Tradícia a súčasnosť v nitkách prepletaná * Medzinárodný festival paličkovanej čipky v Rožňave
Napísal(a) V. Munková
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva záujemcov o tradičné textilné remeslo v dňoch 1. - 2. októbra 2022 na XIII. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Festival sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku, a tiež v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2022.
Otvorenie medzinárodného festivalu sa uskutoční 1. októbra 2022 o 9.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Víkendové podujatie bude patriť nielen medzinárodnej a autorskej výstave paličkovanej čipky, výmene skúseností, tvorivým dielňam, ale aj odborným prednáškam a prezentáciám. Pôvodné vzory paličkovanej čipky časom ľudia začali meniť, pretvárať a tvorili vlastné vzory podľa svojich potrieb a vkusu. Tak vznikali tradičné regionálne čipky, na západnom Slovensku krásna krakovianska čipka, ktorej vzorové prvky a farebnosť účastníkom priblíži Daniela Piscová z Klubu paličkovanej čipky Bábence v Krakovanoch.
Kto býva v dutine * Tvorivá dielňa pre rodiny s deťmi
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre rodiny s deťmi tvorivú dielňu, ktorá je súčasťou výstavy 70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina. Tvorivá dielňa sa uskutoční 22. septembra 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 6 rokov. Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať zbierkové predmety. Témou tvorivej dielne sú obyvatelia dubových lesov.
V úvode sa návštevníci zoznámia s Prírodnou rezerváciou Kurinecká dubina, ktorá je najstaršou chránenou oblasťou v súčasnej pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.
Zažite unikátne saxofónové kvarteto v Andrássyho obrazárni
Napísal(a) M. Venenyová
Hudobné centrum v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú v rámci Medzinárodného hudobného festivalu Pro Musica Nostra Gömöriensi 2022 na koncert saxofónového kvarteta Pressburg Saxophone Quartet. Podujatie sa uskutoční dňa 6. 10. 2022 o 18.00 hod. v Andrássyho obrazárni, Lipová 122, Krásnohorské Podhradie.
Festival Pro Musica Nostra je medzinárodný hudobný festival, ktorý sa každoročne koná vo vybraných historických pamiatkach jednotlivých regiónov na Slovensku. Cieľom festivalu je prezentácia klasickej hudby na špičkovej interpretačnej úrovni a sprostredkovanie jedinečného vizuálneho zážitku v priestoroch historických pamiatok. Pro Musica Nostra prinavracia hudobný život na miesta, kde ho publikum v minulosti bežne vyhľadávalo.

Po dvoch rokoch prestávky sa v netradičnom jesennom termíne dňa 16. septembra 2022 v aule Slovenskej zdravotníckej univerzity v Banskej Bystrici zorganizovalo už 8-krát podujatie pod názvom Hasiči hasičom. Táto akcia, ktorej organizátorom je Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici a Krajská organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Banskej Bystrici a v tomto roku aj spoluorganizátorom Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici a Mesto Banská Bystrica, je ojedinelým podujatím tohto druhu na Slovensku. Na tomto podujatí sa oceňujú rovnako profesionálni, ale aj dobrovoľní hasiči.
V tomto roku to bolo o to slávnostnejšie, že sme sa mohli stretnúť po dvoch rokoch, ale aj preto, že si pripomíname 20. výročie nadobudnutia účinnosti zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorý tvoria príslušníci v služobnom pomere, ako aj 100. výročie vzniku Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku.
Škola života * Tajomstvá v literatúre V. pokračujú
Napísal(a) T. Bachňáková
Stodvadsiate piate výročie narodenia spisovateľa Zoltána Fábryho
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, SNM – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku a OZ Tradície a hodnoty Vás srdečne pozývajú na otvorenie dočasnej výstavy Zoltána Fábryho s názvom Vox Humana z príležitosti 125. výročia narodenia spisovateľa. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 22. septembra 2022 o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25.
Pred 125 rokmi sa začal život Zoltána Fábryho v Štósi. Vďaka svojmu pevnému charakteru a lojalite voči tomuto miestu sa ešte za života stal jedným z intelektuálnych vodcov Maďarov na Slovensku. Výstava prezentuje život a dielo Zoltána Fábryho, „spisovateľa, estéta, kritika, antifašistu a hlásnika vox humana, zástancu práv maďarskej menšiny na Slovensku, usilujúceho sa o rozvoj jej kultúry a literatúry, človeka s prorockými schopnosťami a silným pocitom životného poslania“ (Zoltán Szászi – spoluzhotoviteľ katalógu k výstave).
V Koceľovciach zazneli diela Antonia Vivaldiho, Christopha Willibalda Glucka a ďalších autorov
Napísal(a) MG
V sobotu 27. augusta 2022 o 17:00 v kostole Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Koceľovciach zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, komorný koncert. V podaní profesionálnych umelcov – Júlie Burášovej (flauta) a Tomáša Labanca (klavír) zazneli diela A. Vivaldiho, Ch. W. Glucka a ďalších autorov. Koncert nadviazal na medzinárodnú konferenciu, ktorá sa uskutočnila 25. a 26. augusta 2022 v Rožňave.
Koncertu predchádzala tiež prehliadka kostola a odborný výklad k vzácnym stredovekým nástenným maľbám, ktoré nedávno získali značku Európske dedičstvo (European Heritage Label). Za občianske združenie Gotická cesta fresky, ale aj aktivity združenia prezentoval Peter Palgut.
Medzinárodný maliarsky tábor Józsefa Basku – Výstava MLYN Rožňava 2022
Napísal(a) E. Tományová
RegioFórum Gemer 2022 – Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie X
Napísal(a) A. Š.
Občianske združenie Quirinus v priestoroch Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej organizuje v dňoch 13. a 14. septembra 2022 interdisciplinárnu vedeckú konferenciu RegioFórum Gemer 2022 – Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie X.
Súčasťou podujatia je koncert medzinárodne uznávaného len 15-ročného slovenského klaviristu Ryana Martina Bradshawa, ktorý odohrá pod taktovkou Pawela Kotla (Poľsko) spolu so Štátnym komorným orchestrom Žilina Koncert č. 1 b moll, op. 23 pre klavír a orchester Petra Iljiča Čajkovského. Koncert sa uskutoční pri príležitosti 70. výročia založenia Základnej umeleckej školy v Revúcej a pri príležitosti 160. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej.
Z histórie Gemera-Malohontu po štvrtýkrát v Kraskove
Napísal(a) K. Lendvorská
Mesiac september 2022 sme otvorili historickým festivalom Z histórie Gemera-Malohontu. Po 4-týkrát Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Obec Kraskovo, ECAV Kraskovo, Mikroregión Teplý Vrch, v spolupráci s Miestnou akčnou skupinou Malohont a Gotickou cestou prezentovali stredovekú históriu a gotické kostoly verejnosti.
Piatok 2.9.2022 od 21:00 po prvýkrát bola organizovaná večerná prehliadka dvoch z dvanástich gotických kostolíkov so značkou Európske dedičstvo. MAS Malohont a OOCR Gemer vytvorili jedinečnú večernú atmosféru s odborným výkladom historika Mgr. Petra Megyešiho, PhD. v kostoloch v Kyjaticiach a v Kraskove.
Viac...
Dni mesta Rožňava 2022 aj v knižnici so známymi hercami
Napísal(a) T. Bachnáková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vydalo NULOVÚ EURO bankovku
Napísal(a) O. Bodorová
Rimavská Sobota – Pri príležitosti 140. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea vydalo múzeum v spolupráci so spoločnosťou Nunofia, s. r. o., ktorá je výhradným držiteľom licencie Euro Souvenir pre územie Slovenskej republiky, nulovú eurobankovku (0 Euro Souvenir). Ide o prvú bankovkou zo série 0 Euro Souvenir, ktorá prezentuje Národnú kultúrnu pamiatku v okrese Rimavská Sobota. Vydanie nulovej eurobankovky finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. Bankovka bude v predaji od 14. septembra 2022 od 8.00 do 18.00 hod. v Pokladni Gemersko-malohontského múzea. Predajná cena je 3 eurá.
„Na bankovke je vyobrazená historická budova Gemersko-malohontského múzea z roku 1910 a typický hrniec gemersko-malohontskej hrnčiny,“ informovala riaditeľka múzea Oľga Bodorová.
Stanovy Gemersko-malohontského muzeálneho spolku z roku 1883 * Predmet mesiaca september 2022
Napísal(a) É. Kerényi
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum zaujímavý, originálny, ručne písaný dokument z roku 1883 – Stanovy Gemersko-malohontského muzeálneho spolku. Dokument je súčasťou archívu múzea, a text písaný v maďarčine je rukopisom prvého riaditeľa múzea, Jánosa Fábryho. Dokument je vystavený v priestoroch múzea od 2. septembra do 30. septembra 2022.
V septembri 2022 si pripomíname 140. výročie založenia Gemersko-malohontského múzea. Korene múzea siahajú do 3. septembra 1882, keď sa otvorila prvá Umelecko-archeologická výstava Gemerskej župy v priestoroch bývalých delostreleckých kasární, kde sídli múzeum dodnes. Úspech výstavy prispel k tomu, aby vedenie mesta i župy hneď na druhý deň, 4. septembra 1882, na zasadajúcom zhromaždení Gemersko-malohontskej muzeálnej spoločnosti definitívne založilo Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Za dočasného predsedu spolku zvolili baróna Jenőa Nyáriho.

Čestné uznanie z medzinárodnej súťaže UNICA pre animovaný film mladých autorov získalo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ktoré motivuje mladých filmárov k tvorbe realizáciou letnej školy animovanej tvorby ANIMOsCool, ktorá počas svojich deviatich ročníkov naučila mnoho detí a mladých ľudí procesu výroby animovaného filmu.
Tento workshop je ralizovaný formou týždňového denného tábora a účastníci každý rok pod odborným vedením lektorov vytvoria animovaný film. Takto vďaka spoločnému úsiliu vznikol v roku 2020 animovaný film s názvom Tri zlaté ruže. Námetom filmu je legenda o vzniku mesta Rožňava spracovaná v pôsobivom výtvarnom štýle, ktorý čerpá inšpiráciu z tradičnej techniky modrotlače.
Svojím prevedením získal v roku 2021 pre Košický kraj prvenstvo v celoslovenskej súťaži CINEAMA.
Gustáv Reuss – 205. výročie narodenia
4. január – Gustáv Reuss (4.1.1818 Revúca – 12.1.1861 Revúca) – lekár, botanik, historik, etnograf.
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava, ktorej originál bol písaný v gemerskom nárečí. Slovenský syndikát autorov fantastiky udeľoval v rokoch 1991 až 2002 v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky Cenu Gustáva Reussa a vydal 12 ročníkov finálových zborníkov pod názvom Krutohlav. Okrem jedinej knihy Května Slovenska, ktorá vyšla tlačou v r. 1853 a mnohých odborných článkov v časopisoch, celé jeho dielo zostalo v rukopise. Až v roku 1982 vydalo vydavateľstvo Tatran pod názvom Muránska venuša dve prózy: historický román Grófka Mária Betlenová (1856) a národopisnú črtu Obraz zo Zdychavy (1856), dej ktorých sa odohráva na Muránskom hrade a v Muránskej Zdychave. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Peter Kellner-Hostinský – 200. výročie narodenia
6. január – Peter Kellner-Hostinský (6.1.1823 Gemerská Poloma – 10.8.1873 Rimavská Sobota) – spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor.
Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, maturoval na gymnáziu v Rožňave, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie a pomáhal Ľudovítovi Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. Na protest proti zbaveniu Ľudovíta Štúra profesúry odišiel do Levoče. Úspešne zachránil mnoho z rukopisných diel Janka Kráľa. V rokoch 1849-50 bol slúžnym v Rožňave, neskoršie adjunktom v Revúcej, kde spolupracoval s Pavlom Dobšinským a Reussovcami. V roku 1861 sa stal aktívnym účastníkom memorandových udalostí, v roku 1862 bol vymenovaný za hlavného slúžneho Rimavskej doliny a presťahoval sa sa do Rimavskej Soboty, kde pracoval aj ako externý pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice. Bohatá a všestranná je jeho publikačná činnosť, uverejňoval básne, prózu a drámu, historické a vedecké články. Napísal rozsiahle vedecké rozpravy a štúdie z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Jeho menom je pomenovaná ZŠ v Rimavskej Sobote a v Gemerskej Polome, kde od roku 1996 prebieha súťaž v prednese poézie a prózy pod názvom Kellnerova Poloma. Na jeho rodnom dome je umiestnená pamätná tabuľa z r. 1934 od Fraňa Štefunku. MM-
Elena Dubnická – 35. výročia úmrtia
7. január – Elena Dubnická (21.5.1925 Rejdová – 7.1.1988 Piešťany) – historička a teoretička výtvarného umenia.
V rokoch 1948 – 1949 študovala dejiny výtvarného umenia a estetiku na FF UK v Prahe, v roku 1953 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od r. 1963 pracovala ako vedecká pracovníčka Umenovedného ústavu SAV v Bratislave. Venovala sa dejinám staršieho výtvarného umenia na Slovensku, hlavne z obdobia 19. storočia. Svoje poznatky publikovala prevažne v odborných historických časopisoch. Vydala monografiu Peter M. Bohúň – život a dielo (1960) – o akademickom maliarovi, pedagógovi, zakladateľovi národne chápanej historickej maľby a portrétnom dokumentaristovi významných kultúrnych a politických predstaviteľov štúrovského hnutia, medzi nimi i gemerských dejateľov. MM-
Július Rudnay – 145. výročie narodenia
9. január – Július Rudnay (9.1.1878 Plešivec – 4.1.1957 Budapešť) – maliar, grafik, výtvarný pedagóg.
Podmienky na Gemeri, v ktorých prežil detské roky, podnecovali jeho obrazotvornosť. Mal iba trinásť rokov, keď stratil otca a matka sa presťahovala do Budapešti. Šudoval na Umeleckopriemyslovej škole v Budapešti a v Hollósyho súkromnej škole v Mníchove. Počas štúdií bol na študijnom pobyte v Taliansku a maliarskej kolónii v Nagybányi. V roku 1903 žil v Paríži, 1904 v Gemeri, potom v Budapešti. Od roku 1914 pôsobil v Lučenci, od roku 1922 ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, kde učil viacerých slovenských výtvarníkov. V roku 1947 založil v Baji umelecké dielne, kde sa aj natrvalo usadil. V Rimavskej Sobote viedol letný kurz maľovania. Počas návštev Gemera robil štúdie postáv dedinčanov vo výrazných farbách modrej, červenej a svietiaco bielej, ktoré vystupujú zo žltohnedého pozadia. Jeho diela sú v zbierkach SNG v Bratislave a v galériách v Nových Zámkoch, Lučenci, Komárne, v MNG Budapešti a vo viacerých európskych galériách. MM-
Ľudovít Skalník – 240. výročie narodenia
19. január – Ľudovít Skalník (19.1.1783 Rožňava – 7.12.1848 Jasov) – cirkevný hudobný skladateľ, profesor a kanonik.
Člen premonštrátskej rehole, v roku 1808 vysvätený za kňaza. Od roku 1807 profesor na gymnáziu v Rožňave, od roku 1809 kanonik, člen jasovského premonštrátskeho kláštora, kde dlhé roky zastával funkciu majstra hudby. Komponoval chrámové a vokálno-inštrumentálne skladby – omše, rekviem, antifóny a iné, ktoré sú charakteristické svojským melodicko-harmonickým myslením. Ako hudobník sa angažoval v oblasti kompozičnej a aj interpretačnej, predovšetkým ako organista, ale zúčastňoval sa aj mnohých sólových a komorných hudobných produkcií, čo napokon vyplynulo z jeho poslania učiteľa hudby. Ako organizátor hudobného života Gemera participoval významnou mierou na tvorbe hudobného repertoáru nielen Rožňavy a Jasova, ale aj okolitých kostolov regiónu, ktoré patrili do okruhu hudobnej siete tejto oblasti. V rámci Gemera reprezentuje jednu z najvýraznejších osobností dobových hudobníkov a v kontexte dejín hudobného klasicizmu na Slovensku patrí jeho tvorba k vrcholom kvality autorov regionálneho významu. K poznaniu jeho života a diela prispel aj František Zagiba, z Rožňavy pochádzajúci muzikológ, hudobný historik a publicista. MM-
Jozef Škultéty – 75. výročie úmrtia
19. január – Jozef Škultéty (25.11.1853 Potok, okr. Rimavská Sobota – 19.01.1948 Martin) – literárny kritik a historik, jazykovedec, prekladateľ, novinár, redaktor.
Aktívne pôsobil na viacerých úsekoch kultúrneho a vedeckého života do neskorej staroby. Patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia, politického, kultúrneho, literárneho a vedeckého života na Slovensku, ktorého vývin usmerňoval viac ako polstoročie. V r. 1863 – 1967 študoval v Rimavskej Sobote, 1867 – 1969 na slovenskom gymnáziu v Revúcej, potom na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a na univerzite v Prahe. V rokoch 1877 – 1979 pracoval ako úradník na školskom inšpektoráte v Rimavskej Sobote pri zostavovaní školských učebníc, potom pôsobil v Martine ako redaktor a vedecký pracovník, od r. 1919 sa stal doživotným správcom Matice slovenskej. Literárnokritickej práci sa venoval hlavne na stránkach Slovenských pohľadov a Národných novín. Veľkú pozornosť venoval obdobiu národného obrodenia a reprezentantom štúrovskej literatúry. Ako jazykovedec pôsobil najmä v dvoch smeroch: ako autor jazykovedných príspevkov z dejín jazyka a porovnávacej jazykovedy a ako redaktor Slovenských pohľadov, kde zaviedol rubriku Slovenský jazyk. Vedomosti o slovenskom kultúrnom vývine a jeho predstaviteľoch rozširoval v početných životopisných portrétoch a štúdiách. Významné je jeho vedecké dielo Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života (1920). -MM-
Karol Salva – 110. výročie úmrtia
21. január – Karol Salva (11.8.1849 Liptovská Sielnica – 21.1.1913 Cleveland, USA) – kníhtlačiar, pedagóg, národný pracovník.
V r. 1863-67 študoval na ev. gymnáziu v Revúcej, v r. 1868-69 na revúckom učiteľskom ústave. Potom pôsobil ako učiteľ v Liptovskej Sielnici a v Klenovci. Počas štúdia v Revúcej i ako učiteľ organizoval slovenské ochotnícke divadlo. Potom odišiel do Osijeku, kde sa vyučil za kníhtlačiara a v r. 1888 na radu I. B. Zocha a s pomocou Š. M. Daxnera si zriadil kníhtlačiareň v Ružomberku, ktorá nadobudla významné miesto v slovenskom kníhtlačiarstve. Salvova tlačiareň za roky 1888 – 1909 vydala 258 titulov v celkovom náklade 750 tisíc výtlačkov. Väčšinu z nich tvorili ľudovýchovné, pedagogické, kultúrnosvetové a náboženské tituly. Ďalej vydával osvedčené ľudové kalendáre, medzi nimi aj Tranovský evanjelický kalendár, aj početné časopisy, ktoré boli venované pedagogickým problémom, vzdelávaniu učiteľov, ale aj ľudu a detí. Neskôr pri tlačiarni zriadil aj kníhkupectvo, papiernictvo a centrálny sklad pre knihy dovážané zo slovanských krajín. V roku 1900 zriadil filiálku v Liptovskom Mikuláši. V r. 1909 odišiel do Ameriky, kde aktívne pracoval medzi krajanmi, pôsobil v redakciách Amerikánsko-slovenských novín, Raráška a Slovenského denníka. V roku 1910 ukončil štúdium teológie a odvtedy až do smrti pôsobil ako evanjelický farár na niekoľkých miestach v USA, naposledy v Clevelande. -MM-
Pavol Bilnica – 250. výročie narodenia
23. január – Pavol Bilnica (Bilnitza) (23.1.1773 Kunova Teplica – 24.11.1834 Bratislava) – cirkevný hodnostár, pedagóg.
Do školy chodil v Slavošovciach a Gemerskej Panici, študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a Bratislave v spoločnosti národne uvedomelých spolužiakov, neskoršie študoval na univerzite v Halle. Pôsobil ako vychovávateľ v Šuranoch, v r. 1800 – 1817 prednášal na ev. lýceu v Bratislave predovšetkým prírodné vedy (matematika, fyzika, biológia, poľnohospodárstvo), začas i teológiu. Od r. 1829 bol superintendentom preddunajského dištriktu v Bratislave. Bol výborný štylista, latinčinár a estét. Knižne vydal svoje pohrebné kázne. V rukopise sa zachovala jeho učebnica fyziky (Studium physices), ktorá obsahuje prehľad dejín fyziky a zdôrazňuje užitočnosť fyziky v boji proti poverám a pri zlepšovaní životných podmienok. -MM-
Daniel Sinapius-Horčička – 335. výročie úmrtia
27. január – Daniel Sinapius-Horčička (3.8.1640 Sučany – 27.1.1688 Levoča) – barokový spisovateľ, učiteľ, kazateľ.
Po štúdiu na wittenberskej univerzite bol v rokoch 1663 – 1665 najvýznamnejším rektorom jelšavskej školy. Potom pôsobil ako ev. kazateľ v Kameňanoch, Liptovskej Teplej a v Radvani. V r. 1683 ho pozvali Levočania za slovenského kňaza a inšpektora gymnázia, vykonával aj funkciu redaktora a korektora slovenských kníh v Brewerovej tlačiarni. Venoval sa písaniu latinských príležitostných básní, dišpút a školských drám, veľkú časť svojej tvorby venoval barokovej náboženskej próze, zbieraniu prísloví a slovenskej duchovnej poézii. V slovenských dielach sa prejavuje jeho národné uvedomenie – velebí slovenský jazyk, vyzdvihuje starobylosť slovenského národa a používa slovenské jazykové prostriedky. Niekoľkými modlitbami významne zasiahol do štruktúry Tranovského spevníka Cithara sanctorum, preložil Komenského dielo Orbis pictus. Významné sú jeho diela – Neo-forum Latino-Slavonicum (Nový trh latinsko-slovenský, 1678) – svetský výber 534 sentencií, prísloví, porekadiel a pranostík v slovenčine (češtine) a latinskom preklade (mnohé sú dosiaľ používané) a katechizmus Perlička dítek božích (1683). -MM-
Ladislav Herényi – 100. výročie narodenia
30. január – Ladislav Herényi (30.1.1923 Rožňava – 11.5.1971 Rožňava) – speleológ, učiteľ.
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a Bôrke. Patril k zakladateľom rožňavskej jaskyniarskej skupiny Speleo Rožňava, ktorá za celú dobu svojej existencie prispela k poznaniu podzemia krasových území na lokalitách celej republiky, no obzvlášť územia Slovenského krasu. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ Gombaseckej jaskyne (1951) a ďalších jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine – Marciho jaskyňa, Snežná diera, Havrania skala, Farárova jama, Čertova jama, Okrajová Peňažnica a i. Od r. 1955 bol správcom Gombaseckej jaskyne, kde je na jeho počesť jeho menom pomenovaná sieň ako Herényiho sieň, ktorá patrí medzi najkrajšie časti jaskyne a je charakteristická bohatou brčkovou výzdobou. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne v roku 1964 a prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Bol aj autorom odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. V roku 1973 in memoriam získal najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. -MM-
Karol Viest – 120. výročie úmrtia
30. január – Karol Viest (19. alebo 28. 6.1844 Revúca – 30.1.1903 Myjava) – učiteľ, osvetový pracovník.
Základné vzdelanie získal v Revúcej. Do gymnázií chodil v Těšíne, v Kežmarku a v Prešove, kde r. 1865 maturoval. V tom istom roku sa stal poslucháčom bohosloveckej fakulty v Prešove. Po troch rokoch sa stal sa pomocným učiteľom revúckeho gymnázia. Po ročnom účinkovaní na gymnáziu odišiel dokončiť štúdiá teológie a histórie na erlangenskú univerzitu do Nemecka. Po návrate, v roku 1870, pokračoval ako profesor matematiky a dejepisu na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde pôsobil až do jeho násilného zrušenia, súčasne ako učiteľ počtov v dievčenskom vychovávacom ústave. Potom odišiel za učiteľa do Myjavy, kde založil školskú knižnicu, ktorá slúžila aj verejnosti. Ako referent pre školské záležitosti vypracoval učebné plány pre ev. ľudové školy v nitrianskom senioráte a zaviedol nové vyučovacie predmety (gramatika, história, fyzika). Bol známy svojou spolkovou činnosťou, zaoberal sa ovocinárstvom, založil mestskú štepnicu, bol hospodár pytlikárskeho spolku a spoluzakladateľ a funkcionár hasičského spolku v Myjave. -MM-