Vedenie DPO SR medzi hasičmi Jelšavy, víťazmi 1. ročníka Ankety dobrovoľní hasiči roka
Napísal(a) G. Jakubecová
V stredu 4. marca 2026 zavítali do Jelšavy: prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Bc. Jozef Smolinský a riaditeľ Ankety Dobrovoľní hasiči roka Slovenska Radomír Čech, ako ku víťazom 1. ročníka Ankety v kategórii DHZO – oblasť Stred, Dobrovoľní hasiči Jelšava – DHZ – DHZO.
Pred mestským úradom ich privítal veliteľ DHZM Jelšava Ing. Pavol Zapletal, MBA, poslanec mestského zastupiteľstva Karol Sabo a členovia DHZM/DHZ Jelšava. Ukázali im priestory úradu, vo veľkej zasadačke bolo pripravené malé občerstvenie a odovzdané malé prezenty.
Z úradu prešli ku hasičskej zbrojnici, kde bola vystavená hasičská technika aj s novými prírastkami – štvorkolkou – výhrou v Ankete a prívesný vozík
Proces reštaurovania 4 starých tlačí a ich ručne popísaných pergamenových väzieb z 15. storočia * Predmet mesiaca marec 2026
Napísal(a) I. Krnáčová
Predmetom mesiaca marec sú štyri staré tlače zo 16. a 17. storočia z knižnice múzea. Tieto vzácne tlače sú viazané v ručne popísaných pergamenových väzbách, ktoré pochádzajú až z 15. storočia. Knihy sú vystavené v štádiu reštaurovania v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 2. do 31. marca 2026. Návštevníci múzea tak majú možnosť prehliadnuť si ich v procese ich reštaurovania. Reštaurovanie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Významné životné jubileum predsedu DHZ Ratkovské Bystré
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 26. februára 2026 oslávil svoje významné 70. narodeniny zaslúžilý člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a vrchný technik Vladimír Javor, ktorý pôsobí ako predseda Dobrovoľného hasičského zboru Ratkovské Bystré. Do radov dobrovoľných hasičov vstúpil už v roku 1982 a odvtedy je pevnou súčasťou našej organizácie.
V sobotu 28. februára sme jubilanta prekvapili priamo počas rodinnej oslavy. Pri tejto príležitosti mu Ing. Pavol Zapletal, MBA, predseda Krajskej organizácie DPO SR v Banskej Bystrici, slávnostne odovzdal bronzovú medailu sv. Floriána a stužku za vernosť (40 rokov).
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na marec 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na marec 2026.
Absolvovali kurzy posilňujúce pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Projekt #riskfire (Zvýšenie pripravenosti HU-SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami) je medzinárodný projekt financovaný z eurofondov. Spomínaný projekt posilňuje pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) a prihraničných maďarských regiónoch na riešenie mimoriadnych udalostí, ako sú prírodné katastrofy. Deje sa to prostredníctvom nákupu špecializovaného vybavenia (štvorkolky, prívesy s kompletným technickým zázemím pre núdzové ubytovanie a hygienu) a zlepšenia spolupráce.
Na to, aby dobrovoľní hasiči mohli správne používať prívesy a iné technické prostriedky je nutné, aby boli vyškolení.
Slovenské národné múzeum v Betliari hlási novinky, ktoré si nemôžete nechať ujsť!
Napísal(a) J. Krajčiová
Slovenské národné múzeum – Múzeum Betliar pozýva verejnosť na prehliadku novootvorených priestorov. Vstúpte s nami do sveta aristokracie! Po rokoch opäť otvárame pre verejnosť hosťovské apartmány v kaštieli Betliar. Práve v týchto priestoroch ubytovávali Andrássyovci hostí, ktorí prichádzali do Betliara najmä na honosné poľovačky. Apartmány tvoria spálne a spoločenské miestnosti, ktoré ukrývajú viaceré zaujímavosti. Napríklad v ich predsieni môžete vidieť predchodcu ústredného kúrenia – železné dvere v rohoch, cez ktoré služobníctvo prikladalo do pecí zvonka, aby nerušilo hostí.
Máme pre vás aj ďalšiu novinku – „exponát mesiaca“. Aj takto vám chceme priblížiť poklady, ktoré ukrývajú naše depozitáre.
Čas pre radosť v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, určený najmä seniorom
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých seniorov na podujatie Čas pre radosť v Galérii. Jeho účastníci sa môžu tešiť na spoznávanie kultúrneho dedičstva regiónu spojené so zážitkovým maľovaním na plátno. Úvod podujatia sa uskutoční priamo na výstave Baníctvo vo výtvarnom umení. Múzejníci prevedú účastníkov výstavou a oni budú mať možnosť pozorovať ako jednotliví umelci videli tému baníctva a hutníctva v regióne. Na výstave si budú môcť prezrieť diela od Júliusa Bukovinského, Bélu Bacskaia, Atillu Duncsáka, Vincenta Blanára, Júliusa Szabóa, Kálmána Tichyho, Ádáma Szentpéteryho, Miroslava Bonka, Arpáda Račka a ďalších. Výstava nebude mať pre nich len edukatívny význam, ale poslúži im rovnako ako inšpirácia pre následné tvorenie.
Mimoriadnu udalosť v Držkovciach hasiči zvládli
Napísal(a) G. Jakubecová
Na ohlasovňu požiarov v obci Držkovce v okrese Revúca bola v sobotu 21. februára 2026 v ranných hodinách ohlásená mimoriadna udalosť – v obci behá cudzie prasa. Jednotka Dobrovoľného hasičského zboru obce Držkovce vykonala výjazd na CAS 15 IVECO DAILY v počte 1 + 5 a ešte viac hasičov, detí a dospelých. Po náročnom naháňaní sa s prasiatkom, bolo po niekoľkých minútach koniec – prasiatko odpadlo. Hasiči mu poskytli prvú pomoc a preniesli ho na nosidlách pred hasičskú zbrojnicu.
Z mimoriadnej udalosti sa vykľula hasičská zabíjačka, kde sa zišli hasiči, ich rodinní príslušníci, ale aj väčšia časť obce. Popri práci bol aj kopec zábavy. Keď sa prasiatko začalo meniť na chutné pochúťky, nastal čas spoločnej večere, počas ktorej prebiehala aj výročná členská schôdza DHZ Držkovce, kde boli okrem iného odovzdané rôzne ocenenia.
Výbor Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave zvolal svojich členov na Výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala v piatok 20. 2. 2026 v Kaštieli Coburgovcov v Jelšave. Na túto schôdzu prijal pozvanie primátor Jelšavy MVDr. Milan Kolesár, zástupca primátora Attila Žilka – obaja členovia DHZ, Anna Hudačeková a Peter Gergely – poslanci Mestského zastupiteľstva a zahraniční hostia z rumunského Nadlaku.
Úvod patril prezentácii o činnosti DHZ za rok 2025. Potom privítal hostí predseda DHZ Ing. Pavol Zapletal, MBA.
Po úvode bola zvolená návrhová komisia v zložení Ján Jurek, Ján Hudaček a Pavol Berki.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a Prezídiom Policajného zboru spustilo v polovici novembra 2025 prvú fázu novej kampane s názvom „Bezpečné miesto“. Kampaň je zameraná na podporu práv detí a ich možnosti obrátiť sa na inštitúcie so žiadosťou o pomoc a potrvá do marca 2026. Heslom kampane je „Keď potrebuješ pomoc, si na správnom mieste“. Cieľom je informovať deti o ich práve požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv, motivovať ich k využívaniu tohto práva a zároveň aktivizovať personál inštitúcií, ktoré sú povinné prijať žiadosť dieťaťa o pomoc podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 305/2005 Z. z.
Viac...
Jarné dobrodružstvo v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hemélyi Gecelovská
Počas jarných prázdnin Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, nezabúda na prázdninujúce deti a pripravilo pre ne tvorivú aktivitu pod názvom Jarné dobrodružstvo v Galérii. Úvodná časť aktivity bude prebiehať na výstave sôch Petra Kuraja s názvom Pamäť kovu. Účastníci aktivity budú mať možnosť nielen sa zoznámiť so samotnou výstavou, ale cez pohybové aktivity budú skúmať ťažisko a vyváženie vybraných sôch. Múzejníci neobídu ani tému recyklácie materiálu v sochárstve, ktorá je výrazným a neoddeliteľným aspektom tvorby Petra Kuraja. Druhá časť aktivity bude patriť tvoreniu. Detičky si vlastnoručne vyrobia sochy z alobalu a drôtu. Budú mať možnosť modelovať nielen vybrané tvary, ale dokonca sa pokúsia zachytiť aj samotný pohyb.
Prednáška o práci detí a žien v baníctve pred vyše sto rokmi
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s ďalším sprievodným podujatím k výstave Baníctvo vo výtvarnom umení, a to s prednáškou pod názvom Práca detí a žien v baníctve. Prednáška je určená žiakom 2. stupňa základných škôl. Prednášajúca žiakom priblíži obdobia, v ktorých deti boli prirodzenou súčasťou pracovného procesu v baníckom odvetví. Už v ranom veku pomáhali v baniach alebo pri činnostiach súvisiacich s ťažbou, často z dôvodu chudoby, nedostatku sociálneho zabezpečenia a potreby prispieť k prežitiu rodiny. Osobitná pozornosť bude venovaná aj ženám, ktoré zohrávali významnú, hoci často prehliadanú úlohu.
Druhé kolo halovej súťaže PLAMEŇ pre mladých hasičov revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej zorganizovala druhé kolo halovej súťaže PLAMEŇ revúckeho okresu pre mladých
hasičov v Základnej škole v Jelšave dňa 14. 02. 2026.
Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Prvé kolo súťaže tvorila štafeta 5 x 20 m a štafeta dvojíc, kde sa sčítali oba lepšie časy a odčítali sa výhodové body za vek.
Výsledky:
Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Ako sprievodné podujatie k výstave Na hranici dvoch svetov pripravilo Gemersko-malohontské múzeum dňa 18. februára 2026 o 9.30 hodine pre školy a o 16.00 hodine pre verejnosť prednášku s názvom Dedičstvo Osmanov v Gemeri-Malohonte a Novohrade. Autorom prednášky je archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš. V prednáške autor stručne priblíži pôvod a dejiny Osmanov, ako aj ich expanziu v Európe, so zameraním na regióny Gemera-Malohontu a Novohradu. Predstaví unikátnu lokalitu a archeologické nálezisko – Turecký hrad, ktorý je situovaný na brehu rieky Rimavy v časti Sobôtka pri Rimavskej Sobote. Je to najsevernejšie položená osmanská pevnosť v Karpatskej kotline. Predstavuje tzv. nížinný (vodný) typ hradu. Je zaujímavosťou, že návštevník nemusí k hradu vystupovať, ale naopak zostupuje k nemu.


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-