Kamenný architektonický článok z Hajnáčky * Predmet mesiaca január
Napísal(a) Alexander Botoš
Medzi najzaujímavejšie archeologické nálezy Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote získané v posledných rokoch patrí kamenný architektonický článok – torzo šambrány, pochádzajúci pravdepodobne z hradu Hajnáčka. Tento fragment neskorostredovekej až včasnonovovekej architektúry predstavuje nový zdroj poznatkov o dnes už zaniknutom hrade.
Šambrána je kamenné orámovanie okien a portálov, používané najmä v stredovekej a novovekej architektúre. Okrem praktickej funkcie – spevnenia otvoru v murive – mala aj výraznú estetickú úlohu. Tvarovaním, profiláciou a zdobením dokázala zvýrazniť význam budovy, dodať jej reprezentatívnosť a prezradiť architektonický štýl doby svojho vzniku. Práve preto sú šambrány dôležitým indikatívnym prvkom, ktorý odborníkom umožňuje určiť chronologické zaradenie stavby, či dokonca jej spoločenský status. Šambránu z Hajnáčky môžeme chronologicky zaradiť do obdobia renesancie, približne do 16. storočia.
Jelšavskí hasiči v uplynulom roku najviac zasahovali vo štvrtok
Napísal(a) G. Jakubecová
V krátkom príspevku sa pozrime na štatistiku zásahovosti Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava v roku 2025. Ku 31. 12. 2025 sme zaevidovali spolu 65 zásahov, z toho 19 požiarov, 19 technických zásahov, 26 iných technických zásahov a 1 protipožiarnu asistenčnú hliadku. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo vo štvrtok 12-krát, potom v pondelok a v sobotu po 11-krát, v utorok 10-krát, v nedeľu 9-krát, vo štvrtok 8-krát a v piatok 5-krát.
Najviac horelo:
– 2-krát rodinný dom, suchá tráva a krovie
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na január 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti, si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na január 2026.
Záver roka s mladými jelšavskými hasičmi na vychádzke do multifunkčného areálu
Napísal(a) G. Jakubecová
Tak ako po celý rok sme sa stretávali s mladými hasičmi z krúžku, aj záver roka sme strávili spoločne na vychádzke do multifunkčného areálu lesnej pedagogiky v Jelšave na Ulici 9. mája.
V utorok 30. decembra 2025 o 10.00 hod. sme sa stretli s deťmi na hasičskej zbrojnici, odkiaľ sme sa pobrali na zimnú vychádzku. Slniečko pekne svietilo, ale vanul silnejší vietor, čím bolo aj chladnejšie. Prišli sme po starej ceste Hrádok na koniec ulice, kde nás vítala tabuľa s nápisom Multifunkčný areál lesnej pedagogiky, ktorý obhospodarujú Mestské lesy Jelšava, s. r. o., kde si môžete rozšíriť vedomosti o lese a lesnom ekosystéme a stráviť príjemné chvíle v zaujímavom prostredí. Nezabudnite sa správať ohľaduplne k prírode.
Stálice Obecnej knižnice v Gemerskej Polome v roku 2025
Napísal(a) dc
Obecná knižnica v Gemerskej Polome aj v roku 2025 realizuje projekt na nákup novej literatúry pod názvom Kniha, skutočný priateľ, a to z finančných prostriedkov poskytovateľa, ktorým je Fond na podporu umenia. Niečo už do fondu knižnice pribudlo, a tak dlhoročné členky Miestnej organizácie Matice slovenskej v Gemerskej Polome zavítali do jej priestorov.
Pani knihovníčka pripravila krátku prezentáciu nových kníh – pre deti aj pre dospelých. Stretnutie bolo obohatené o prednesy dievčat zo základnej školy textami už z nových kníh. Milým spríjemnením poobedia boli mladí čitatelia, už stredoškoláci, ktorí hudobným vystúpením spestrili spoločné stretnutie. Nik z týchto mladých nikdy neodmietol pozvanie do knižnice, čo nás v knižnici nevýslovne teší a ceníme si to.
Po stopách posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach
Napísal(a) É. Kerényi
Predstavujeme vám novú publikáciu – katalóg Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote – ktorá nesie názov: POZOSTALOSŤ GÖMÖRYOVCOV. Najnovšia publikácia múzea zavedie čitateľov do zákulisia každodenného života posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach, šľachtica Olivéra Gömöryho, ministerského tajomníka a jeho manželky Margity Maróthy, herečky Národného divadla v Budapešti, od konca 19. storočia až do polovice 20. storočia.
Naším zámerom bolo dokumentovať pozostalosť poprednej šľachtickej rodiny Gömöryovcov, ktorá sa počas ich života, ale hlavne po smrti Margity v roku 1955 dostala do vtedajšieho Gemerského múzea v Rimavskej Sobote. Vzdelaný Oliver a teozofka Margita žili v kaštieli v Širkovciach, kde často prijímali počas návštev svojich blízkych priateľov a rodinných príslušníkov, medzi nimi aj teozofov a inteligenciu danej doby.
Betlehemské svetlo 2025 potešilo po prvýkrát aj obyvateľov Rákoša
Napísal(a) G. Jakubecová
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi ľuďmi. Napĺňa tak svoje poslanie: byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc.
Cieľom jelšavských dobrovoľných hasičov už dvanástykrát bolo, aby posolstvo z Betlehema zavítalo počas Vianoc k ďalším a ďalším ľuďom, ku ktorým sa doteraz nedostalo. Preto aj v roku 2025 rozdávali ľuďom plamienkom z Betlehema aj časť nášho srdca. Chceli sme, aby každý z nás odpálil plamienok ďalej, a tak symbolicky prepojil naše srdcia nekonečnou reťazou svetla.
Vianoce sú za rohom. Siahnite po teplej deke a sadnite si s deťmi ku knihe
Napísal(a) OK Gemerská Poloma
Prvé rozsvietené stromčeky v uliciach. Naozaj sa to blíži! Vianoce sú za rohom. Siahnite po teplej deke a sadnite si s deťmi ku knihe, čas vtedy naozaj plynie inakšie. Na predvianočnej návšteve v našej knižnici v Gemerskej Polome sme si z hŕby vianočných kníh domov priniesli Vianočnú knižku s 24 adventnými okienkami. Veselá knižka, ktorá okrem krásnych ilustrácií obsahuje aj 24 adventných otváracích okienok. A nie, nie sú to okienka plné čokolády. Aj menšie deti ich dokážu šikovnými prstami otvárať a odhaliť obrázok, ktorý sa pod nimi schováva. Milý vianočný text o prípravách zvieratiek na vianočný čas chytí za srdce aj nás dospelých čitateľov. Za nás ju odporúčame všetkými desiatimi – listujeme v nej každý deň.
Divadielko „MALÝ PASTIERIK“, alebo POZRITE SA ČO DOKÁŽEME
Napísal(a) teta knihovníčka
Piatkové dopoludnie (12.12. 2025) v obecnej knižnici
– smiech, radosť, vrava a spev, ale tiež zodpovednosť.
V našej obecnej knižnici v Gemerskej Polome máme chvíle výnimočné, veselé, tiež zodpovedné. Už najmladší žiaci - prváci sa učia byť zodpovednými, tolerantnými, pracovať v kolektíve či samostatne a využívať knihy ako zdroj čítania a písania. Už v predškolskom veku dieťa nadobúda základy pre svoje ďalšie vzdelávanie. Preto sme sa rozhodli, so žiakmi prvého ročníka tunajšej základnej školy, pripraviť pre deti materskej školy – predškolákov v našej obci divadielko. Divadielko pod názvom „Malý pastierik“, podľa knihy z našej knižnice bolo o tom, ako malý pastierik na betlehemských lúkach pásol ovečky a jednu stratil. Pomohol mu anjelik – nebeský posol, ktorý pastierom zvestoval novinu, že v neďalekej maštali sa narodil Boží Syn.
Štvorkolky dobrovoľným hasičom ako vianočný darček aj pre DHZM Jelšava
Napísal(a) G. Jakubecová
Vo štvrtok 18. 12. 2025 bol symbolicky uzatvorený 1. ročník Ankety dobrovoľní hasiči roka 2025 odovzdaním hasičských štvorkoliek víťazným dobrovoľným hasičom. Na hasičskej zbrojnici Dobrovoľného hasičského zboru obce (DHZO) Ivanka pri Dunaji si hlavnú cenu prevzali víťazi 1. kategórie DHZO/DHZM – cena bola odovzdaná do zápožičky na 5 rokov
- DHZO Ivanka pri Dunaji (Západ)
- DHZM Jelšava (Stred)
- DHZO Štrba (Východ)
Viac...
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vydalo v poradí už 21. ročník Zborníka GEMER-MALOHONT, v ktorom prezentuje a propaguje bohaté prírodné, kultúrne a historické dedičstvo nášho regiónu. Cieľom publikácie, ktorá je jediným knižným produktom daného typu na území niekdajšej župy Gemer-Malohont, je virtuálne zjednotenie bývalej historickej stolice. Najnovší ročník Zborníka GEMER-MALOHONT vyšiel s finančnou podporu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Padol mýtus ohľadom budovy Gemersko-malohontského múzea a získali sme nové poznatky ohľadom našej múmie menom Tasheritnetiakh. Ak by ste sa vydali na cestu za novými informáciami o budove múzea, CT-vyšetrenia našej múmie alebo ciest Móra Jókaiho na území dnešného Slovenska, Zborník Gemersko-malohontského múzea je Vaším vhodným partnerom na tejto ceste.
Vianočný unplugged koncert - Robo Simko v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Vianočný unplugged koncert – Robo Simko. Známy miestny hudobník vystúpi tentoraz prostredníctvom intímnejšej vianočnej zvukovej kulisy zameranej najmä na melódiu a text.
Návštevníci koncertu sa môžu tešiť na sólový koncert – recitál, počas ktorého hudobník bude hrať na elektroakustickej gitare, tentokrát neštandardne, bez doprovodu svojej kapely.
Súčasťou koncertu budú tradičné vianočné koledy, známe slovenské vianočné skladby a rovnako aj tie zahraničné. Hudobníkov repertoár obohatia aj jeho vlastné vianočné skladby.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila sériu kultúrnych a vzdelávacích podujatí
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravila pre svojich čitateľov a návštevníkov sériu podujatí prostredníctvom projektu Zalistujte v nás 2, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Projekt sa niesol v duchu podpory čítania, vzdelávania a hľadania rovnováhy v každodennom živote.
Beseda so spisovateľkou Lenkou Gahérovou „Medzi riadkami nie si sám“, autorkou detských kníh, priblížila malým čitateľom svet literárnej fantázie aj posolstvá ukryté v príbehoch.
Pozvanie na komentovanú prehliadku výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť do priestorov Galérie BM na komentovanú prehliadku výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení. Výstavou ich prevedie kurátor múzea Norbert Mogyorósi a zameria sa na tému baníctva a hutníctva v regióne Gemer.
Počas prehliadky môžu návštevníci očakávať podrobnejšie predstavenie vybraných zbierkových predmetov vrátane ocenení, medailí, spomienkových predmetov či geologických vzoriek. Kurátor sa vo svojom výklade bude zaoberať jednotlivými banskými lokalitami v regióne a nevyhne sa ani opisu zobrazených banských zariadení. Rovnako predstaví aj autorov vystavených výtvarných diel, ktorí priamo pôsobili v baníckom prostredí.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-