streda, 03 marec 2021 10:15

Gemerská Poloma a jej vzácna Pamätná kniha Veľkopolomčanov Doporučený

Napísal(a) Bc. Adriana Ďuričeková
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

S rešpektom, zodpovedne, úhľadným písmom ju začal písať v roku 1933 miestny evanjelický farár Ľudovít Linczényi. Ako správny kronikár, pod podtitulom „Kronikár sám o sebe“ nám najprv priblížil svoju osobu. Vo veľmi pútavom čítaní, na niekoľkých stranách, vyrozprával svoj neľahký životný osud syna, študenta teológie, kaplána. Narodil sa 3. mája 1884 v Kráľovej Lehote na Liptove, ako prvý zo 6 detí, rodičom Ľudovítovi Linczényimu, tamojšiemu evanjelickému farárovi a Izabele Guothovej.
Jeho pôsobenie na Gemeri začalo vo večerných hodinách 7. júla 1908, keď vystúpil z vlaku na perón stanice vo Veľkej Polome. Do neznáma, váhavými krokmi, zahliadnuc kostolnú vežu sa pobral smerom k farnosti. Jeho budúci principál Gustáv Titus Kellner o jeho príchode nič nevedel, a tak, keď kaplán dorazil na farský úrad, prekvapený ho privítal slovami: „Čo tu chcete? Kto vás poslal? Ja chvála buď Bohu kaplána ešte nepotrebujem.“

v poloma pk 1 removebg preview 04Linczényi ďalej opisuje krátky sled udalostí: „Vidiac jeho mohutnú postavu, jeho vymerané rezké pohyby vzdor jeho vysokého veku, nemyslel som si ani ja, snáď ani on, že sa o pol roka pomodlím nad jeho hrobom. Zomrel dňa 4. januára ráno o ½ 5 hodine r. 1909 ako kňaz na odpočinku. V 77. roku svojho života a po 55 ročnom pôsobení v Polomách.“

Pre zvedavých bádateľov nech je nedopovedaný príbeh evanjelického farára a týchto niekoľko riadkov opísaných z originálneho textu pozvaním do priestorov bádateľne archívu na ,,osobné“ stretnutie s pamätnou knihou, ktorá obsahuje predovšetkým dejinné udalosti.

Záznamy v nej ponúkajú prierez dejín obce od jej založenia, cez dejiny evanjelickej a rímsko-katolíckej cirkvi v Polome, až po udalosti zachytávajúce I. svetovú vojnu i dramatický rok 1919.

gp kniha zapis 1Prežívanie týchto a ďalších pohnutých udalostí svetových dejín, ktoré sa prevalili obcami Veľká Poloma a Malá Poloma pretvárajúc ich hmotnú, ako aj duchovnú podstatu ich obyvateľov, sú zachytené pod heslami: ,,zamestnanie, výživa, hmotnie a mravnie položenie obyvatelov“. Skutočne zaujímavé čítanie, aj o polomských furmanoch a ich cestách do ďalekých zemí, dokonca až do talianskych prístavov, kam vyvážali rozličný tovar a ich návratoch domov s naloženým vzácnym korením a vínom.

Nemenej zaujímavá je aj časť, ktorá zachytáva životné udalosti, priebeh príprav a samotné slávnostné odhalenie pamätnej dosky Petra Kellnera-Hostinského zo 7. októbra 1924. Záznamy končia zápisom z 10. októbra 1937 zo slávnostných osláv 150 ročného jubilea obnoveného evanjelického chrámu vo Veľkej Polome, ktorého sa za veľkej slávy zúčastnili vtedajší cirkevní hodnostári a štátni úradníci. Pri tejto príležitosti bol biskupom posvätený aj nový oltár a kazateľnica, ktoré staval 14 mesiacov sochársky majster Ján Dunajský, rodák z Liptovskej Tepličky. Posvätený bol aj nový oltárny obraz, ktorý vyhotovil akademický maliar Friesterbusch z Rožňavy. Pri tejto slávnostnej udalosti odznela z novej kazateľnice i táto veta: „Vďační potomci slávnych predkov obnovili chrám Boží. A či sme sa obnovili i my v Duchu Kristovom a v národnom povedomí?!“

Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava (archívny fond: Obvodný notársky úrad vo Veľkej Polome)

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ľudovít Linczényi (3.5.1884  Kráľova Lehota – 4.12.1962 Gemerská Poloma) – v tunajšom zbore pôsobil v rokoch 1909 –1955

gp Linczényi ludevitNajstarší zo 7 detí otca Ľudovíta Linczényiho a matky Izabely, rod. Guothovej, ktorá bola dcérou Bohumila Guotha, lekára a zakladateľa prvej Slovenskej lekárskej komory. Študoval na ev. lýceu v Kežmarku a ako mladý kaplán pomáhal v polomskom cirkevnom zbore ešte za života farára Gustáva Kellnera. Za farára bol vo Veľkej Polome inštalovaný 14. marca 1909, kde zotrval 47 rokov a v roku 1955 odišiel do penzie. Počas jeho účinkovania bola v roku 1912 vykonaná generálna prestavba fary, v roku 1913 bol kúpený veľký luster do kostola, v roku 1921 bol opravený organ. 22. júna 1924 sa konfirmandi gpoloma llkonala posviacka troch nových zvonov (pôvodné štyri zvony boli rekvirované počas 1. svetovej vojny), v roku  1925 sa prikročilo k oprave strechy a puknutej klenby,  22. novembra 1925 bola oprava dokončená a kostol bol posvätený. 7. októbra 1934 bola slávnostne posvätená a umiestnená na miestnu faru pamätná tabuľa na počesť Petra Kellnera-Hostinského. V roku 1935 sa vykonala renovácia fary, oprava hospodárskych budov, o rok nato bol postavený nový oltár a nová kazateľnica. V roku 1937 sa v kostole vymenili lavice, opravili okná a boli vsadené nové dvere. V cirkevnom zbore bola založená Slovenská evanjelická jednota, v roku 1936 vznikol zborový spevokol, v roku 1939 bolo založené SEM  –Spoločenstvo evanjelickej mládeže, v roku 1943 DEM – Dorast evanjelickej mládeže a Nedeľná škola evanjelickej mládeže.

Vo Veľkej  Polome sa oženil s Margitou, rod. Štempelovou (20.2.1891 Betliar – 28.5.1973  Gemerská Poloma), ktorá bola vnučkou Gustáva Titusa Kellnera. Jej mama Eugénia, rod. Kellnerová  bola dcéra  Gustáva Titusa Kellnera, vydatá za Ľudovíta Štempela, farára v Betliari (1887 – 1921). Mali spolu syna  Ľudovíta (4.9.1909 Veľká Poloma – 3.4.1981 Mníchov), ktorý bol slovenský a československý politik, povojnový poslanec Národného zhromaždenia za Demokratickú stranu. Po roku 1948 žil v exile. Dcéra Marta (14.12.1921 Gemerská Poloma – 30.11.2009  Gemerská Poloma),  vydatá Hrubošová, bola učiteľkou v Gemerskej Polome a vášnivou hubárkou.  

Farár Linczényi dbal aj na mravno-náboženský a kultúrny rozvoj svojich cirkevníkov, ako aj na vzájomné solidárne podporovanie v duchovnej i v hmotnej oblasti. V roku 1938 založil zborovú kroniku. Úhľadne prepísal presnú evidenciu evanjelikov (ktorú viedli predchádzajúci farári Kellnerovci) a doplnil údaje do matriky narodených. Okrem toho pripravil zvláštnu kartotéku, pomocou ktorej sa dajú vyhľadať polomskí dávni predkovia a ich príbuzenské vzťahy. Bol aj publikačne činný, v Cirkevných listoch uverejňoval rôzne články o cirkevných otázkach, o sociálnych otázkach kňazov, ekumenizme, v roku 1933 prispel do zborníka ev. lýcea v Kežmarku Memorabilia Lycei Kesmarkiensis.

Svoju životnú púť ukončil 4.12.1962, pochovaný je na cintoríne v Gemerskej Polome. 

 

Čítať 161 krát Naposledy zmenené sobota, 13 marec 2021 18:48

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.