Majstrovské motívy pod vedením Pála Benka z Fiľakova v Gemersko-malohontskom múzeu

V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je od 11. septembra 2025 do 31. decembra 2025 sprístupnená výstava Kostolmi inšpirované... Maľovaný nábytok zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Súčasťou výstavy je viacero sprievodných podujatí, pričom jedným z nich je tvorivá dielňa – workshop, s názvom Majstrovské motívy pod vedením Pála Benka z Fiľakova. Účastníci si pod jeho vedením 12. novembra t.r. o 15.00 hod. vytvoria maľovanú nástennú tabuľku zdobenú ornamentmi inšpirovanými výzdobou dreveného zariadenia stredovekých kostolov Gemera-Malohontu.

Pál Benko sa venuje výrobe drevených maľovaných nástenných tabuliek a drevených stropných kaziet väčších rozmerov. Pri ich zhotovení využíva ornamentiku tvoriacu výzdobu dreveného zariadenia nachádzajúceho sa vo viacerých kostoloch Gemera-Malohontu, Novohradu, ale i na území Maďarska. Pri tom sa snaží dodržiavať pôvodné farebné odtiene i techniku maľovania vajíčkovou temperou. 

Zrekonštruovali podstavec pod sochou sv. Floriána v Jelšave

Dňa 3. augusta 2019 sme si v Jelšave pripomenuli 190. výročie ničivého požiaru, ktorý zasiahol takmer celé mesto. Pri tejto príležitosti bola odhalená socha sv. Floriána pred budovou Mestských služieb. V tom čase podstavec vyrobili zamestnanci Mestských služieb, jedným z nich bol aj Pavol Berki – člen Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ).

Prešlo šesť rokov a pod vplyvom nepriaznivého počasia podstavec začal strácať na svojej stabilite, bolo potrebné ho zrekonštruovať, aby socha nespadla na zem.

Mesto Jelšava uvoľnilo finančné prostriedky na výrobu a osadenie mramorovej platne, ktorú vyrobil pán Gunár z Hucína. Pri osadení platne boli nápomocní aj členovia DHZ Jelšava. Mramorová platňa bola osadená 11. 09. 2025.

Maľované tajomstvá - komentovaná prehliadka výstavy Kostolmi inšpirované... v Gemersko-malohontskom múzeu

V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 16. októbra 2025 uskutoční komentovaná prehliadka výstavy Kostolmi inšpirované... Maľovaný nábytok zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, s názvom Maľované tajomstvá. Komentovaná prehliadka s etnografkou a kurátorkou výstavy Mgr. Ľudmilou Pulišovou predstaví časť tradičnej kultúry Gemera-Malohontu - zariadenie interiéru, v podobe maľovaného nábytku pochádzajúceho z 18. a 19. storočia.  

Oblasť Gemera-Malohontu   bola na výskyt maľovaného nábytku pomerne bohatá, keďže v minulosti sa jednalo o jednu z najvyspelejších oblastí Slovenska. K tomu prispeli jednak priemyselné podniky – bane, maše, hámre, železiarne, ale aj rozvinutá remeselná výroba. Najstaršie kusy maľovaného nábytku z ľudového prostredia regiónu pochádzajú z 18. storočia, pričom k rozmachu výroby došlo v 19. storočí.

NeMiestne maľby Martina Kacvinského v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave

Počas októbra v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, bude prebiehať aktivita k aktuálnej výstave Martina Kacvinského NeMiestne maľby. Aktivita pod názvom Vrstvy skutočnosti umožní študentom stredných škôl prísť do kontaktu so súčasným výtvarným umením, spoznávať ho a zaujať svoj vlastný postoj pri jeho percepcii.

Študenti sa nielen zoznámia s jednotlivými dielami výstavy prostredníctvom komentovanej prehliadky, ale rovnako budú mať možnosť sa aktívne zapájať. Budú podnietení pracovať s dielami a vyjadrovať spôsob vlastného vnímania jednotlivých prvkov výstavy. „Múzejno-pedagogická aktivita Vrstvy skutočnosti ponúka stredoškolskému publiku možnosť nahliadnuť do sveta súčasného umenia cez prizmu otázok a diskusie.

Tesár čierny (Dryocopus martius) je predmetom mesiaca október v GMM 

Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát tesára čierneho (Dryocopus martius), najväčšieho druhu ďatľa na Slovensku aj v Európe. V roku 2025 je predmetom mesiaca október. 

Tesár čierny, známy aj ako ďateľ čierny, je, ako aj jeho meno hovorí, sfarbený takmer celý do čierna. Samec má výraznú červenú čiapočku, samica červenú škvrnu na zátylku. Je veľký približne ako havran. Má palearktický typ rozšírenia, obýva široký pás tiahnuci sa od východného Španielska po Kamčatku a Kórejský polostrov. Hniezdi prakticky na celom Slovensku. Obľubuje rozsiahle staré lesy, hlavne listnaté a zmiešané.

Výstavu Ábelovských krojov pripravili v Dome osvety v Rimavskej Sobote

Na výstavu krojov a krojových súčastí z Ábelovej zo zbierky Grétky Ivaničovej inštalovanú v priestoroch Domu osvety v Rimavskej Sobote pozýva Gemersko-malohontské osvetové stredisko. Vernisáž výstavy sa uskutoční v utorok 7. októbra 2025 so začiatkom o 17:00 hod. V sprievodnom programe slávnostnej vernisáže vystúpia speváčky ľudových piesní Petra Budáčová z Detvy a Eva Kyzurová z Rapoviec.

Súčasťou výstavy je aj tvorivá dielňa "Ako sa starať o kroje" v utorok 7. októbra 2025 od 18:00, kde sa o svoje skúsenosti podelí s nami Andrea Šuleková. Poplatok za účasť je 3.00 €. Účasť je potrebné nahlásiť vopred elektronicky na ; resp. telefonicky: 0904 875 369.

Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na október 2025

V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na október 2025.

Projekt Tradičný rok v gemerskej chiške zdokumentoval nositeľov tradícií v lokalitách štítnickej a slanskej doliny

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, zrealizovalo v období od marca 2024 do septembra 2025 výskumný a dokumentačný projekt v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva pod názvom Tradičný rok v gemerskej chiške.
Projekt zmapoval a zdokumentoval nositeľov tradícií gemerských obcí v ich prirodzenom prostredí, v lokalitách štítnickej a slanskej doliny – obciach Čierna Lehota, Kobeliarovo, Vlachovo a Rejdová.
Organizácia výskumu a dokumentácie prebiehala úspešne aj vďaka výbornej spolupráci so samosprávami, miestnymi folklórnymi skupinami, združeniami a aktívnymi jednotlivcami. Poďakovanie patrí aj konkrétnym nositeľom tradícií, ktorými boli: Valéria Valková, Ján Tomes v Čiernej Lehote, Matilda Vilimová v Kobeliarove,

Svetový deň cestovného ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji: Exkurzia na sopku aj netradičné prehliadky múzeí

Svetový deň cestovného ruchu by sme v roku 2025 radi oslávili zapojením širokej verejnosti, ale aj školských skupín. Preto sme sa v tomto roku ubrali týmito dvoma smermi.
Pre školy sa toto podujatie uskutoční dňa 26.septembra 2025. V doobedňajších hodinách ich pozývame, aby s nami objavili skryté bohatstvo regiónu Gemer-Malohont. V spolupráci s OOCR Gemer pre nich pripravujeme vedomostný kvíz o našom regióne.
Tiež v doobedňajších hodinách tu máme pre stredoškolákov prednášku a netradičné sprevádzanie výstavou v podaní historika Attilu Simona. Pán Simon nám porozpráva o Rimavskej Sobote v období 1919-1945 s názvom Od prechodu k prechodu.
V poobedňajších hodinách by sme radi oslovili žiakov navštevujúcich školské kluby a družiny.

Hasiči z Jelšavy v Budapešti, Nadlaku a v Tótkomlósi

Druhý septembrový víkend (13. – 14. 09.) patril stretnutiam s dobrovoľnými hasičmi z partnerských miest – maďarského Tótkomlóša a rumunského Nadlaku. V sobotu 13. 09. 25 v Budapešti organizovali Hasičský deň pre dobrovoľných, závodných, ale aj profesionálnych hasičov pod názvom „LÁNGTÉR“ (v preklade priestor ohňa). Toto podujatie sa organizuje už niekoľko rokov, na ktorom sa hasiči môžu zoznámiť s novinkami na úseku požiarnej ochrany – či ide o technické vybavenie, ale aj o ochranné pomôcky.

Na toto podujatie sme dostali pozvanie od veliteľa ÖTE Tótkomlós Sándora Nagya.

Strana 2 z 211