Maj Gemer
Dobrovoľník2018 001
Prepnúť navigáciu
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Príbehy z Gemera - Ilustrácie
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Príbehy z Gemera - Ilustrácie

Plagáty

Tanečné Vianoce

Klikni

Rok na Gemeri 2024 obrázkami Petra Pobočeka

Rok na Gemeri 2024 vyvrcholil ľudovou múdrosťou: "Peršie kostiel, potem postiel"

 
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
pondelok, 05 máj 2014 16:29

Po gemersky hráme aj si zaspievame

Napísal(a) Mária Hlaváčová
Zverejnené v Folklór
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 05 august 2013 20:43

Ploské - to je moja srdcovka, žiaľ, aj nedobytná pevnosť

Napísal(a) Mgr. E. Kušnierová
Zverejnené v Historické pamiatky
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
utorok, 13 júl 2010 11:10

Plešivecká planina - ďalšia vzácna kniha o prírodných a kultúrnych hodnotách horného Gemera

Napísal(a) RNDr. Jaroslav Stankovič
Zverejnené v Nové knihy
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
piatok, 16 september 2011 11:26

Pippi Dlhá Pančucha vás čaká na premiére rovnomennej hry v rožňavskom divadle Actores

Napísal(a) MDA
Zverejnené v Divadlo
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 23 máj 2011 11:48

Piatok, trinásteho – medzinárodná výstava umeleckých fotografií v Galérii Gemerského osvetového strediska

Napísal(a) Anežka Kleinová
Zverejnené v Výstavy
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
utorok, 10 máj 2011 19:33

Piatok, trinásteho - medzinárodnú výstavu fotografií otvoria v Rožňave brušné tanečnice

Napísal(a) A.K.
Zverejnené v Výstavy
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 16 apríl 2012 17:27

PIATE NAJSTARŠIE MÚZEUM NA SLOVENSKU OSLÁVI TOHTO ROKU 130. VYROČIE VZNIKU

Napísal(a) Martina Mareková
Zverejnené v Múzeá
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
streda, 13 máj 2015 10:59

PhDr. Kliment Mitura - rožňavský medailér s mincou desiatich najkrajších na svete vystavuje

Napísal(a) Csaba Urban
Zverejnené v Výstavy
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
piatok, 14 jún 2013 18:57

Peter Poboček z Revúcej získal za film Norik muránsky hlavnú cenu v celoštátnej amatérskej súťaži CINEAMA 2013

Napísal(a) OD
Zverejnené v Súťaže
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 26 marec 2012 16:06

Pestrý týždeň v závere mesiaca knihy v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského

Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Zverejnené v Knižnice
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...

Viac...

piatok, 06 február 2015 17:22

Pečatidlo cechu rožňavských čižmárov

Napísal(a) Sylvia Holečková
Zverejnené v Múzeá
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
utorok, 13 marec 2012 20:38

Pavol Emanuel Dobšinský a jeho zápisky o baníctve v Sirku

Napísal(a) Publikácie Ondreja Hericha
Zverejnené v Osobnosti Gemera
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
štvrtok, 28 marec 2013 11:00

Pavla Ferdinandyho a jeho palice, kyjaky a ozembuchy poznajú od Kanady po Japonsko

Napísal(a) Ľudmila Pulišová
Zverejnené v Výstavy
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
štvrtok, 04 november 2010 20:29

Pastierstvo, ako spôsob obživy v regióne Gemer-Malohont - jedna z prezentácií GMM v novembri

Napísal(a) GMM
Zverejnené v Tradície
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
  • 170
  • 171
  • 172
  • 173
  • 174
  • 175
  • 176
  • 177
  • 178
  • 179
Strana 175 z 208

V JÚLI 2025 SI PRIPOMÍNAME

Andrej Chazár – 280. výročie narodenia

4. júl - Andrej Chazár (4.7.1745 Jovice – 1.2.1816 Rožňava) – liečebný pedagóg, právnik.

Andrej ChazárDo školy chodil v Brzotíne a v Dobšinej. Vyštudoval právo, v r. 1767 si otvoril advokátsku kanceláriu v Rožňave, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal založiť ho v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939).  -MM-

Florián Berky-Rožňavský – 170. výročie narodenia

4. júl - Florián Berky-Rožňavský (4.7.1855 Szécsény – 22.8.1893 Nálepkovo-Čiernohorské kúpele (pochovaný v Rožňave) – huslista, primáš.

Ako primáš kapely hral v Moskve a v Petrohrade pred ruským cárom Alexandrom III., ktorý mu udelil vyznamenanie, hral aj na viacerých európskych šľachtických dvoroch. V r. 1881 sa usadil v Rožňave. Často hrával na hrade Krásna Hôrka významným osobnostiam – srbskému kráľovi Milanovi, bulharskému cárovi Filipovi Coburgovi a iným. Kniežaťu Karolovi Ľudovítovi Habsburskému hral vo veľkej sále Dobšinskej ľadovej jaskyne. Istý čas bol domácim hudobníkom Andrássyovcov v Betliari. Pochovaný je v Rožňave, náhrobok mu dali postaviť z verejnej zbierky.  -MM-

Igor Ciel – 15. výročie úmrtia

4. júl -  Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava – 4.7.2010 Bratislava) – scenárista, divadelný a televízny režisér, pedagóg.

Igor CielŠtudoval v Brezne, na UK a VŠMU v Bratislave. Ako réžisér spolupracoval najmä so Slovenskou televíziou. Pôsobil v divadle v Nitre, v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a hosťoval  vo všetkých mimobratislavských súboroch. V r. 1998 – 2003 vyučoval a bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). Zúčastňoval sa aj rôznych odborných podujatí. V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. Režíroval viac ako stoštyridsať titulov, okrem televíznych filmov aj seriály, inscenácie i niekoľko dokumentárnych filmov. Účinkoval aj ako herec v niekoľkých filmoch.  -MM-

Ján Stacho – 30. výročie úmrtia

 

15. júl - Ján Stacho (1.1.1936 Trnava – 15.7.1995 Bratislava) – lekár, básnik, prekladateľ.

Osoba - Ján Stacho | Slovenské literárne centrumPo zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekárom v Rožňavskom Bystrom, potom v Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života, vydal niekoľko zbierok poézie. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. O jeho živote a diele vyšli monografie: Dalimír Hajko: Ján Stacho (1998), Marián Grupač: Ján Stacho / Jazyk ako obraz (2013).  -MM-

Ján Fábry – 195. výročie narodenia

21. júl - Ján Fábry (21.7.1830 Lučenec – 28.12.1907 Rimavská Sobota) – botanik, stredoškolský učiteľ.

Ján FábryŠtudoval na univerzite vo Viedni. Po návrate pôsobil ako učiteľ na gymnáziu Ožďanoch, potom bol profesorom a neskoršie riaditeľom gymnázia v Rimavskej Sobote. Bol veľkým prínosom pre oblasť školstva, výchovy, vzdelávania, zberateľstva a múzejníctva, pričom kultúru a tradície Gemera-Malohontu prezentoval nielen v rámci župy a Rakúsko-Uhorska, ale aj mimo jeho hraníc. Zaslúžil sa o zriadenie múzea Gemerskej župy (dnes Gemersko-malohontské múzeum) v Rimavskej Sobote, ktorému bol 25 rokov aj riaditeľom. Bol funkcionár miestnych spolkov, viedol aj miestnu meteorologickú stanicu a venoval sa prevažne botanike. Napísal niekoľko článkov o rastlinstve okolia Rimavskej Soboty, Gemera, Malohontu a Turca. Vydal práce o flóre Gemera a učebnice botaniky a zoológie pre stredné školy. Jeho herbár, ktorý zhromažďoval 42 rokov sa skladá z 80 zväzkov a nachádza sa v SNM v Bratislave a jeho časť aj v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.  -MM-

Viliam Rozložník – 105. výročie narodenia

21. júl - Viliam Rozložník (21.7.1920 Dobšiná – 8.2.1959 Rožňava) – jaskyniar, speleopotápač,
baník.

Základné vzdelanie získal v rodisku, kde absolvoval aj rok učenia ako zámočnícky učeň. Pokračoval v štúdiu elektrotechnického zamerania v Leviciach. V roku 1944 sa zamestnal ako banský kreslič v Rimavsko-Muránskej  spoločnosti, potom ako banský merač v Železorudných baniach v Rožňave. Stal sa prvým slovenským speleopotápačom. Vypracoval novú metódu objavovania jaskýň (tzv. otvárka zdola, ako ju sám nazval), objavené jaskyne preskúmal, vrátane podplávania sifónov, následne na vysokej estetickej úrovni vytvoril podrobné plány a písomnú a fotografickú dokumentáciu. Zúčastnil sa objavenia Gombaseckej jaskyne, Brzotínskej jaskyne a prieskumu priepasti Plešiveckej planiny, priepasti Zvonica, Vyvieračky Buzgó a iných. Bol všestranný talent. Okrem hudobných, jazykových a literárnych schopností mal aj výtvarný talent, kreslil portréty, robil grafické listy, maľoval. V roku 2004 Speleoklub Minotaurus v Rožňave vydal knihu Jaskyne Slovenského krasu v živote Viliama Rozložníka, ktorej autorom je Jaroslav Stankovič a Pavol Horváth.  -MM-

Jozef Orlovský – 35. výročie úmrtia

28. júl - Jozef Orlovský (20.9.1908 Cleveland, USA – 28.7.1990 Bratislava) – jazykovedec, pedagóg, knihovník.

Jozef OrlovskýŠtudoval na FF UK v Bratislave. V rokoch 1935 – 1941 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Rožňave a Tisovci. Od r. 1943 pôsobil v Bratislave ako vedecký pracovník a riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV, ako riaditeľ Mestskej knižnice, Krajskej ľudovej knižnice, Ústrednej knižnice SAV a Slovenskej lekárskej knižnice. Zaoberal sa výskumom syntaxe spisovnej slovenčiny a slovenskej dialektológie, venoval sa predovšetkým gemerskému nárečiu a publikoval veľa článkov na túto tému, napr. Ukážky zo slovníka gemerských nárečí, Gemerskí Slováci a ich reč, Výskum gemerských nárečí, Chotárne názvy z Gemera, Ako Gemerčan prirovnáva, V centre záujmu Gemer. Bol členom redakčnej rady časopisu Šafárikov kraj. Knižne mu vyšli publikácie Stredogemerské nárečia (1975), Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566 – 1710 (1976, 480 s.), Gemerský nárečový slovník (1982, 424 s.) a iné.  -MM-

Samuel Ferjenčík – 170. výročie úmrtia

28. júl - Samuel Ferjenčík (4.12.1793 Zvolen – 28.7.1855 Jelšava) – ev. farár, publicista, meteorológ, ovocinár.

Študoval v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote, teológiu v Bratislave a Jene. Od roku 1927 pôsobil ako farár v Jelšave, za jeho pôsobenia bola pristavená veža k hlavnej lodi kostola. Bol tiež priekopníkom ovocinárstva a hospodárskej osvety na Gemeri, v rokoch 1839 – 1847 riaditeľ "Čerešnického spolku" v Jelšave. Spolupracoval s Ústredným meteorologickým ústavom vo Viedni a svoje poznatky z ovocinárstva a meteorológie časopisecky publikoval. Bol aktívny účastník slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848 – 1849 a člen delegácie, ktorá odovzdala cisárovi Slovenský prestolný prosbopis, požadujúci zastavenie národného útlaku, bol členom spolku Tatrín. Je autorom kázní o cirkevných pomeroch v Uhorsku, ktoré vyšli tlačou pod názvami Duchovní reč... Publikoval aj príspevok o histórii Muránskeho hradu. Patril k šíriteľom osvety a národného uvedomenia medzi slovenskou verejnosťou.  -MM-

Peter Pavol Šramko – 250. výročie narodenia

29. júl - Peter Pavol Šramko (29.7.1775 Paludza - 2.4.1839 Klenovec) – ev. farár, etnograf, historik, náboženský spisovateľ a publicista.

Pôsobil v Nižnom Skálniku a bol aktívnym členom a  jedným z najvýznamnejších členov Učenej spoločnosti malohontskej. V ročenke Solennia, ktoré vydávala  táto  spoločnosť, publikoval v roku 1828 článok v nemčine s názvom Uiber die im Dorfe Klenótz, Gömör-Ki-Honther Comitats, befindlichen Bibeln (O Bibliách nachádzajúcich sa v dedine Klenovec, v župe Gemer-Malohont). Šramko rozdelil opísané biblie do dvoch kategórií – tituly, ktoré sa nachádzali v fare, a tituly, ktoré objavil priamo v obci Klenovec. Šramkovo dielo predstavuje špecifickú výskumnú prácu na kultúre knihy v zvolenej oblasti v prvej tretine 19. storočia.  -MM-


Späť hore

© 2025 Maj Gemer