Desiatu besedu s gemerskými remeselnikmi obohatili ďalší štyria umelci
Napísal(a) I. Čapóová
Desiata beseda s gemerskými remeselníkmi dňa 20.07.2023 v Lukia's kaviarni v Rožňave sa niesla v príjemnej atmosfére, ktorú navodil FS Haviar svojim tanečným a speváckym vystúpením počas prezentácie tvorby remeselníkov z Gemera. Pripomeňme, že na tomto podujatí, ktoré pripravilo Občianske združenie Gemerskí umelci v Rožňave, najprv Jana Hudáková Škvareniaková predstavila svoju milú háčkovanú tvorbu pre deti. Žije a tvorí svoje hebké dielka v Rožňave a svoju tvorbu prezentuje na jarmokoch v regióne Gemer - v Krásnohorskej Dlhej Lúke a na Ovčiarskych dňoch v Brzotíne. Pracuje v pobočke Generali Poisťovna v Rožňave ako TOP partner. Do ručných prác ju v detstve zasvätila stará mama z Gemerskej
OPEN CELLAR – komentovaná prehliadka výstavy s autorom Rolandom Neupauerom
Napísal(a) A. Terezková
Roland Neupauer v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, prichádza s komentovanou prehliadkou svojej autorskej výstavy Cellar (Pivnica). Prostredníctvom rôznorodých materiálov, štruktúr, geometrických tvarov a figúr v maľbách autor poukazuje na podceňovanie racionálnosti človeka v technokratickej dynamickej spoločnosti.
Cez komentovanú prehliadku, ktorú autor pomenúva Open Cellar – Otvorená pivnica, sa návštevník detailnejšie zoznámi s výstavou a jednotlivými umeleckými dielami. Predostrie sa mu autorove jedinečné vnímanie sveta pretavené na plátno. Roland Neupauer poodhalí zdroj svojej inšpirácie a proces, akým jednotlivé vystavené diela vznikali.
Múzeum ako ho nepoznáš v podobe workshopu Odfotografuj si stredovek
Napísal(a) J. Ulický
Pri príležitosti Roku nástennej maľby Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v mesiaci august 2023 pripravuje doplnenie podujatia Múzeum ako ho nepoznáš v podobe workshopu Odfotografuj si stredovek.
Pod múzeom si verejnosť predstaví predovšetkým objekt múzea, vystavené exponáty na výstavách a v expozíciách. Omnoho viac zbierkových predmetov je pred zrakmi verejnosti skrytých v depozitároch múzea. Verejnosti sú takmer neznáme aj mnohé odborné činnosti realizované v múzeu. Sú nimi napríklad evidencia a tvorba fotodokumentácie zbierkových predmetov.
Vyznanie Štítničanky Lenky Vranovej s obrazmi pod pazuchou o Letnom SLOVOMfeste
Napísal(a) L. Vranová
Vo štvrtok 13. júla 2023 sa Letný SLOVOMfest v Robotníckom dome v Banskej Bystrici presunul pre jemne daždivé počasie z nádvoria do sály. S pribúdajúcim šerom, vznikala komornejšia atmosféra. Priestory, výzdoba a javisko... V sále akoby zastal čas a ja som s odhodlaným nádychom takmer po tridsiatich rokoch vkročila dnu. Dnes nesúc si zopár vlastných obrazov pod pazuchou.
SLOVOMfest je stretnutie umelcov s myšlienkou "TVORIŤ A SPÁJAŤ". Prvýkrát zrealizoval tento projekt Marcel Páleš ako nultý ročník v roku 2013. Šlo o dvojdňové podujatie, na ktorom sa zúčastnilo sto umelecky aktívnych ľudí. Potom sa konal ešte dva roky po sebe. Po niekoľkoročnej prestávke sa Letný SLOVOMfest konal opäť v júli 2021 ako oslava desiateho výročia založenia Generácie nula. A odvtedy sa organizuje pravidelne.
Múzeum ako ho (ne)poznáš * 3. ročník detských letných aktivít
Napísal(a) J. Ulický
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo 3. ročník detských letných aktivít pod názvom MÚZEUM AKO HO (NE)POZNÁŠ. Realizované boli v termíne od 10. do 14. júla 2023 od 8.00 hod. do 15.00 hod. Pozrime sa, ako táto aktivita prebiehala v spomínaných dňoch.
Programová skladba detských letných aktivít korešpondovala so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Obsiahnuté boli témy z vedných odborov – prírodné vedy, archeológia, história, história umenia, etnológia, knihovníctvo.
Pri tejto príležitosti bol deťom predstavený aj nový maskot múzea, ktorým je Egypťanka Tasherithnetiak, alebo skrátene „Taši“. Deti dostali na začiatku tričká s budovou múzea na prednej a maskotom Taši na zadnej strane.
Úspešná cesta talentovanej gemerskej sopranistky Evy Dovcovej od Slávika Slovenska po vážnu hudbu i k opernému spevu
Napísal(a) O. Doboš
Na koncerte Slovenskej filharmónie k sviatku svätých Cyrila a Metoda, ktorý v priamom prenose z Nitry odvysielala Slovenská televízia v utorok 4. júla 2023 na svojom druhom programe, sa predstavila aj sopranistka Eva Dovcová. Táto mladá operná speváčka pochádza z malej gemerskej obce Rožňavské Bystré a svoj spevácky talent prejavila už ako žiačka Základnej školy v Rožňavskom Bystrom. Napriek jej mladému veku ju už v tom čase zdobili také víťazstvá, ako je Slávik Slovenska, ktorého si svojím krásnym spevom odniesla z celoslovenských súťažných prehliadok až trikrát. Evička však smelo kráčala ďalej a študovala spev aj na umeleckých školách. Keďže Evička postupne opustila aj svoje rodisko a tríbila si svoj hlas aj pre náročný operný spev, rád by som položil našej umelkyni niekoľko otázok, aby ju bližšie poznali aj návštevníci našej webstránky.
V Gombaseku na hornom Gemeri obnovili dve kultúrne pamiatky
Napísal(a) MG od
Dve národné kultúrne pamiatky obnovili v rekreačnej oblasti Gombasek, časť obce Slavec, neďaleko okresného mesta Rožňava na hornom Gemeri. Ide o kúriu Andrássyovcov a susedný objekt slúžiaci ako správcovský dom. Na ich slávnostnom odovzdaní do používania sa zúčastnil aj predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý na sociálnej sieti ocenil ich záchranu. Pri tejto príležitosti, o. i. povedal: "Na začiatku bol sen, vízia a veľká vôľa zachrániť kultúrnu pamiatku. Vďaka odvahe a spolupráci, ktorá presahuje hranice kraja a štátu dnes môžeme obdivovať túto nádhernú premenu."
Historická kúria Andrássyovcov v Gombaseku sa mení na múzeum a z priľahlého správcovského domu sa stala kaviareň s modernými službami pre návštevníkov. Presne pre takéto výsledky má zmysel európske zoskupenie Via Carpatia, ktorého zakladateľom je aj Košický samosprávny kraj. Projekt na obnovu pamiatok s turistickým potenciálom získal spolu s cezhraničnými partnermi podporu 1,3 milióna eur z programu slovensko-maďarskej spolupráce.
Každú letnú sobotu mikrobusom k unikátnym sakrálnym stavbám na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Vďaka krajskej organizácii Košice Región Turizmus dostanú návštevníci Košického kraja, počas letných sobôt, ďalšiu možnosť spoznať jedinečné pamiatky Gotickej cesty na Gemeri. Uvádza sa to na portáli Košického kraja, ktorý informuje, že: „S pomocou nového letného spojenia sa pohodlne dopravia k štyrom unikátnym sakrálnym stavbám oceneným známkou Európskeho kultúrneho dedičstva (European Heritage Label)."
Ide o kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a evanjelické kostoly v Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach, ktoré budú v priebehu letnej turistickej sezóny 2023 otvorené a vyrazí k nim mikrobus na sezónnej linke z Plešivca. Zastaví sa pri všetkých štyroch kostoloch, aby mohli návštevníci, prostredníctvom zabezpečených sprievodcovských služieb, detailnejšie preniknúť do lokálnej histórie európskeho významu.
Prvé miesto v XXXVIII. ročníku vlastivednej súťaže PRAMENE patrí študentom Gymnázia I. Kraska
Napísal(a) E. Lindisová
Dňa 22. júna 2023 (štvrtok) sa uskutočnil XXXVIII. ročník Okresnej vlastivednej súťaže „PRAMENE“, ktorú Gemersko-malohontské múzeum organizuje už od roku 1983. Určená je žiakom 7. ročníkov základných škôl (prihlasujú sa 5-členné družstvá). Jej cieľom je doplniť a prehĺbiť vedomosti žiakov o znalosti z regiónu Gemer-Malohont. Rovnako je cieľom aj vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. V roku 2023 sa do súťaže prihlásilo 12 družstiev z deviatich základných škôl z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Podujatie bolo realizované v budove Centra voľného času Relax, v Rimavskej Sobote. Od svojho začiatku je súťaž orientovaná hlavne na spoznávanie regiónu prostredníctvom Stálej vlastivednej expozície Gemersko-malohontského múzea. Príprava na súťaž je tak aj motiváciou k návšteve múzea.
Reštaurované nástenné zrkadlá z obdobia historizmu a klasicizmu - Predmet mesiaca júl 2023
Napísal(a) I. Kerepesi,
Rimavská Sobota, 03. 07. 2023 - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum nedávno reštaurované nástenné zrkadlá z obdobia historizmu a klasicizmu. Ich reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Nástenné zrkadlá budú vystavené v priestoroch stálej expozície múzea od 1. júla do 31. júla 2023.
Prezentované nástenné zrkadlá pochádzajú z obdobia historizmu a klasicizmu, bližšie teda z druhej polovice 19. storočia. Prvé zo zrkadiel, pochádzajúce z časového obdobia medzi rokmi 1870 - 1890, je osadené v čiernom, bohato zdobenom drevenom ráme. Pozostáva zo zrkadliacej plochy obdĺžnikového tvaru, ktorú lemujú profilové lišty v rohoch spájané na pokos. Spodnú časť tvorí masívna profilová lišta a po stranách sa nachádzajú sústružené ozdobené stĺpy s kanelovaním. Plocha nadstavbovej časti je bohato zdobená vsádzaným mosadzným plechom s rastlinným motívom.
Viac...
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy absolvovali na Lešti školenie od profesionálnych hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Ministerstvo vnútra SR a Výcvikové centrum HaZZ Lešť každoročne organizujú školenia a výcviky aj pre dobrovoľných hasičov. Je to tak aj v tomto roku. Nakoľko DHZM Jelšava je zaradený do kategórie A1, tak na takéto školenie dostali tiež pozvanie. S ďalšími ôsmimi DHZO sa zúčastnili 16 hodinového školenia v dňoch 30. júna a 1. júla 2023.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy počas školenia – prípravy získali výcvik od profesionálnych hasičov s využitím moderných trenažérov. Absolvovali výcvik v zadymených priestoroch, kde dýchali pomocou autonómneho dýchacieho prístroja (ADP). Precvičili si diaľkovú dopravu vody, cvičili zásah pri dopravnej nehode, absolvovali aj hasenie vodou i penou za použitia ADP.
Dobre vycvičení dobrovoľní hasiči môžu správne zasahovať pri požiaroch vo vnútornom priestore, pri lesných požiaroch, pri požiaroch v inom prírodnom prostredí a pri rôznych iných mimoriadnych udalostiach.
Archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Rimavská Sobota-Kurinec – Barát kút (Mníchova studňa)
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v termíne od 1. 6. do 16. 6. 2023 pod vedením archeológa s odbornou spôsobilosťou PhDr. Alexandra Botoša vykonalo archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Kurinec – Barát kút. V roku 2022 bolo na tejto lokalite vykonané nedeštruktívne geofyzikálne meranie, ktoré indikovalo existenciu zaniknutých objektov kamennej konštrukcie. Cieľom archeologického výskumu bolo overiť existenciu a funkciu týchto objektov. Počas archeologického výskumu bolo odkrytých 12 archeologických sond. Žiaľ v odkrytých sondách sa existencia zaniknutých kamenných objektov nepotvrdila. V sondách sa nám podarilo preukázať polykultúrne osídlenie z mladšej doby bronzovej (cca 1 500 – 1 200 pred Kr.), ďalej z mladšej dobe železnej – z doby laténskej Keltmi (cca z 2. – 3. storočia pred Kr.), z doby rímskej (cca z 3. - 4. storočia.), z včasného stredoveku (cca 8./9. – 11. storočia), ako aj z vrcholného a neskorého stredoveku (z 13. – 15. storočia).
Jelšavskí hasiči školským rozhlasom oznámili: V priestoroch jedného pavilónu vznikol požiar a je nevyhnutná evakuácia celej školy
Napísal(a) G. Jakubecová
Aj v tomto roku členovia Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Jalšava dodržali tradíciu a vykonali ukážkové cvičenie v priestoroch Základnej školy v Jelšave.
Školským rozhlasom bolo dňa 26. 06. 2023 oznámené, že v priestore jedného pavilónu vznikol požiar a je nevyhnutná evakuácia celej školy. Triedni učitelia mali za úlohu dostať deti zo svojich tried do bezpečia školského dvora. Dobrovoľní hasiči sa rozdelili a skontrolovali všetky triedy, či sú prázdne. Na školskom dvore veliteľ DHZM Jelšava Ing. Pavol Zapletal, MBA, získal informácie, že všetci sú evakuovaní a požiar sa môže uhasiť. Niekoľkými slovami poučil prítomných, ako sa správať, keď spozorujú niekde oheň.
Nastala očakávaná chvíľa, kedy sa deti vyšantili v hasičskej pene.
Bolo to príjemné predpoludnie s deťmi.
Banícke múzeum počas prázdnin s obľúbeným denným múzejným táborom pre deti
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Občianskym združením Gotická cesta prichádza aj tento rok počas prázdnin s obľúbeným denným múzejným táborom pre deti. Aj tentokrát si múzejníci pri jeho príprave dali záležať a za ústrednú tému tohtoročného tábora si zvolili obdobie gotiky. Pre deti plánujú zaujímavé exkurzie kostolov na Gotickej ceste Gemera, počas ktorých sa zoznámia s tajomstvami gotických nástenných malieb. Po kráse umenia gotických majstrov budú môcť obdivovať aj krásy prírodné, a to pri návšteve svetovo výnimočnej Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Múzejníci tiež plánujú podporiť tvorivosť a zručnosti detí. Čaká na ne možnosť vyskúšať si rôzne remeslá, ktoré boli už v tak dávnych dobách dôležitou súčasťou každodenného života ľudí. A keďže sme baníckym múzeom, deti sa na konci letného tábora stanú čestnými členmi baníckeho cechu.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-