Gemerské osvetové stredisko vyhodnotí regionálne kolo 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy Výtvarné spektrum
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov výtvarného umenia vernisáž výstavy a slávnostné vyhodnotenie regionálneho kola 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum. Uskutoční sa 8. marca 2024 o 16:30 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Súťaž Výtvarné spektrum je určená pre neprofesionálnych výtvarných tvorcov a jej cieľom je zmapovať a prezentovať súčasnú tvorbu v rôznych výtvarných technikách a žánroch. Vyhlasovateľom a garantom súťaže je Národné osvetové centrum v Bratislave. „Na výstave sa predstaví 9 autorov, ktorí do súťaže prihlásili spolu 34 diel v kategóriách kresba, grafika, maľba, insitná a priestorová tvorba. Z nich vybrala odborná porota pod vedením pedagogičky a výtvarníčky PaedDr. Gabriely Görgeyovej tie najkvalitnejšie práce, ktoré postúpia do krajského kola,“ informovala Anežka Kleinová z Gemerského osvetového strediska.
Rožňava – 100 rokov telovýchovy a športu – autorská beseda
Napísal(a) T. Bachňáková
Marec mesiac knihy už tradične patrí propagácii kníh, čítaniu a s tým súvisiacej vzdelanosti. Čítanie by ste mali zaradiť do svojich pravidelných aktivít aj kvôli zdraviu. A keďže schopnosť komunikácie mladých sa obmedzila na preposielanie fotiek a videí, v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave pripravili, v rámci Týždňa slovenských knižníc, podujatie o knihe a športe.
„V piatok 8.3.2024 o 16.30 sa uskutoční v našich priestoroch autorská beseda o knihe, ktorá je pre naše mesto jedinečná. Jej autor, Juraj Králik, zozbieral nesmierne vzácny materiál a koncom minulého roka vydal knihu Rožňava – 100 rokov telovýchovy a športu,“ prezradila riaditeľka knižnice Iveta Kyselová.
Vyše storočný sviatok MDŽ si pripomenuli v kruhu dobrých priateľov a známych
Napísal(a) H. Puterová
Nedeľu 3.3.2024 sme strávili v príjemnej slávnostnej atmosfére pri príležitosti MDŽ.
Členovia ZO SZPB gen. Viesta Revúca, samozrejme v prevažnej väčšine ženy s predsedom JUDr. Jánom Kochanom sme sa zúčastnili kultúrno-spoločenského programu v banskobystrickej Aule, kde vystúpili Peter Bažík (hudobník a spevák), Čarovné ostrohy (tanečná skupina) skupina Modus a folklórny súbor Poľana. Akcie sme sa zúčastnili na pozvanie predsedu okresnej organizácie Smeru SSD Revúca pána Ondreja Bafiu. Prítomní boli aj vládni predstavitelia s predsedom vlády pánom Róbertom Ficom. V úvode zazneli slová Andreja Sládkoviča: „Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený...“ /Marína/, tak sa umelec prihovoril všetkým ženám a pripomenul históriu vzniku MDŽ, keď v roku 1910 sviatok vznikol v Kodani na Medzinárodnej ženskej konferencii. Odvtedy je sviatkom žien a boja za ich rovnoprávnosť. Vo svojom príhovore pán Róbert Fico o. i. povedal: „Všetkým ženám svoju úctu a vďaku vzdávam,“ a ďalší predstavitelia poďakovali všetkým ženám – matkám ako tvorkyniam a ochrankyniam rodinného krbu, ktoré vytvárajú priestor rodiny a tvoria domov.
Hra na celý život – Výstava nominanta na Oscara v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, a BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti pripravili pre širokú verejnosť putovnú výstavu Hra na celý život maďarského animátora, tvorcu filmov a pedagóga Gézu M. Tótha.
Géza M. Tóth pôsobí od roku 1992 ako filmový režisér. Nakrútil niekoľko úspešných krátkych filmov. Jeho diela boli uvedené na viac ako 250 medzinárodných filmových festivaloch a získali takmer 120 ocenení.
Krátky animovaný film Maestro z roku 2005 bol nominovaný na Oscara za najlepší Krátky animovaný film Americkej filmovej akadémie. Je producentom takých seriálov pre deti ako Berry and Dolly a The Kuflis.
Pozvanie na besedu gemerských umelcov s Janou Kušnierovou a jej žiakmi
Napísal(a) IČ+MG+MM
Občianske združenie Gemerskí umelci, usporiadajú 14. marca 2024 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave besedu s výtvarníčkou Janou Kušnierovou, kde zároveň má výstavu svojich obrazov, trvajúcou až do 29.3.2024. Beseda je jubilejnou 15. besedou, ktorú občianske združenie doteraz zorganizovalo. Počas niekoľkých desaťročí pôsobenia pani Kušnierovej v ZŠ a ZUŠ v Rožňave prešlo pod jej dohľadom množstvo talentovaných mladých ľudí, ktorí si umenie vybrali za svoje smerovanie a sú z nich v súčasnosti úspešní výtvarníci, architekti a pod. Na besede bude predstavená tiež originálna výtvarná tvorba jej skvelej žiačky Janky Valkovej zo Štítnika a rovnako aj ďalšia z jej žiakov Kristína Pakesová, ktorá vyštudovala filozofiu a dejiny umenia, v súčasnosti pôsobí ako kurátorka výstav výtvarného umenia v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Podujatie bude hudbou a spevom sprevádzať Jaroslav Boldiš z Plešivca.
Zreštaurované vzácne tlače z knižnice Gemersko-malohontského múzea – Predmet mesiaca marec 2024
Napísal(a) I. Krnáčová
Rimavská Sobota, 29. 02. 2024 – Predmetom mesiaca marec je päť len nedávno zreštaurovaných vzácnych tlačí z knižnice múzea. Reštaurovanie tlačí podporil Fond na podporu umenia. Knihy sú vystavené v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. marca 2024.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje v marci ďalších päť nedávno zreštaurovaných vzácnych tlačí. Z nich pozoruhodné je historické knižné dielo autora pochádzajúceho z nášho regiónu: V mene Pána! Súhrnná zbierka kázní na všetky nedeľné a sviatočné dni v roku... Daniela Sartoriusa...: We Gménu Páně! Summownj Postylka, na wssecky Dny Nedělnj y Swátečnj w Roce, dwogjm Kázanjm, Ewangelickým y Episstolickým... od Danyele Sartoryus, někdy při Cýrkwi Ewangelické Bansko:Bistrycké Nácý Slowanské Slowa B. Kazatele. Nowé Wydánj. W Presspurku a Kossicech V Jana Michaľa Landerera. 1779.
Daniel S a r t o r i u s (1704 – 1767), rodák zo Štítnika, evanjelický kňaz a autor nábožensko-popularizačných spisov, je významnou osobnosťou Gemera-Malohontu.
Týždeň slovenských knižníc 2024 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Už tradične v marci organizuje Slovenská asociácia knižníc podujatie s názvom „Týždeň slovenských knižníc“.
25. ročník sa bude konať od 4.3. – 10.3.2024. Ich spoločným mottom je KNIŽNICE PRE VŠETKÝCH – #Knižnica.
Mesiac knihy si pripomenieme aj v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácii Košického samosprávneho kraja. Uskutočnia sa podujatia pre všetky vekové kategórie.
Literárna súťaž Prelistuj sa rokom – je výzvou k spoznávaniu literatúry podľa stanovených podmienok pre deti i dospelých. V zadaní sa nachádza 12 rozličných tematických podmienok. Ak chce byť čitateľ úspešným riešiteľom, musí splniť aspoň polovicu z nich, teda šesť rozličných podmienok = šesť rôznych kníh. Výzvu je potrebné absolvovať do 30. novembra 2024.
V spolupráci s medzinárodným domom umenia pre deti - BIBIANA je pripravená pre širokú verejnosť putovná výstava Hra na celý život maďarského animátora, tvorcu filmov a pedagóga Gézu M. Tótha.
Konferencia Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Jednodňovú odbornú konferenciu pod názvom Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času pripravilo začiatkom marca 2024 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Jej ústrednou témou sú dejiny jednotlivých národov, resp. národnostných menšín, ktoré v minulosti obývali či stále obývajú to územie východného Slovenska, ktoré dnes stotožňujeme s územím Košického samosprávneho kraja.
„Aktívnu účasť na konferencii prisľúbili nielen naši kolegovia z iných múzeí Košického samosprávneho kraja, ale aj ďalší odborníci, či už z prostredia knižníc, pamiatkového úradu alebo národnostných spolkov. Samotné rokovanie konferencie bude otvorené verejnosti, takže každý priaznivec histórie si bude môcť vypočuť práve tie referáty, ktoré ho zaujímajú najviac,“ uviedol kurátor Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Martin Hajduk, PhD.
Unikátna prednáška slovenskej vedkyne o simulovaných misiách na Mesiac a Mars
Napísal(a) Róbert Šimko
Úsek astronómie Gemerského osvetového strediska, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, pozýva širokú verejnosť dňa 1. marca 2024 o 18.00 do Domu tradičnej kultúry Gemera (Rožňava, Betliarska 8) na jarnú astroprednášku Dr. Michaely Musilovej na tému Na polceste na Mars. Slovenská astrobiologička Dr. Michaela Musilová sa vypracovala na riaditeľku simulovaných marťanských a mesačných misií na výskumnej stanici HI-SEAS v USA. Tie momentálne organizuje a vedie v spolupráci s NASA a ESA (Európskou vesmírnou agentúrou) s cieľom pripraviť personál a technológiu pre život a prácu na týchto mimozemských objektoch. Jej práca sa zameriava na výskum ľudských vzťahov a psychologických ťažkostí, ktorým budú musieť čeliť astronauti počas dlhodobých misií vo vesmíre.
Örs Orosz v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, pozýva na prezentáciu jeho novej knihy pod názvom Osudy sôch/Szoborsorsaink. Autor knihy pozýva všetkých milovníkov histórie a vlastivedy na putovanie časom, v rámci ktorého môžu spoznať pamätné miesta, symboly verejných priestranstiev s uhorským alebo maďarským kontextom vzniknuté na území Slovenska pred rokom 1945 a ich nelichotivý zvrátený osud. Ako sochy a pamätníky znamenajú stvárnenú pamäť národa, tak sú osudy pamätných miest odtlačkom histórie maďarskej komunity na Slovensku. Monografia, ktorá má 450 strán a je ilustrovaná takmer tisíckou fotografií, vyrozpráva príbehy takmer stovky verejných sôch, reliéfov, pamätných tabúľ a ďalších pamätných znakov.
Viac...
Revúca – Mesto kultúry predstavilo a podporilo v ostatných rokoch viacerých miestnych nádejných umelcov. MARCEL UHRIN je vysokoškolský pedagóg a profesionálny ochranár, ale v kultúrnom povedomí Revúčanov figuruje tiež ako výborný amatérsky fotograf, prírodovedec-cestovateľ, ba aj ako začínajúci autor poézie...
Preto teraz s radosťou podporujeme jeho poetický debut „PRIVATISSIMUM“, ktorým odvážne vychádza na svetlo s najintímnejším vnútrom. Sám uznáva, že „dokonalý nie som“, a tak v knižke sa delí o priestor s výtvarníčkou KATKOU MOLNÁROVOU z nášho klubu výtvarníkov Plánka.
Hviezdny Valentín s GOSkou sa uskutoční v rožňavskej hvezdárni a v keramickej dielni Domu tradičnej kultúry Gemera. Rožňavská hvezdáreň otvorí svoje brány zaľúbencom počas ich sviatku. Gemerské osvetové stredisko, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, dňa 14. februára 2024 od 18.00 hod. organizuje pozorovanie večernej oblohy s názvom Hviezdny Valentín, počas ktorého si návštevníci budú môcť v plnej kráse vychutnať Mesiac, plynného obra Jupiter a hviezdokopu zo súhvezdia Býk a Plejády. „Hvezdáreň počas celého roka prináša návštevníkom lákavý program vo forme pozorovaní dennej či nočnej oblohy počas významných astronomických javov. Cieľom je popularizácie astronómie a prírodných vied, najmä keď sú podmienky na pozorovanie priaznivé a nebo jasné,“ uviedol Zdeněk Molnár z úseku astronómie Gemerského osvetového strediska.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične počas fašiangového obdobia prichádza s podujatím pre detského návštevníka. Pre deti materských a základných škôl 1. stupňa si múzejníci pripravili aktivity, ktoré rozvíjajú ich poznatky, tvorivosť a fantáziu. Múzejníci deťom vysvetlia zmysel a pôvod tohto tradičného sviatku, ako ho naši predkovia oslavovali a aké zvyky počas neho dodržiavali. Dokonca túto aktivitu prepojili s novou výstavou pozostávajúcou z fotografií hudobníkov a pastierov z Gemera a jeho okolia. „Tohtoročné fašiangy sme sa rozhodli osláviť v tradičnom duchu. Pre našich najmenších záujemcov sme pripravili interaktívne hry priamo na výstave s názvom Valašský rok/Pásztoresztendő. Kedysi pastieri na fašiangoch vystrájali. Chodili v rôznych maskách medzi ľudí a rozveseľovali ich. Bola to súčasť ich valašského roka a zvykov. Veríme, že našou aktivitou zaujmeme dnešnú mladú generáciu a nielen ich zabavíme, ale aj niečo nové naučíme,“ povedala múzejná pedagogička Gabriella Badin. V závere aktivity si deti vlastnoručne vyrobia fašiangové masky.
Valentín i darovanie kníh, spájanie lásky a umenia, či Drobci v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. Bachňáková
Všetky príbehy a legendy späté so svätým Valentínom si ľudia naprieč krajinami pripomínajú 14. februára ako sviatok lásky a zamilovaných. Aj v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácii Košického samosprávneho kraja, si v tento deň pracovníci pripravili pre návštevníkov niekoľko prekvapení.
14. február nie je len sviatkom zamilovaných. Pre mnohých milovníkov kníh je to aj Medzinárodný deň darovania knihy. International Book Giving Day prebieha po celom svete a jeho poslaním je, ako názov napovedá, darovať knihu. Aj knižnici v Rožňave v tento deň môže široká verejnosť darovať knihy. Knihy nové aj použité, v dobrom a zachovalom stave. Výzva smeruje k tým, ktorí majú doma prečítané knihy, ku ktorým sa už viac nevrátia, aby sa zapojili do tejto akcie.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.