Obrazy umelca Zemplína Teodora Jozefa Moussona uvidíte na výstave v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Dana Barnová
Teodor Jozef Mousson bol jeden z prvých maliarov, ktorý sa systematicky venoval Zemplínu. Bol zanieteným obdivovateľom a stvárňovateľom tunajšieho kraja a ľudu. Banícke múzeum v Rožňave a Zemplínske múzeum v Michalovciach, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, pripravili v dňoch 16. mája až 30. septembra 2017 o tomto umelcovi v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí výstavu. Vernisáž sa uskutoční v spomínanom zariadení 16. mája 2017 o 16.30 hod.
Na podujatí U nás taká obyčaj je vyhradená téma Rohovina, ako ju nepoznáme
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko sa v mesiaci máj bude na podujatí U nás taká obyčaj venovať téme Rohovina, ako ju nepoznáme.
Domácka a remeselná výroba z rohoviny zanikla v polovici 50. rokov v procese kolektivizácie poľnohospodárstva a likvidácie živností. Ústredie ľudovej umeleckej výroby už pri zakladaní získalo žijúcich tradičných výrobcov z rohoviny pre svoj výrobný a obchodný program a týmto sa prakticky zaslúžilo o prežitie remesla.
Regionálnu súťažnú prehliadku detských folklórnych súborov - Zlatá strunka hodnotili v Hnúšti
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Dňa 20. apríla 2017, regionálna súťažná prehliadka detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka zaplnila Dom kultúry Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti ľudovým tancom, spevom. Gemersko – malohontské osvetové stredisko realizovalo regionálnu súťažnú prehliadku pre detské folklórne kolektívy na území okresov Rimavská Sobota a Revúca.
„Umenie a život má rovnaký zmysel“ - Z vernisáže výstavy ŽIŤ
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa za účasti autoriek 4. mája 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Žiť. Podujatie otvorila Gabriella Badin. Následne jedna z vystavujúcich autoriek, Veronika Trnečková, prítomným odprezentovala samotný obsah výstavy. ŽIŤ je výstava troch mladých talentovaných výtvarníčok z nášho regiónu – Alexandry Selmeciovej, Veroniky Trnečkovej a Viktórii Zatrochovej, ktoré sa rozhodli žiť umeleckým životom, žiť tvorivo v neustálej inšpirácii.
Stručne o vernisáži výstavy Poézia kameniny v Nových Zámkoch
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo štvrtok 4. mája 2017 sa vo výstavných priestoroch Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch uskutočnila vernisáž putovnej výstavy Baníckeho múzea v Rožňave Poézia kameniny.
Výstava mala premiéru v roku 2015 v Rožňave. V Nových Zámkoch, kde bude inštalovaná do 5. augusta 2017, má piatu reprízu. Prinášame niekoľko fotozáberov z výstavy i z atmosféry vernisáže.
Postavili máj v Gemerskej Polome a pokrstili aj nový hudobný album
Napísal(a) Tatiana Tomková
Máj. Je nielen mesiacom lásky, ale aj mladý stromček, ktorý má symbolický význam. Je výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou; symbolom obnovujúcej sa prírody. Zvyk nosiť máje na začiatku jari sa zachoval aj v Gemerskej Polome. V slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich tvorivú silu prírody a pri tanci prejavujúcom radosť z víťazstva jari nad zimou. Staval sa pred domy, v ktorých bolo dievča súce na vydaj. Máje sa často rozlične ozdobovali pestrými stužkami.
Na výstave Maliar Lučenca predstavia život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 – 1968)
Napísal(a) Andrea Németh Bozó
Vo štvrtok, 11. mája 2017 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy “Maliar Lučenca. Život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 – 1968)“. Ide o reprízu výstavy, ktorú usporiadalo Novohradské múzeum a galéria v Lučenci v roku 2016, pri príležitosti 140. výročia narodenia umelca. Výstava je dvojjazyčná (v slovenskom a maďarskom jazyku) a potrvá do 31. júla 2017.
Z májovej ponuky podujatí v regióne Gemer-Malohont si vyberie každý
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Z májovej ponuky podujatí v regióne Gemer-Malohont si vyberie každý. Čaká na vás pálenie vatry, turistický pochod, večerné prehliadky múzea, muzikály, bábkové divadlo, motopárty, cyklistické preteky či retromajáles. Dni mesta Rimavská Sobota prinesú jarné trhy a rôzne koncerty.
Výstava Poézia kameniny bude mať v Nových Zámkoch piatu reprízu
Napísal(a) Sylvia Holečková
Výstavou Poézia kameniny sa bude prezentovať Banícke múzeum v Rožňave v Nitrianskom samosprávnom kraji. Putovná výstava, prezentujúca krásu a rozmanitosť výrobkov niekdajšej kameninovej manufaktúry v Rožňave, bude sprístupnená vo výstavnej sieni Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch v termíne od 5. mája do 5. augusta 2017. Vernisáž výstavy sa uskutoční 4. mája o 16.oo hod. V Nových Zámkoch bude mať výstava piatu reprízu. Po úspešnej premiére v roku 2015 na domácej pôde bola výstava
„Bystränky“ z Rožňavského Bystrého pripravili pre svojich priaznivcov program k 30. výročiu založenia folklórnej skupiny
Napísal(a) Tatiana Tomková
Malebná dedinka na hornom Gemeri Rožňavské Bystré, nachádzajúca sa na rozhraní Národného parku Slovenský kras a Slovenské rudohorie, sa v sobotu poobede 29. apríla 2017 odela do slávnostného šatu. Prečo slávnostného? Obec Rožňavské Bystré a Dedinská folklórna skupina „Bystränky“ pripravili pre svojich priaznivcov oslavu 30. výročia založenia skupiny, ktorá vznikla zo Zboru pre občianske záležitosti pri Obecnom úrade. Najprv začali vystupovať pri rôznych obecných podujatiach, no viac ich lákali podujatia,
Viac...
Z vernisáže výstavy úspešných prác z regionálnych súťaží v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) A. Kleinová
Vernisáž výstavy úspešných prác z regionálnych súťaží zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko 26. apríla 2017. Slávnostnú atmosféru spríjemnila hrou na akordeón jedna z výtvarníčok - pani Vlasta Bujnovská. Všetky výtvarné práce a fotografie inštalované na výstave postupujú do krajských súťaží. Niektoré aj s čestnými uznaniami a oceneniami v jednotlivých žánroch a kategóriách. Priaznivci výtvarného umenia a umeleckej fotografie majú možnosť vidieť vystavené diela do 12. mája 2017
Z vernisáže výstavy Šuster, drž sa svojho kopyta v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 27. apríla 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Východoslovenského múzea v Košiciach Šuster, drž sa svojho kopyta. Autormi výstavy sú PhDr. Dárius Gašaj a Mgr. Martin Jarinkovič, PhD. Výstava prezentuje históriu obuvníckeho a čižmárskeho remesla v Košiciach od stredoveku až do obdobia 20. storočia.
V Rožňave je doplnená o zbierkové predmety z historického fondu Baníckeho múzea v Rožňave viažuce sa k obuvníckemu a čižmárskemu remeslu, ktoré mali v meste
Z histórie obuvníckeho a čižmárskeho remesla v Košiciach
Napísal(a) PhDr. Dárius Gašaj
V roku 2013 bola ukončená výstavba nového objektu Východoslovenského múzea – Domu remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach, podľa projektu Otvorená zóna – Ulička remesiel, ktorý bol jedným zo siedmich investičných akcií Košického samosprávneho kraja realizovaných v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Dom a jeho dvor, vkomponovaný do „uličky remesiel“, svojimi výstavami a podujatiami prezentuje verejnosti historické remeslá a ich súčasné tradície.
Výstava Šuster, drž sa svojho kopyta prezentuje históriu obuvníckeho a čižmárskeho remesla v Košiciach od stredoveku až po jeho tradície v 20. storočí.
Na okresnej prehliadke Ket som húski pásla... predstavili širokú škálu detských hier a tancov na rôznych úrovniach
Napísal(a) Mária Ferenczová
Detské folklórne súbory rožňavského okresu sa stretli v stredu 19. apríla 2017 v Rožňave, aby v rámci okresnej súťažnej prehliadky Ket som húski pásla... predviedli svoje najnovšie programy. Do súťaže sa zapojilo 6 kolektívov: Bambuchy z Gemerskej Polomy, Kincskereső a Mládežnícky FS Borostyán z Drnavy, Malý Stromíš z Vlachova, Gemerčatá z Dobšinej a Radzimčok z Vyšnej Slanej. Ich výkony hodnotila odborná porota v zložení Mgr. art. Andrea Pitková, Michal Richtarčík z Košíc, Ján Čarnogurský zo Spišskej Novej Vsi
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.