych súborov (6. jún 2026, Mesto Rožňava – Radnica): Prehliadka mladých folklórnych talentov.
- Poľovnícky deň grófa Gejzu Andássyho (6. jún 2026) v historickom areáli parku a Kaštieľa Betliar.
- Kružňanský rezňovo-pivný juniáles (6. jún 2026, Kružno) akcia plná dobrej nálady a jedla.
- Tvorivé dielne s remeselnými majstrami (13. jún 2026, Drienčany): Možnosť vyskúšať si tradičné remeslá z regiónu.
- Stretnutie heligonkárov (jún 2026, Kokava nad Rimavicou): Tradičné stretnutie spojené s tvorivými dielňami.
Viac...
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na jún 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na jún 2026.
Regále Gemerskej knižnice praskajú vo švíkoch: Vďaka projektu nakúpili takmer tisíc nových kníh
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave výrazne obohatila svoju ponuku. Čitatelia všetkých vekových kategórií sa môžu tešiť na 953 nových knižných titulov v celkovej hodnote takmer 12-tisíc eur.
Knižnica, ktorá funguje ako kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, získala na nákup nových kníh finančnú injekciu z projektu Kniha ti dopraje. Projekt podporil Fond na podporu umenia grantom vo výške 10 000 €, pričom sumou 1 887,83 € prispela knižnica z vlastných zdrojov.
Pre každého niečo: Od rozprávok po univerzitnú literatúru
Hlavným cieľom bolo priniesť čitateľom aktuálne tituly a osviežiť knižničný fond. Novinky sú rozdelené do troch hlavných kategórií:
Mesto Dobšiná na hornom Gemeri oslavuje svoje 700. výročie prvej písomnej zmienky (1326 – 2026) prostredreodníctvom veľkolepých Dní mesta Dobšiná 2026 a XXXII. Dobšinských Turíčnych slávností, ktoré sa konajú v termíne od 20. do 24. mája 2026. Hlavné oslavy prebiehajú na Námestí baníkov v Dobšinej.
Oslavy prepájajú bohatú banícku históriu mesta s modernou kultúrou a zábavou pre celé rodiny:
- Tradičné Turíčne slávnosti: Oslava Turíc je v Dobšinej historicky spätá s baníctvom a myšlienkou bratstva. Súčasťou je slávnostný turíčny sprievod mestom za účasti baníkov a veriacich.
Výsledky 34. ročníka celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2026 z Rožňavy
Napísal(a) MG ai
Krajské kolo 34. ročníka celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2026 pre Košický kraj sa uskutočnilo v piatok 15. mája 2026 v kine Apollo v Rožňave.
Podujatie zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko. Okrem samotnej súťaže malo mimoriadny význam, pretože bolo spojené s oslavou 50. výročia založenia filmového klubu GEMERFILM a išlo o jubilejný 30. ročník, ktorý toto stredisko zorganizovalo.
Na prehliadke sa premietlo 20 súťažných filmov rôznych žánrov - od hraných diel a dokumentov cez experimenty a videoklipy až po animované filmy, ktoré mali tento rok najpočenejšie zastúpenie.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.