V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvoria putovnú archeologickú výstavu Hrady v Gemeri a Malohonte
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Výstavnú sezónu 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorí putovná archeologická výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pod názvom „Hrady v Gemeri – Malohonte“. Návštevníci ju budú mať možnosť vzhliadnuť v termíne od 2.2.2017 do 23.3.2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Vernisáž výstavy sa uskutoční 2.2.2017 o 16.30 hod. Hrady a hradné ruiny dodnes priťahujú pozornosť širokej verejnosti.
Sirkovskym nárečím: Basa na drvaťe
Napísal(a) Ondrej Herich, Ing. Ján Dacho
Aj takvato dašva sa nám prihodžilo, koj zmo buli hrač na edné zábave f "Tatralane". Ludží bulo ako maku. Kto bi si bú nahav ujdž takú príležitošč zabavič sä a zatancovač si pri Gusťíkové muzike. Nálada bula víborná. Nadránom už luďe nevládali tancovač, len spiavali a pošúvali "halgatóvi". Už aj Pišta báči, náš basista, mav toho došč pod šäpkó. Isťe aj preto sä dav nakrätnúč na to, ebi sä z basó postaviv do vozíka z velkima kolesami, šva ženi nosili stravu do fabriki.
Príjemné prostredie knižnice – príjemné aj štúdium v nej
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prešla vo svojej histórii rôznymi zmenami. 65 rokov existencie kultúrno-vzdelávacej organizácie v spoločnosti je určitým významným medzníkom.
„Počas svojho pôsobenia sa niekoľkokrát sťahovala a menila svoje sídla,“ rozhovorila sa terajšia riaditeľka knižnice
V sobotu 14.januára 2017 sa v priestoroch Mestského domu kultúry v Revúcej konal Gemerský ples. Toto už tradičné spoločenské podujatie sa teraz nieslo v duchu 50. výročia družobných vzťahov s mestom Litovel. Svedčila o tom nielen prítomnosť vzácnych hostí z Čiech, ale aj výzdoba priestorov vo farbách erbov oboch miest.
Na prvú návštevu v jubilejnom družobnom roku pricestovali starosta mesta Litovel Zdeněk Potužák s manželkou a zástupcovia mesta.
SNM–Múzeum rusínskej kultúry v Prešove v spolupráci so Slovensko-ruskou spoločnosťou, klubom Arbat v Prešove a Občianskym združením Prešovský klub vojenskej histórie Dukla pripravili výstavu s názvom Od Stalingradu po Berlín. Otvorenie výstavy sa uskutoční dňa 17. januára 2017 o 16:00 h v priestoroch múzea na Masarykovej ulici č. 20, Prešov.
K najbohatším remeselníkom v Rožňave patrili mäsiari
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Rožňave v 15. – 16. storočí tvorili popri baníkoch významnú vrstvu obyvateľstva remeselníci. Takmer do konca 16. storočia malo mesto iba remeslá nevyhnutne potrebné pre život obyvateľstva alebo pre baníctvo a hutníctvo. Za krátky čas sa Rožňava zmenila na remeselnícke mesto s početnými cechmi.
Medzi najstarších remeselníkov v Rožňave patrili mäsiari. Produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov – loj a kožu. Cech vytvorili v roku 1597,
Päťdesiat rokov družobných stykov medzi mestami Litovel a Revúca
Napísal(a) MG od
Tohto roku si dve družobné mestá, moravská Litovel a slovenská Revúca, pripomínajú 50 rokov od vzniku vzájomnej družby. Keďže v našom Gemeri to okrem Revúčanov zrejme málokto vie, pripomeňme si ju aspoň týmto príspevkom, ktorý sme prevzali z webovej stránky mesta Litovel práve teraz, na začiatku roku. Jeho aktuálnosť je o to väčšia, že 14. januára 2017 sa uskutoční v rámci jubilejného výročia vzniku družby v Revúcej Gemerský ples.
Fond pre podporu umenia v roku 2016 finančne podporil projekty Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Pavol Lackanič
Fond na podporu umenia (FPU) je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá zabezpečuje z verejných zdrojov podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu. Jeho hlavným poslaním je podpora „živého“ umenia a kultúry pričom poskytuje finančné prostriedky aj na podporu múzeí, umeleckých aktivít a kultúry vo všeobecnosti. Fond nahrádza podstatnú časť dotačného systému ministerstva kultúry, ktorý poskytuje finančné prostriedky pre múzea a galérie.
Piaty trojkráľový benefičný koncert v Gemerskej Polome s teplom úprimných a štedrých sŕdc plných lásky
Napísal(a) Tatiana Tomková
Gemerská Poloma 5.1.2017 - Mrazivý večer, neutíchajúci severný vietor, ale v polomskom kostole to úplne ožilo. Masu ľudí, ktorí sa ponáhľali na koncert neodradilo ani mrazivé počasie, ako keby ich tam priťahovalo teplo. Teplo, ktoré bolo podmienené prostredím kostola, ale hlavne teplo od úprimných a štedrých sŕdc plných lásky. Stačilo sa len usadiť, započúvať sa do nádhernej hudby a otvoriť svoje srdce.
Vychádzajúci román Zuzany Širokej z Rochoviec Jabloňové lásky má votkaný genetický kód slovenských žien
Napísal(a) MG od
Nový rok 2017 pre mladú pani Zuzanu Širokú z Rochoviec začína nozaj veľmi príjemne. Už je isté, že vo vydavateľstve Ikar 10. januára vyjde jej román Jabloňové lásky. O svojej novej knižke sa nám krátko pred vyjdením zdôverila, že v jej historickej línii sa spomína dávna tradícia pestovania ovocných stromov v našom regióne Gemera, ktoré sa nachádzali nielen v Brdárke, ale aj v Rochovciach, Ochtinej, Jelšave a mnohých iných obciach.
Viac...
Bašík Huco, okrem toho, ež buli vážení gazda, buli aj vášniví polovník. A akí bi to bú polovník, kobi nemav porädnu "duplóku". No a koj už mali tú flintu, viužili to aj pri zakáläške. Pódali si, preš bi oni neborákovi krmníkovi zaživa fpárali do grgu nvaž. A tak sä rozhodli, ež ednó ranó z flinťi do hlavi mu ukonšä život a potom mu spustä krv.
Na Štedrý večer anjelom
padajú z krídel na zem noty.
Pastierik v tichú svätú noc
na drumbli pri jasličkách nôti.
Fotovýstava Oplecko, kamža a čepec prístupná do konca januára 2017
Napísal(a) M. Ferenczová
V pondelok 19. decembra 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala návštevníkov vôňa škorice a vanilky. Viacúčelové sály sa zmenili na výstavnú sieň s farebnými a čiernobielymi fotografiami ľudového odevu horného Gemera, ktoré boli vytvorené v rámci projektu „Oplecko, kamža a čepec“. Niektoré odevy a doplnky mali možnosť návštevníci vidieť aj na figurínach a porovnať hlavne materiál z akého boli zhotovené.
Neprehliadnite vreckové slnečné hodiny z roku 1840, ktoré zároveň slúžili ako kompas
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Novoročným, januárovým predmetom mesiaca budú vreckové slnečné hodiny, ktoré zároveň slúžili ako kompas. Vyrobené boli okolo rokov 1840 – 1850. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote budú vystavené od 2. do 31. januára 2017. Čas sa už od staroveku meral slnečnými hodinami. Tie ukazovali čas pomocou tienidla, za pomoci rotácie Zeme a tým spôsobeného opakujúceho sa zdanlivého pohybu Slnka na oblohe.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.