Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Straka k strake sadá (8)
Napísal(a) Zuzana Široká
Tá mladá Mara zo Mlýna bola tete Gitke podozrivá už odmalička. Desiate z desiatich detí a celkom iné ako ostatných deväť – slamovovlasé a pehavé, nie tmavé, so širokou sedliackou tvárou. Niežeby bola nejaký Einstein, ale v rodine pastierov a povaľačov vynikala ak ďuna v karelábe. Len čo sa preplazila rokmi povinnej školskej dochádzky, pobrala všetkých svojich sedem slivák a pobrala sa zo starého mlyna s prepadnutou strechou a kozami v pitvore hľadať šťastie do sveta.
Slavošovce na svojho rodáka Pavla Emanuela Dobšinského nezabúdajú
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
V Slavošovciach sme si 16. marca 2017 pripomenuli 189. výročie narodenia kráľa slovenskej rozprávky Pavla Emanuela Dobšinského. Obecný úrad zorganizoval v obci malú spomienkovú slávnosť pred jeho rodným domom s položením spomienkových venčekov od obce Slavošovce, Drienčany a Teplý Vrch, ktoré pod pamätnú tabuľu položil starosta obce Drienčany Peter Švoňava, starostka obce Teplý Vrch Viera Janšová, za obec Slavošovce starosta obce Ing. Štefan Bašták,
Začiatok turistickej sezóny v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 1. apríla 2017 zahajuje turistickú sezónu. Návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav nielen počas pracovného týždňa, ale aj v sobotu a nedeľu. Víkendové otváracie hodiny sa predlžujú od 9.00 hod. do 17.00 hod.
Múzeum ponúka obsahom atraktívne a zaujímavé výstavy. Výstava Zbierka potápačskej techniky Petra Ferdinandyho – najnovšia akvizícia múzea
Rožňava patrila už v 17. storočí medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku. V meste pulzoval čulý remeselnícky život s početnými cechmi. K cechovému životu neodmysliteľne patrili cechové zvolávacie tabuľky.
Cechová zvolávacia tabuľka, vyhotovená z dreva alebo kovu, slúžila na zvolávanie všetkých členov cechu na schôdze, ohlasovala sa ňou cechová schôdza.
Beseda s Katarínou Borosovou, autorkou knihy „Sobotské osudy“
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Besedu s Katarínou Borosovou, autorkou knihy „Sobotské osudy“, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote realizuje v rámci 12. ročníka podujatia Marec – mesiac knihy. Beseda sa uskutoční v priestoroch múzea 23. marca 2017 o 9.00 hodine...
V rámci každoročne organizovaného podujatia Marec – mesiac knihy knižnica Gemersko-malohontského múzea už 12. rok prezentuje zaujímavé knižné tituly
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Teta Gitka a farár číslo jedenásť (7)
Napísal(a) Zuzana Široká
Netrvalo dlho a mladý, agilný farár prišiel na to, kde je pes zakopaný. Jeho ovečky mali závažný problém. Závan toho problému sa niesol k nemu na kanceľ takmer z každej kostolnej lavice. Poniektorú nedeľu mal výraznú ovocnú arómu, inokedy zasa zemnito-ražnú. Jeho ovečky prepadli alkoholu! Čert aby to vzal!
"Nak lem nychto nykomu nyšt nebere, dobre tah ak je,“ bránila teta Gitka svojich spoluobčanov. Pán farár si k nej v nedeľu popoludní prišiel vyliať srdce.
Slavošovský nestor PaedDr. Milan Sajenko oslávil 84. narodeniny
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Po krásnej zime február predal žezlo marcu. A práve v zime, aká má byť, sa 1. marca 1933 v Slanom narodil Milan Sajenko. Osud jeho otecka zavial do lona Slovenského rudohoria, do Slavošoviec, kde bol vyslaný ako odborník do Slavošovských papierní. Mladý Milan ostal až dosiaľ verný svojmu novému domovu. Vo formovaní jeho osobnosti zohrávali rozhodujúcu úlohu rodičia, v osobnom živote boli dôležité roky 1938-1945. Jeho rodičia sa otvorene postavili proti maďarskej okupácii,
Brzotínski žiaci na Historickom predpoludní v Baníckom múzeu
Napísal(a) Sylvia Holečková
V rámci Zážitkového učenia sa dňa 16. 3. 2017 zúčastnili žiaci ZŠ v Brzotíne podujatia Historické predpoludnie v múzeu. Navštívili sprístupnené expozície Baníckeho múzea v Rožňave. V Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári sa počas prehliadky oboznámili s najkrajšími a najvzácnejšími zbierkovými predmetmi múzea. Formou prednášok spojených s prezentáciou sa dozvedeli o cechoch a cechovom živote v našom meste, ako aj o predmetoch,
Na podujatí U nás taká obyčaj zarezonuje v marci téma: Ozdoby žien vo vidieckom prostredí
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko pozýva na podujatie U nás taká obyčaj, ktoré v mesiaci marec venuje téme Ozdoby žien vo vidieckom prostredí. „V stredu 22. marca od 18:00 hodine sa počas folklórneho večera budeme venovať výlučne ženskej téme. Návštevníkom prezradíme ako sa skrášlili kedysi vidiecke ženy a ako vyzerala samotná úprava ženy v tradičnom prostredí. Počas večera okrem iných zaujímavostí uvidíte aj to, ako sa česali keď boli mladé a ako sa menil ich výzor v priebehu života,“
Teta Mária Brdárska - Janoška z Rejdovej sa dožíva pekného životného jubilea
Napísal(a) Ondrej Doboš
V Kalendári osobností Gemera, ktorý je súčasťou internetovej stránky Maj Gemer sú v mesiaci marec uvedené dve ženy. Pani Mária Brdárska-Janoška z Rejdovej a Izabela Textorisová. Neviem posúdiť, či si nezaslúžia byť v tomto kalendári zapísané aj iné ženy. Časom možno prídeme aj na ďalšie, o ktorých záslužnej činnosti doteraz nevieme.
Jedno však vieme, že prvá z nich Mária Brdárska-Janoška sa 14. marca 2017 dožíva pekného životného jubilea – 80 rokov.
Viac...
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Stalo sa minulého leta (6)
Napísal(a) Zuzana Široká
Nie, teta Gitka nemala nijakú predtuchu. Nie, v ten deň sa neudialo nič nezvyčajné a nie, nevidela nikoho neznámeho. Nebol ani piatok trinásteho ani žiadne zatmenie slnka. Cez cestu jej neprešla žiadna čierna mačka. Vlastne to predsa len trochu nezvyčajné bolo, pretože „mašky a kury se furt po dedine špacírujú ak dámišky na korze“. Bol to obyčajný, nenápadný letný deň; obloha bola bledomodrá, júlové slnko z nej vytiahlo všetku farbu.
Expedičná kamera 2017 - medzinárodný festival dokumentárnych filmov v Rožňave
Napísal(a) Anežka Kleinová
Po začiatku roka, ktorý ovládla ozajstná zima, s prichádzajúcou jarou mnohí premýšľajú nad tým, kam a za akým dobrodružstvom vyraziť. A práve v tomto rozhodovaní môže byť nápomocný ďalší ročník filmového festivalu Expedičná kamera - svojím rozsahom najväčší outdoorový festival v Česku a na Slovensku s viac ako 25 tisíc návštevníkmi vo viac ako 200 mestách. Do Rožňavy ho opäť prináša Gemerské osvetové stredisko (GOS) 17. marca 2017
Netradičná výstava karikatúr pre nevidiach a o nevidiacich
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči pripravili pre širokú verejnosť výstavu kresleného humoru pre nevidiacich. Otvorenie výstavy sa bude konať v stredu 15.3.2017 o 14:00 hod. v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zazvonili zvony mladého rožňavského zvonolejára
Napísal(a) Gabriella Badin
V piatok 3. marca 2017 o 17.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zazvonili zvony mladého rožňavského zvonolejára, Róberta Slíža, a vytvorili tak krásny zvukový úvod slávnostnej vernisáže k výstave Zachovanie dávnych remesiel v krajinách Vyšehradskej štvorky. Výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič spolu s predsedom Združenia gemerských remeselníkov (ZGR) a poslancom KSK Jurajom Nagyom.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.