Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ponúka Gemersko-malohontské múzeum zľavnený vstup do výstavných priestorov 27. septembra 2023 (streda) v čase od 10.00 do 18.00 hod. Pripravený je aj tematický program pre rodiny s deťmi a širokú verejnosť. Podujatie je realizované v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu GEMER. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Program počas Svetového dňa cestovného ruchu začína o 15.45 hod. príhovorom Évy Kerényi, riaditeľky Gemersko-malohontského múzea a Viktora Brádňanského, destinačného koordinátora Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Obľúbený medzinárodný hudobný festival klasickej hudby Pro musica nostra Gemeriensi opäť aj v Andrássyho obrazárni
Napísal(a) A. Terezková
Hudobné centrum v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú v rámci 3. ročníka festivalu Pro musica nostra Gemeriensi na jedinečný koncert klasickej hudby do príťažlivých priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Koncert sa uskutoční vo štvrtok 5. októbra o 18:00 hod. Počas prvého októbrového týždňa v regiónoch Gemer a Malohont sa jednotlivé koncerty festivalu uskutočnia aj v Kraskove, Rožňave, Ochtinej, Plešivci, Štítniku a Rimavskom Brezove. Záujemcovia si budú môcť vychutnať očarujúce spojenie hudobného zážitku doby minulej či nedávnej s architektonickými skvostmi Slovenska. Organizátor prostredníctvom tohto prepojenia poukazuje na dôležitosť rozvoja tak umeleckej ako aj historickej časti tohto pomyselného zväzku.
Delegácia dobrovoľných hasičov z Jelšavy u svojich priateľov v Tótkomlóśi a v Nadlaku
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy dostali pozvanie od dobrovoľných hasičov z rumunského Nadlaku na Deň rumunských hasičov, ktorí si pripomínajú vždy 13. septembra. V tomto roku si slávnostne svoj deň pripomenuli 16. 09. 2023.
Trojčlenná delegácia jelšavských hasičov sa skoro ráno, v sobotu 16. 09., vybrala na návštevu najprv do Tótkomlósa v Maďarsku, kde odovzdali sochu sv. Floriána a ocenili troch členov – Sándor Nagy, Lajos Ibrányi a Jenö Serfõzõ – Záslužným krížom za rozvoj slovenského hasičstva, za rozvoj cezhraničnej spolupráce dobrovoľných hasičských zborov DHZ Jelšava a DHZ Tótkomlós. Domáci ukázali novú plošinu, ktorou nedávno rozšírili svoj vozový park.
Hasičský putovný Gemerský pohár v 30. ročníku získal okres Rimavská Sobota
Napísal(a) G. Jakubecová
Gemer je jeden z krásnych slovenských regiónov. Jeho územie je takmer totožné s územím bývalej Gemersko-malohontskej župy. Do regiónu Gemer patria okresy: Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava.
V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia.
V súčasnosti patrí územie Gemera medzi najchudobnejšie regióny Slovenska.
Gemer patrí spolu s Oravou, Liptovom a Spišom medzi najkrajšie slovenské turistické regióny. V poslednej dobe rastie jeho popularita.
Pozývame vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote
Napísal(a) S. Zvarová
Pozývame Vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote, 16.9.2023 od 16:00.
Začíname tvorivou dielňou a prezentáciou zberateľa ľudových piesní Ľudovíta Vansu. Od 18:00 bude prebiehať regionálna postupová súťaž a prehliadka hudobného folkóru Nôty Gemera a Malohontu, ktorej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum pod názvom Vidiečanova Habovka a spolufinancuje ju Banskobystrický samosprávny kraj. V súťažnej časti programu sa predstavia: ženská spevácka skupina a mužská spevácka skupina FSK Lieščina z Rimavskej Soboty, FS Vepor z Klenovca, Dievčenská spevácka skupina FS Háj z Rimavskej Soboty. Sólisti speváci: Kinga Kislingerová z Teplého Vrchu, Lucia Zvarová z Klenovca, Beáta Kamenská z Rimavskej Soboty, Terézia Motyčková z Revúcej, Michaela Baštáková z Rimavskej Soboty, heligonkár Ján Kožiak z FS Vepor z Klenovca.
Akvizícia hrnčiarskeho kruhu s príslušenstvom majstra ľudovej umeleckej výroby Ondreja Janka Buriaka zo Šivetíc
Napísal(a) Ľ. Pulišová,
Gemersko-malohontské múzeum získalo dotáciu z Fondu na podporu umenia na nákup pre zbierku etnologického fondu.
Pozoruhodným reprezentantom tradičnej kultúry regiónu Gemer-Malohont je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 435 kusov predmetov. Tie dokumentujú okrem ľudového staviteľstva a bývania, odievania, roľníctva, či pastierstva tiež jednotlivé remeslá typické pre Gemer-Malohont, medzi ktorými vyniká hrnčiarstvo, ako jedno z najvýznamnejších remeselných odvetví regiónu. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia hrnčiarskeho kruhu s príslušenstvom majstra ľudovej umeleckej výroby Ondreja Janka Buriaka zo Šivetíc rozšíriť zbierku hrnčiarskeho náradia a výrobkov.
Členovia DHZ v Jelšave pozdravili pri svadobnom akte svojho člena Attilu a jeho manželku Janku
Napísal(a) G. Jakubecová
Bohatá, ale najmä prospešná je činnosť Dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave. Pravidelne nám o tom píše naša spolupracovníčka Gabriela Jakubecová. Tak tomu bolo aj tentoraz, keď nás informovala, že: „V júli 2023 si dobrovoľní hasiči v Jelšave pripomenuli 150. výročie založenia DHZ. Pri tejto príležitosti bola požehnaná socha sv. Barbory v rímsko-katolíckom kostole sv. Petra a sv. Pavla.
V auguste 2023 Slovenské magnezitové závody, a. s. v Jelšave slávili svoju 100-ročnicu stretnutím banských miest a obcí na Slovensku v Jelšave. Pri tejto príležitosti bola osadená ďalšia socha sv. Barbory do vstupných priestorov SMZ, a. s.
Dňa 09. 09. 2023 si dobrovoľní hasiči uctili túto sochu. Sv. Barbora bola okrem iného aj patrónom hasičov a záchranárov.
TROJNÁSOBNÁ SPOMIENKA NA SNP V GEMERI - MALOHONTE * Kultúrny most pre poznanie histórie
Napísal(a) J. Genčanský
Aj v Gemeri-Malohonte sme si pripomenuli výročie mimoriadnej udalosti našich dejín, keď 29. augusta pred 79 rokmi sa slovenský národ hrdo a odvážne postavil proti nemeckému fašizmu. Slávnostnú spomienku sme v tomto roku zorganizovali prvýkrát spoločne v troch mestách – v Tisovci, Hnúšti a v Revúcej.
História zaznamenala, že naše mestá, udalosti a ľudia v nich sa v dejinách spájali pre dobrú vec už mnohokrát. Spoločné boje zvádzali pri zakladaní a budovaní revúckeho Prvého slovenského gymnázia za účasti Tisovčana Štefana Marka Daxnera aj Janka Francisciho z Hnúšte. Rovnako bojovali bok po boku aj v Slovenskom národnom povstaní... A takisto spoločným úsilím sme pripravili tohto roku spomienku na udalosti Povstania v našom regióne v interpretácii Michala Stejskala z Tisovca, Viktora Brádňanského z Hnúšte a Juraja Genčanského z Revúcej.
Vzácna Návštevná kniha Mauzólea v Krásnohorskom Podhradí sa zrodila v Bratislave pred 85 rokmi
Napísal(a) S. Holečková
Návštevná kniha Mauzólea v Krásnohorskom Podhradí patrí z pohľadu regionálnej histórie k najvzácnejším zbierkam Baníckeho múzea v Rožňave.
Nezvyčajná kniha veľkých rozmerov je životným dielom. Všetky svoje skúsenosti do nej vložil bratislavský kníhviazač Ferenc (František) Bakó. Knihu vyhotovil vo svojom voľnom čase v rámci oddychu v dielni Sándora (Alexandra) Brücka v Bratislave. Hodnota knihy je nevyčísliteľná, jej vyhotovenie trvalo rok.
Kniha je veľká 60 x 51 cm, pôvodne bola hrubá 22 cm. Vážila 45 kg a mala 2000 strán. Viazaná je vo väzbe z teľacej kože, so vzormi, s hlbším výrezom, do ktorého je vsadený obraz Mauzólea so signatúrou T. Svoboda - 1938, chránený pevnejšou fóliou. Predná strana knižnej dosky je po obvode zdobená reliéfnym orámovaním a textom MAVSOLEVM KRÁSNAHORKA, zadná strana menom autora knihy BAKÓ F. Papier bol zvlášť vyrobený v továrni na papier v Slavošovciach.
Deň baníkov 2023 v Baníckom múzeu s Rožňavskou Meterciou
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Už tradične začiatkom septembra Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prináša žiakom základných a stredných škôl celodenné podujatie Deň baníkov. Tento rok bude podujatie súčasťou sprievodného programu Rožňavského jarmoku.
Na starších školákov čaká pútavá prednáška o tabuľovej maľbe Rožňavskej Metercii, ktorá tento rok slávi 510. výročie svojho vyhotovenia. Technická kópia je súčasťou Expozície baníctva a hutníctva Gemera. Okrem prehliadky celej expozície sa žiaci priamo pri nej dozvedia informácie, kedy vznikla, čo všetko z nej môžeme vyčítať a prečo je tak významná pre historikov baníctva. Mladší školáci budú mať možnosť zapojiť sa do besedy s bývalým baníkom, Ondrejom Juhászom, ktorý bude spomínať na svoje banské začiatky. Vo svojom rozprávaní určite objasní, čo zahŕňala banícka práca, aké mal povinnosti a ako to v bani naozaj fungovalo. Po besede bude pre nich pripravený workshop s Meterciou.
Viac...
Na 19. a 20. september 2023 si Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo farebné podujatie v znamení módy a tradícií. Módna návrhárka Melinda Molnár-Madarász sa po minuloročnej výstave „Tradícia v móde“ vracia so svojou novou kolekciou inšpirovanou gemerskou výšivkou. Dňa 19. septembra (v utorok) sa uskutoční vernisáž výstavy „Gemerská tradícia v móde” vo forme módnej prehliadky v spolupráci s Gemersko-malohontským osvetovým strediskom (GMOS) v Rimavskej Sobote, v novej spoločenskej sále inštitúcie. Na ďalší deň, 20. septembra (v stredu), bude usporiadaný tvorivý výtvarný workshop s módnou návrhárkou Melindou Molnár-Madarász, pod názvom „Základy módneho návrhárstva” v priestoroch GMM. Obe podujatia sa uskutočnia v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva, kde sa odprezentuje nehmotné kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu, živá tradícia výšivkárstva. Výstava vznikla v spolupráci s Gömöri Népfőiskolai Egyesület (Združením gemerskej ľudovej vysokej školy) v Putnoku, s Ministerstvom pôdohospodárstva Maďarska a štipendijného programu nadácie Réka Darida Foundation v New Yorku.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravujú: Každé nárečie má čo ponúknuť... Život a dielo profesora Štefana Tóbika
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Centrom jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity v Prešove pripravili pre študentov a širokú verejnosť dňa 13.9.2023 prednášku na tému „P. J. Šafárik a Štefan Tóbik“ a výstavu posterov „Život a dielo profesora Štefana Tóbika“.
Prof. PhDr. Štefan Tóbik, CSc. (1909 - 1969), rodák z Hnúšte, bol významný slovenský jazykovedec, dialektológ a vysokoškolský profesor. Patrí k zakladateľskej generácii slovenskej jazykovedy a dialektológie. Už počas vysokoškolských štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa zapájal do výskumu gemerských nárečí. „Výsledkom jeho celoživotnej témy je kompendium Gemerské nárečia (2018 – 2021), najväčší dialektologický spis v slovenskej dialektológii,“ rozhovorila sa Prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc. „Z rôznych subjektívnych a objektívnych príčin však rukopis kompendia (1391 strán) dlho ležal v archíve a svojho vydania sa dočkal vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity v Prešove po neuveriteľných
Rejdová svojou krásou stále upútava milovníkov folklóru
Napísal(a) MG od
Folkloristi i obdivovatelia ľudového umenia v našom regióne horného Gemera boli v uplynulých augustových dňoch svedkami jedinečnej tradície prehliadky toho najkrajšieho i najzaujímavejšieho čo máme – Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. Naša rázovitá obec si dlhodobo udržiava to najcennejšie, čo nám zanechali naši predkovia a udáva tón na hornom Gemeri. Akoby rieka Slaná, ktoré pramení práve pod najvyšším vrchom Slovenského rudohoria, pod Stolicou, tieto cennosti šírila svojím tokom od severu až po najužší cíp Gemera, končiaci kdesi u susedov v Maďarsku. Je chvályhodné, že na tento drahokam už dlhé roky dohliada Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a spolu s Obecným úradom v Rejdovej ho takto chráni i propaguje. Koľkože je to rokov, mnohí sa pýtame, čo prvýkrát za dedinou v Rejdovej sprievod účastníkov festivalu zašiel k novopostavenému pódiu, na ktorom po prvýkrát sa predstavili najlepší rejdovskí speváci podporení rovnako milujúcimi susedmi ľudových spevov, tancov, remesiel i krojov zo širokého okolia? Dnes, po vyše 49 rokoch, nabrali organizátori Rejdovej nové skúsenosti a aj Rejdovci prijali počas troch dní hostí zo širokého okolia, ba aj zo zahraničia po novom.
Amatérska súťaž výtvarnej fotografie 2023: Tvoj objektív, tvoj príbeh... Umelecké záblesky
Napísal(a) A. Terezková
S radosťou Vám oznamujeme, že Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje súťaž amatérskej výtvarnej fotografie pod názvom Tvoj objektív, tvoj príbeh... s podtitulom Umelecké záblesky.
V 90. rokoch 20. storočia Galéria Baníckeho múzea v Rožňave pravidelne vystavovala najlepšie amatérske fotografie z regiónu, a preto sme sa rozhodli pri príležitosti svetového dňa fotografie v mesiaci august obnoviť túto tradíciu. V súčasnosti popularita fotografie neustále rastie a naším záujmom je poskytnúť aj verejnosti priestor pre vlastné sebavyjadrenie prostredníctvom výtvarnej fotografie.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-