pečené zákusky a veľa iných sladkostí. Pani Sústriková - predsedníčka miestnej organizá­cie MS deťom rozdala pexeso, kto­ré okrem hry má aj informačný charakter. Nezabudla, že správny školák potrebuje aj niečím písať, a tak pridala perá. A čo knižnica? Ako každá zápasí s nedostatkom financií, preto knižnici venova­la malú pokladničku a hneď aj prispela. Ďakujeme.
Neskôr sme spoločne rozhýbali svoje svaly a zbystrili pozornosť v telocvični. Predseda stolnotenisového klubu ujo Juraj (Galajda) nám pripravil hracie stoly, nezbedné loptičky, ktoré sa rozhodli, že nás potrápia a nebudú poslúchať. Naučil nás ako správne v ruke držať raketu, ako nadhadzovať loptičku. Deti obsadili celú telocvičňu. Nik neostal skrátka, všetci si odniesli pekný účastnícky list a hádam niektoré deti začnú navštevovať krúžok stolného tenisu.
Aké hviezdy uvidíme toho roku? Myšlienka blysla hlavou deťom pri ďalšom hosťovi ujovi Jurovi (Lörinčíkovi) z rožňavskej hvezdárne, ktorý nám okrem zaujímavého pokusu ako možno vyrobiť umelé slnko aj zo starej mikrovlnky, ukázal cez ďalekohľad Jupiter a spoločne s ním sme si zaspievali niekoľko pesničiek za doprovodu jeho sladkého drievka - gitary. Tiež sme si pozreli ako sme sa bavili po iné roky a potom sme sa už len tešili na spoločné sladké prekvapenie, ktorým bola sladká, veľká torta s motívom knihy Deduško Večerníček na počesť slovenského spisovateľa Jozefa Pavloviča, ktorý sa toho roku dožíva krásnych 80 rokov.

Knižnica ďakuje spoločnos­ti EUROTALC s. r. o, Štôlňa Elisabeth Gemerská Poloma, vďa­ka ktorej deti i tento rok mohli prejaviť svoje výtvarné schop­nosti a vlastnoručne si vyskúšať prácu výtvarníka. Ich tričká hýrili nápadmi, boli farebné a nesku­točne zaujímavé. Tu bolo najviac vidieť vekový rozdiel a kreati­vitu jednotlivca. Moje poďako­vanie patrí p. J. Ďuričekovej, Z. Hroncovej a D. Šalamonovej, ktoré boli nápomocné pri každej činnosti počas akcie. Ďakujeme mamičkám detí, pretože prinies­li na prilepšenie sladké i slané občerstvenie, čo deti s radosťou privítali. Poďakovanie patrí aj starostovi obce, ktorý je priazni­vo naklonený tejto akcii už šesť rokov a vždy sa postará, aby nám bolo teplo i sladko, ale aj spokoj­ne. Najväčšie poďakovanie patrí samotným deťom, ktoré si pra­videlne piatkové popoludnie vy­menili za dni nácviku v knižnici a spoločne tak strávili hodiny pri textoch a speve. Ďakujem aj Evke Žúdelovej, ktorá už niekoľ­ko rokov privádza na akciu deti z jej triedy (MŠ) a vždy spoločne prispejú svojou troškou neskutoč­ne milou a vzácnou. Som veľmi rada, že i v našej ma­lej knižnici sa pre jej návštevní­kov dejú veci „veľké“. Čo si mô­že knihovník viac priať ako spo­kojného čitateľa, o to viac keď je to dieťa, ktoré raz dospeje do zrelého veku a veľkého čitateľa, ktorý sa vždy rád vráti.

D. Červenáková

{jcomments on}