Prírodovedné predmety mi vôbec neučarovali a nevedela som sa dočkať, kedy budem dospelá a do školy už nebudem musieť vkročiť. Keď si v duchu spomínam na školské časy, je mi aj smiešne, pretože “do školy” vlastne chodím doteraz.
V súčasnosti, už druhé volebné obdobie si poslankyňa obecného zastupiteľstva a vážená pani učiteľka na strednej škole. Čo však mnoho ľudí o tebe nevie a ja to dnes vyzradím je skutočnosť, že ti učarovalo čaro paličkovanej čipky. Čo ťa zavialo týmto smerom?
S paličkovanou čipkou som sa stretla už v útlom detstve. Na našej ulici sa paličkovaniu šperkov a brošní venovala Olinka Dzúrová (Štrbová), ktorá paličkovanými šperkami obdarovala moju mamu a starú mamu. Od nich som sa dozvedela, že je to veľmi stará a vzácna technika, ktorej sa dnes venuje málokto. Táto informácia u mňa vzbudila záujem o paličkovanie a chcela som aj ja patriť medzi ľudí, ktorí si s paličkovanou čipkou poradia.
Tvoje obrazy vypracované technikou paličkovania, ktoré som mala možnosť vidieť sú skutočne originálne doplnky do bytu. Kto obdaruje rodinu, alebo priateľa takýmto skvostom iste to ocení. Čo všetko v tvojej galérii môžeme vidieť?
Najradšej paličkujem motýle a ženské postavy.
Paličkovaná čipka je ručná práca, ktorá sa tvorí na textilnom valci plnenom slamou alebo pilinami na drevenom podstavci. Ďalej sú potrebné paličky, priadza, nožničky, háčkovka, priesvitný papier a nehrdzavejúce špendlíky, potom už len tvoje šikovné ruky a už sa tvorí. Zrejme to také ľahké nebude...
Ak zvládnete základy paličkovania, potom samotné paličkovanie nie je náročné. Niekedy je náročnejšie rozvrhnúť a premyslieť si postup, akým budem predlohu paličkovať, pretože ak nezvolím správne kroky, je jednoduchšie čipku odstrihnúť a začať odznovu, než párať. Na začiatku vždy dlho prezerám predlohu, až potom paličkujem.
Z dostupnej literatúry som sa dozvedela, že paličkovaná čipka sa na územie Slovenska dostala v 16. storočí, teda je to pekne „staré“ umenie. Kedy si v sebe objavila tento talent?
K ručným prácam ma odmalička viedli starká a mama. Vždy mi vraveli, že nie je dôležité len zvládnuť techniku, ale že ručná práca musí lahodiť oku, musí byť vypracovaná precízne. Naučili ma vyšívať a pliesť. Paličkovať som sa naučila v kurze paličkovanej čipky, ktorý organizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Mala som vtedy 14 rokov.
Tvoje práce sú nápadité a vkusné, poznať na nich, že si trpezlivý a precízny človek. Podľa čoho si vyberáš inšpiráciu a kam sa uberá Tvoja tvorba?
Voľakedy som hľadala predlohy v časopisoch, napr. Dorka. Dnes väčšinou na internete, najmä na rôznych zahraničných stránkach, pretože tie predlohy nie sú verejnosťou opozerané a rada paličkujem nové veci.
Z každej tvojej práce cítiť krehkú krásu, tak ako aj z tvojej duše. Máš v sebe kumšt trpezlivosti, vidíš čo iným uniká, žiariš radosťou zo života, a tak neviem čo viac by ti bolo treba priať. Preto ti jednoducho ďakujem, že si nám umožnila trocha odkryť z tvojej tajomnosti.
D. Červenáková