V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave je pripravená Spoveď opatrovateľky
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť na stretnutie s autorkou knihy Spoveď opatrovateľky - Angie Oravcovou v stredu 26. apríla 2017 o 17:00 hod. do priestorov knižnice na ul. Lipová č. 3.
Zachrániť rodinný rozpočet prácou opatrovateľky v zahraničí sa už roky snažia tisíce žien zo Slovenska, hlavne z oblastí, ktoré majú veľké percento
Zaujímavé keramické emblémy podľa návrhu Kolomana Tichyho
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Keramické emblémy alegorického zobrazenia poľnohospodárstva, baníctva, strojárenstva, priemyslu, vedy, hudby, tanca, literatúry, písomníctva, obchodu a dopravy a troch cností – viery, nádeje a lásky boli vyhotovené podľa návrhu Kolomana Tichyho, ktorý bol v roku 1957 poverený riešením interiéru veľkej sály Radnice v Rožňave.
Jedenásť emblémov je vyhotovených z glazovanej pálenej hliny. Štyri z nich – emblémy baníctva, priemyslu, strojárstva a poľnohospodárstva
Skvalitnenie uloženia zbierok v depozitoch Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Prostredníctvom Fondu na podporu umenia sa Gemersko-malohontskému múzeu podarilo zakúpiť účelový mobiliár na uloženie zbierkových predmetov z fondu histórie, etnológie, prírodných vied a historickej knižnice, čím sa skvalitní a rozšíri ich uskladnenie.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vzniklo v roku 1882. Je piatym najstarším múzeom na Slovensku.
Detské folklórne súbory predstavia svoje programy v rámci okresnej súťažnej prehliadky Ket som húski pásla...
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 19. apríla 2017 sa na Radnici v Rožňave stretnú detské folklórne súbory z rožňavského okresu, aby predstavili svoje programy v rámci okresnej súťažnej prehliadky Ket som húski pásla... . Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pravidelne organizuje súťažné prehliadky s cieľom konfrontovať a usmerňovať tvorbu folklórnych kolektívov.
„Sme veľmi radi, že sa nám do tejto súťaže prihlásilo až 6 kolektívov, a to aj menšie začínajúce. Prehliadka im dáva možnosť získať nové skúsenosti
Historické predpoludnie v múzeu so žiakmi ZŠ Pionierov
Napísal(a) Sylvia Holečková
V rámci Historického predpoludnia v múzeu navštívili dňa 5. 4. 2017 žiaci 5. ročníka ZŠ na Ulici pionierov v Rožňave priestory Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára. Okrem prehliadky expozície, ktorá prezentuje najkrajšie a najvzácnejšie zbierkové predmety Baníckeho múzea v Rožňave sa dozvedeli o jarnom zvykosloví, veľkonočných sviatkoch a rôznych spôsoboch zdobenia kraslíc, o ktorých im porozprával riaditeľ múzea Mgr. Pavol Lackanič.
Zázračný rozprávkový svet hradov prilákal deti z Materskej školy Plešivec do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na putovnú výstavu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pod názvom Hrady v Gemeri – Malohonte.
V rámci múzejno-pedagogických hodín sa deti najprv oboznámili s obsahom výstavy. Za pomoci Gabrielly Badin a Ingrid Liptákovej si pozorne popozerali archeologické
Do Mestskej knižnice Samuela Reussa v Revúcej pribudlo 122 exemplárov nových kníh
Napísal(a) Vladimír Oravec
Vďaka projektu Akvizícia knižného fondu (2016), ktorý z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia sumou 1000,- eur a spolufinancovaním Mestské kultúrne stredisko v Revúcej sumou 55,- eur, pribudlo do Mestskej knižnice Samuela Reussa 122 exemplárov nových kníh. Knižničný fond sa rozšíril o knižné novinky na oddelení beletrie, detskej a náučnej literatúry. Táto podpora z verejných zdrojov prispela k skvalitneniu služieb knižnice. Cieľom projektu bolo rozšíriť knižničný fond o nové tituly kníh.
Sedem hriechov civilizácie – premietanie dokumentárneho filmu a diskusia s autormi v Rožňave
Napísal(a) A. K.
Kino Apollo, ktoré premieta v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, okrem svojho obvyklého programu prináša aj výnimočné projekcie. Jednou z nich je premietanie dokumentárneho filmu Sedem hriechov civilizácie za účasti jeho autorov Ľubomíra Viludu a Ivana Kršiaka, ktoré sa uskutoční v kine Apollo v piatok 7. apríla 2017 od 18.00. Príležitosť zhliadnuť tento film v Rožňave je jedinečná, pretože dokument dokončený v roku 2016 zatiaľ putuje po svete a zbiera ocenenia na festivaloch.
S príchodom jari sa plní aj kalendár podujatí v našom regióne
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
S príchodom jari sa plní aj kalendár podujatí v regióne Gemer-Malohont, z ktorého sme pre vás v apríli vybrali pozvánky na divadelné predstavenia, muzikál, turistické výstupy, športové podujatia, slávnosť ovčiarstva, ľudové veselice a ďalšie.
Pre lepšie spoznávanie vtákov Gemerskej pahorkatiny máte možnosť využiť pripravené prednášky
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 12. a 19. apríla 2017 uskutočnia prednášky, ktoré sú súčasťou výstavy Vtáky Gemerskej pahorkatiny. Výstava je výsledkom desaťročného terénneho výskumu a predstavuje vtáctvo tohto územia. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň aj hlavným partnerom výstavy.
Viac...
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Zabíjačka (9)
Napísal(a) Zuzana Široká
Novembrové víchrice niesli na svojich krídlach arómu bukového dymu, sviežosť kyslej kapusty, pokušenia maďarskej csípos papriky a prísľuby cesnakového všeholieku. Vo veľkých kotloch na zadných dvoroch to syčalo a bublalo, zo škár drevených udiarní sa linula vôňa slaninky, pánty na pôjdoch sa prehýbali pod ťarchou čerstvých klobások a údených rebierok. Bol čas zabíjačiek, čas všeobecnej štedrosti a veselosti.
Sošku Goskara na krajskej súťažnej prehliadke CINEAMA 2017 v Rožňave má záujem získať 31 amatérskych snímok
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) spolu s filmovým klubom Gemerfilm organizuje už 21. ročník krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2017. Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) v sobotu 8. apríla 2017 od 10.00. História súťaže vyhlásenej Národným osvetovým centrom však trvá 25 rokov. Súťaž pozostáva z časti prezentačnej a vzdelávacej. Prezentačnú časť tvoria projekcie súťažných aj nesúťažných filmov
Výsledky dvadsiateho ročníka súťažnej prehliadky detských divadelných súborov v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
V stredu 22. marca sa opäť rozozvučal revúcky Kultúrny dom detským džavotom. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja zorganizovalo v tento deň v poradí už dvadsiaty ročník súťažnej prehliadky detských divadelných súborov. V roku 2017 sa jej zúčastnili štyri kolektívy z okresov Rimavská Sobota a Revúca. V súťaži sa umiestnili nasledovne:
Gemerskí filmoví nadšenci uspeli aj na krajskom kole amatérskej filmovej tvorbe v Žiari nad Hronom
Napísal(a) MG od
Dvadsiaty piaty ročník krajského kola celonárodnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2017 sa uskutočnil 25. marca 2017 aj v krajskej hvezdárni a planetáriu M. Hella v Žiari nad Hronom. Jeho organizátorom bolo Pohronské osvetového strediska. Súťažilo v nej 31 autorov, 4 kolektívy s 34 snímkami z regiónov Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Zvolen a Žiar n/H. Je pre nás potešiteľné, že najvyšších ocenení sa dostalo aj zástupcom regiónu Gemera, keď diplom za 1. miesto udelili
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.