sobota, 04 september 2021 13:36

Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (9) Doporučený

Napísal(a) J. Bradáč
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

ŠKOLSTVO

Rekenská evanjelická ľudová škola (Rekeňa, dnes Rakovnica) bola založená v roku 1862. V roku 1896 vyšlo nariadenie, kde bola stanovená povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 14 rokov. Deti roľníckych a baníckych rodín boli zapriahnuté do roboty, lebo rodičia na všetko nestačili. Potom deti vymeškávali školu, alebo do nej nikdy neprišli. Ak do školy aj občas chodili, malo to rovnaký efekt ako žiadna dochádzka, lebo všetko zabudli. Niektorí rodičia boli názoru, že keď oni nepotrebovali školu a mohli bez nej žiť, môžu bez školy žiť aj ich deti. Niektorí by aj boli radi posielať dieťa do školy, ale len v zime. V lete bola práca na gazdovstve. Školu považovali za príťaž, dedina ešte verila na strigy, zmoky a škriatky.

Škola bola postavená pri evanjelickom kostole. Postavená miestnosť nebola veľká, mala rozmery 4 x 3 x 2,5m. Múry boli z hliny a hrúbka stien mala 50 cm. Steny boli vlhké a osvetlené z dvoch strán. V roku 1906 bola vykonaná oprava školy, zvlášť trieda, ktorá bola tesná. Prvým učiteľom na začiatku 20. storočia bol Mikuláš TOMČÁNY. V roku 1910 Daniel PAKAN. Dňa 15.9.1912 cirkevným konventom bol zvolený Dezider KESZY, učiteľ z Markušky. Dňa 6.decembra sa pre nemoc vzdal učiteľovania.

Dňa 9. júla 1922 nastúpil Vojtech VÁLINT, učiteľ zo Slavošoviec, ktorý dňa 1. októbra 1922 musel nastúpiť na vojenskú službu. Po ňom nastúpil 1. decembra 1922 Ladislav POLOMSKÝ, slavošovský učiteľ. V tej dobe mal 65 žiakov, 33 chlapcov a 32 dievčat. Vyučoval v jazyku slovenskom podľa zákona Československej republiky.

Zaujímavosťou bolo, že cez prázdniny bol cirkevný učiteľ povinný vykonávať služby božie v kostole, pohrabať dvor i cintorín. Náboženstvo na škole bolo povinné.

V ľudovej škole mendíci mali za povinnosť každé ráno nanosiť učiteľovi drevo, vodu, očistiť topánky, aj pomáhať zvonárovi pri zvonení. Jeho povinnosť bola v kostole za organom mechy ťahať. Pred Vianocami od pani rechtorky roznášať vianočné oblátky do takzvaných lepších domov. Z pamäti sa zachovalo ako mendík meno Ján Dóbis.

Školu každý rok navštevoval školský inšpektor, ktorý na konci roka vyhodnotil činnosť školy a učiteľov. Stredobodom pozornosti boli deti, ako vrchol tvorstva, ktorý sa však k pravej ľudskosti môže dostať iba vzdelaním a výchovou. Škola sa má sprístupniť všetkým bez rozdielu stavu a rodu, všetkých je treba učiť všetkému. Škola má byť dielňou ľudskosti a má viesť človeka k tomu, aby neveril len sebe, ale aj iným, lebo je zodpovedný za svojich blízkych.

Do roku 1924 chodili deti do školy spolu evanjelici s katolíkmi. Od 1. septembra 1924 bol prijatý ďalší učiteľ, zvlášť pre katolícke deti. Školská budova pre 65 žiakov bola dlhá 6 metrov, široká 5 metrov a 3 metre vysoká. Vchod do učebne bol priamo zo dvora bez predsiene. Lavice boli dlhé pre 6-8 žiakov. Knižnica obsahovala 25 zväzkov, ale neviazaných. Učiteľ bol Ondrej Válint. Učebné pomôcky, ktoré na škole boli: Mapa Československa, štátny štít, slovenská hymna, tri fyzikálne pomôcky (meter, krieda a kilové závažie).

Ladislav POLOMSKÝ zomrel v roku 1926 a je pochovaný na štítnickom cintoríne. Vdova po učiteľovi vyučovala do 10. novembra 1927, kedy odišla do dôchodku, ktorý predstavoval 500 korún. Školu navštevovalo 68 žiakov. Knižnica pre učiteľov obsahovala 17 zväzkov a pre žiakov 38 zväzkov.

18. decembra 1927 nastúpil učiteľ Eugen CELDER z Lipovca. V roku 1928 chcela obec, aby škola bola odovzdaná štátu, s čím seniorát v Štítniku nesúhlasil. Zapísaných do školy bolo 80 žiakov, zriadených bolo 7 ročníkov v jednej triede. Bolo zavedené striedavé vyučovanie: doobeda – mladší žiaci, poobede – starší žiaci.

24. apríla 1928 bola škola premenovaná na Evanjelickú ľudovú jednotriednu slovenskú školu v Rekeni. Sponzoring existoval už v tej dobe, keď firma Juraj Schicht darovala škole 12 historických obrazov. Rozpočet školských výdavkov sa nerobil. Výdavky boli uhrádzané zo zápisného a z príspevkov od katolíckych detí. Školu čistili deti a denne donášali drevo na vykurovanie. Tlačivá nakupovala politická obec.

V roku 1929 v škole bolo zapísaných 76 žiakov a 12 opakujúcich. Musela byť zavedená dvojzmenná prevádzka. Školská budova nevyhovuje, tvorí ju učiteľský byt o 2 izbách a učebňa s rozmermi 6 x 7 x 2,8 metrov, okná na ľavej strane jedno a na pravej strane 2 okná.

Aby deti chodili načas do školy, mendík pred ôsmou hodinou zazvonil, aby sa naučili riadne chodiť do školy. Zachovaná je z tej doby fotografia s učiteľom Celderom a žiaci: Elena Fábianová, Elena Kožárová, Ondrej Čapó, Mária Benková, Zuzana Kravecová, Elena Kravecová, Peter Hlaváč, Ján Fábian a Ján Hlaváč.

Vojtech Válint zomrel v Rožňave dňa 20. marca 1930.

V roku 1931 bolo zapísaných 95 žiakov. Vyučujú dvaja učitelia, jedna trieda v katolíckej škole. Celder v roku 1931 odišiel na školu v Brdárke. Po jeho odchode nastúpil Pavel SIVÁK a po troch mesiacoch Andrej SKOKAN. 1. februára 1932 nastúpil Adolf SLÁVIK. V školskom roku 1931/1932 bolo zapísaných 95 detí. Škola sa rozšírila o katolícku školu, kde v nižších triedach zostal učiť Andrej Skokan. 1. decembra 1932 bol zvolený za druhého učiteľa Ladislav JÓZSA – absolvent gymnázia v Rožňave, od tej doby sa vyučovalo v miestnosti katolíckej školy.

V roku 1933 bolo zapísaných 107 žiakov. Na základe výnosu ministerstva školstva zriadená bola I. a II. dočasne postupná trieda pre všetky školopovinné deti v Rekeni, a tým súčasne zanikla dvojtriedna ev. a. v. ľudová škola. Škola sa stala expozitúrou štátnej ľudovej školy v Rudnej. Školský rok 1933/1934 sa začal dňa 4.septembra 1933 so 107 žiakmi. V septembri 1933 nastúpili svoje miesto Anton PAVLÍK a Irena MEDUNOVÁ, obidvaja výpomocní učitelia. Správu školy viedol Stanislav SMÍTKA, správca štátnej ľudovej školy.

Anton PAVLÍK, nar. 20. septembra 1912 v Betliari, prišiel z Rožňavy a vyučoval II. triedu expozitúry v Rekeni. Od roku 1935 dočasne viedol správu expozitúry.

Irena MEDUNOVÁ, nar. 16. júna 1916 v Sebranicích u Boskovic na Morave, prišla z Hrušovian, okres Topoľčany. V roku 1933 nastúpila na štátnu ľudovú školu v Rudnej, expozitúra Rekeňa. V roku 1934 dostala miesto na Morave. Na miesto Madunovej bola ustanovená Mária HUTOVÁ, nar. 25. augusta 1912 v Bílsku u Litovle na Morave. Absolvovala štátnu pedagogickú akadémiu v Brne. 30. júna 1934 nastúpila ako výpomocná učiteľka na štátnu ľudovú školu v Rudnej, expozitúra Rakovnica. Škola mala v tom čase 109 žiakov.

Od 15. januára do 30. marca 1935 zásluhou Okresnej pečlivosti o mládež v Rožňave a miestnej politickej obce bola zavedená mliečna akcia. 36 detí dostávalo denne ¼ litra mlieka. Pre 12 žiakov bola zakúpená zimná obuv, 25 žiakov bolo zaočkovaných proti záškrtu.

Anton PAVLÍK odišiel 1. októbra 1936 na vlastnú žiadosť do Veľkej Polomy. Na jeho miesto bol ustanovený Štefan KVAKA. Z roku 1935 sa zachovala modrá okrúhla pečiatka s Československým štátnym znakom s nápisom: „Štátna ľudová škola v Rudnej, expozitúra v Rekeni“.

rakov škola v Rekeni

Štefan KVAKA sa narodil 14. decembra 1914 v Malej Vieske, okres Košice. Po absolvovaní štátneho koedukačného učiteľského ústavu v Prešove 14. októbra 1935 nastúpil na miesto výpomocného učiteľa na štátnu ľudovú školu v Rekeni. Dňa 17. marca 1936 po ochorení na pľúcnu nemoc bol uznaný za neschopného služby a na jeho miesto nastúpil Jozef KOJAN.

Jozef KOJAN, narodený 1. januára 1915 v Brannej, politický okres Třeboň v Čechách. Bol praktikantom na II. štátnej škole v Jihlave. 16. apríla 1936 bol ustanovený výpomocným učiteľom na štátnej ľudovej škole v Rudnej, expozitúra v Rekeni. Vyučoval druhú triedu. Počet žiakov v škole bol 106. Od 27. júla 1936 druhú triedu viedol Ján ŠAGÁT. Obidve triedy sú umiestnené v štátnych budovách ev. a v. cirkevnej školy I. trieda, v rímsko-katolíckej škole II. trieda. Štefan Kvaka zomrel 20. mája 1936, je pochovaný vo svojom rodisku v Malej Vieske pri Košiciach.

V decembri 1935 bola vykonaná ošacovacia akcia, na ktorú prispela Okresná pečlivosť pre mládež pre 18 detí. Dva razy do roka sa deti zúčastnili filmového predstavenia v Rožňave. V roku 1936 sa učitelia pokúsili založiť rodičovské združenie, ale nestretlo sa to s pochopením rodičov, ktorí neprejavili záujem o túto činnosť.

Ján ŠAGÁT, narodený 14. mája 1914 v Bukovci, politický okres Brezno nad Hronom. Po absolvovaní učiteľského ústavu v Banskej Bystrici bol výpomocným učiteľom V. štátnej ľudovej školy v Košiciach. Prišiel z Veľkej Lomnice. Dňa 1. septembra 1936 nastúpil ako učiteľ čakateľ na štátnu ľudovú školu v Rudnej, expozitúra Rekeňa. 1. októbra 1937 nastúpil na prezenčnú službu. V tom čase ho zastupovala Valéria VESELÁ. Na jeho miesto neskôr nastúpil Andrej HRONEC.

V roku 1936/1937 učiteľka I. triedy Mária HUTOVÁ učila v Rekeni. 6.septembra 1937 odišla na vlastnú žiadosť na štátnu meštiansku školu v Modrom Kameni. Na jej miesto nastúpila Alžbeta PAULÍNYOVÁ. Na škole bolo 107 žiakov.

Alžbeta PAULÍNYOVÁ, sa narodila 7. februára 1915 v Lučenci, politický okres Lučenec. Absolvovala jednoročný abiturienský pedagogický kurz v Prešove pre ľudové školy. Do Rekeni prišla v septembri 1937 z Drahovej, politický okres Rimavská Sobota.

Andrej HRONEC, narodený 6. decembra 1916 v Gočove, politický okres Rožňava. Vzdelanie získal na Československej štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V roku 1939 bol Andrej Hronec pridelený ako výpomocný učiteľ do Rejdovej.

Počas mobilizácie v roku 1938 sa nevyučovalo a učebné miestnosti boli prepožičané pre potreby vojska. Viedenským rozsudkom bola postihnutá aj naša obec. Bane v Rudnej, kde pracovala väčšina mužov, boli oddelené demarkačnou čiarou a pripojené k Maďarsku. Slovenskí učitelia odišli do Rejdovej a Štítnika. V škole bolo zapísaných 118 žiakov.

1. februára 1939 bol ustanovený ministerstvom školstva a národnej osvety slovenskej krajiny v Bratislave ako výpomocný učiteľ školským inšpektorátom v Dobšinej a poverený správou školy, ktorá takto prestala byť expozitúrou bývalej štátnej ľudovej školy v Rudnej, Pavol KLOBUŠNÍK.

Pavol KLOBUŠNÍK sa narodil 10. marca 1916 vo Vlachove, politický okres Dobšiná. Absolvoval Pedagogickú akadémiu v Bratislave. Do Rekeni nastúpil z ľudovej školy v Mučíne pri Lučenci. 28. februára 1939 odišiel do vojenských služieb.

Víchrica 2. svetovej vojny sa prehnala aj našou dedinou. Školské vyučovanie bolo v maďarskom jazyku, výuka nebola pravidelná. 14.3.1939 nastúpil do školy Dezider MIHÁLIK, ktorý tiež musel nastúpiť na vojenskú službu. Z toho dôvodu ani školská kronika nebola vedená. Po čiastočnej konsolidácii pomerov sa začalo vyučovať 7. februára 1945. Vyučovať začal Dezider Mihálik, správca školy, ktorý sa dňa 27. januára 1945 vrátil z vojny.

Dezider MIHÁLIK sa narodil 14.augusta 1912 v Rožňave. Absolvoval jednoročný abiturienský kurz učiteľský v Prešove. Bol učiteľom na obecnej ľudovej škole v Rožňavskom Bystrom. V roku 1945 bol ustanovený zmocnením Povereníctva SNR pre školstvo Ondrej FERENC-Chochol. Na škole bolo 106 žiakov.

Ondrej FERENC-Chochol narodený 16. januára 1916 v Gočaltove, okr. Rožňava. Pôsobil na jednoročnej hospodárskej škole v Rimavskej Sobote, kde bol triednym učiteľom. 28. septembra 1946 nastúpila Mária BULKOVÁ. Správu školy vedie Dezider Mihálik. Počet žiakov na škole bol 108.

Mária BULKOVÁ sa narodila 30. novembra 1925 v Opatovciach, okres Trenčín. Štúdium ukončila na Rehoľnej slovenskej dievčenskej učiteľskej akadémii uršulínok v Bratislave. 31. augusta 1945 bola ustanovená dočasnou učiteľkou na štátnej ľudovej škole v Rekeni. V septembri 1946 bola zavedená elektrina do štátnej ľudovej školy. Tento názov bol zavedený v roku 1945. Nakoľko v tejto dobe nebolo možné stravovanie učiteľov v obci, obec rozhodla, že stravu učiteľom budú poskytovať rodičia žiakov.

7. marca 1947 odchádza Dezider Mihálik na ľudovú školu v Lúke nad Váhom. Riaditeľstvo školy preberá Mária Bulková. 11. apríla 1947 prichádza na miesto Dezidera Mihálika Ondrej GALATA. Na škole prestalo striedavé vyučovanie.

Ondrej GALATA sa narodil 26. marca 1926 v Rožňavskom Bystrom, ukončil meštiansku školu v Dobšinej a od 11. apríla 1947 začal vyučovať na štátnej ľudovej škole v Rekeni. Vyučuje II. triedu. II.trieda kvôli bezpečnosti má podopretý strop. Za daždivého počasia voda pretekala do triedy. V škole bolo 100 žiakov. Po odchode Galatu nastúpil 1. septembra 1947 Jozef DINDA.

rakov škola v Rekeni 2a

Jozef DINDA sa narodil 28. marca 1918 v Spišskom Podhradí. Ukončil učiteľskú akadémiu v Spišskej Kapitule. Po absolvovaní akadémie nastúpil na štátnu ľudovú školu v Rekeni a je triednym učiteľom v druhej triede. 25. septembra 1947 bola zakladajúca schôdza rodičovského združenia. V roku 1948 bol zavedený povinný 9. ročník pri národnej škole. Mária Bulková odchádza na Strednú školu v Dolnej Súči, okres Trenčín. 1. októbra 1948 prichádza na vlastnú žiadosť Ján Dávid. Na škole bolo 97 žiakov. Na žiadosť bol deviatim žiakom povinný 9. ročník odpustený. 4. novembra 1948 vyšlo nariadenie, že všetci žiaci 6.-9. postupného ročníka musia byť zaškolení na strednej škole. 3. januára 1949 odišli všetci žiaci 6.-9. ročníka na strednú meštiansku školu v Rožňave. 4. novembra 1948 bol predložený návrh na rozšírenie obvodu stredných škôl, pričom Rakovnica pripadla do Rožňavy a Rožňavské Bystré do Štítnika.

Ján DÁVID sa narodil 10. septembra 1929 v Rožňavskom Bystrom, okres Rožňava. Navštevoval privátnu Obchodnú akadémiu v Košiciach. Dňa 16. októbra 1948 nastúpil na národnú školu v Rakovnici a bol triednym učiteľom v I. triede. 26. septembra 1949 odišiel Jozef Dinda, nastúpil na vojenskú službu. Pridelená bola Oľga MAJBOVÁ.

Oľga Majbová sa narodila 17. marca 1931 v Ochtinej. Ukončila meštiansku školu. Do roku 1949 učila v Rožňave. Od 1. septembra 1949 v Rakovnici. Na škole bolo 68 žiakov. V roku 1950 bolo zakázané vyučovanie náboženstva v školskej budove. Vyučovalo sa však ďalej. V roku 1949 začal vyučovať Ondrej MACÁK.

Ondrej MACÁK, narodený 2. augusta 1929 v Rožňavskom Bystrom, okres Rožňava, ukončil gymnázium v Rožňave. 8. októbra 1949 bol pridelený na Národnú školu do Rakovnice. Je triednym učiteľom v II. triede. 3. januára 1950 z príkazu Okresného národného výboru bola zatvorená II. trieda, lebo hrozilo zrútenie stropu. Druhá trieda sa presťahovala do katolíckej školy. 1. septembra 1950 namiesto Ondreja Macáka je ustanovený Krajským národným výborom v Košiciach súdruh Štefan NOVOTNÝ za učiteľa a riaditeľa.

Štefan NOVOTNÝ, narodený 16. októbra 1926 v Hrabušiciach, okr. Spišská Nová Ves, absolvoval učiteľskú akadémiu v Spišskej Novej Vsi. Po absolvovaní vojenskej základnej služby bol ustanovený ako riaditeľ národnej školy v Rakovnici. Ako prvý zavádza do školy ideologické prvky. V roku 1952 na miesto Novotného nastúpil Michal GAJDOŠ.

Juraj HANUŠTIAK nastúpil 25. augusta 1952, učil spolu s Oľgou Novotnou-Majbovou. V roku 1953 učil Ondrej BENDÍK. V krátkom časovom období sa vystriedali traja učitelia. Na škole bolo 59 žiakov.

1. septembra 1953 nastúpil Mladoň BOŠKO na funkciu riaditeľa školy, od 15. októbra 1953 bola pridelená na školu Irena BOŠKOVÁ, rodená Mrázová, manželka súdruha Bošku. V tomto roku bola daná do prevádzky nová škola, ktorej súčasťou bol aj byt pre učiteľa.

Mladoň BOŠKO, narodený 10. mája 1923 v Bodinej, okres Považská Bystrica, absolvoval učiteľskú akadémiu v Banskej Štiavnici. Do Rakovnice bol pridelený z národnej školy Rakovec.

Irena BOŠKOVÁ sa narodila 26. februára 1934 v Dobšinskom Rakovci, okres Rožňava. Absolvovala strednú školu, vzdelanie si doplnila popri zamestnaní. Pracovala ako vedúca obchodu v Spišských Mlynkoch. Mladoň Boško a Irena Bošková pôsobili na škole až do roku 1970. Na škole v tom období počet žiakov sa pohyboval od 60 do 79 žiakov.

Počas materskej dovolenky učiteľky Boškovej v roku 1956 – 1957 zastupovala Mária KOLTÁŠOVÁ, rodáčka z Rakovnice – prvá absolventka gymnázia z Rakovnice. V roku 1960 – 1961 zastupovala Eva ASTRABOVÁ – neskôr Lindáková, obyvateľka Rakovnice.

V povojnových rokoch škola organizovala ľudové kurzy ruštiny pre žiakov a občanov, ktorí si chceli svoje vedomosti z ruštiny rozširovať. Kurzy boli organizované po večeroch, zdarma.

25. marca 1954 v miestnej škole bol organizovaný celodenný metodický deň pre učiteľov základných škôl. Od 1. januára 1954 nastúpili do platnosti nové pravidlá slovenského pravopisu. V roku 1956 škola bola odmenená za školské sporenie fotoaparátom Fokaflex. Cieľom sporenia malo byť vypestovanie poznania hodnoty peňazí u žiakov a viesť ich k správnemu investovaniu. Škola získala aj premietací prístroj značky Testa-Sound v hodnote 6500 korún za pomoc v rámci skrášľovacej a zveľaďovacej akcie obce.

Premietanie bolo na chodbe školy a zúčastňovali sa na ňom i ostatní občania obce. Škola sa stala spoločenským a kultúrnym centrom v obci. Mimo premietania filmov tam boli organizované zábavy, divadlá i ďalšie spoločenské akcie obce. V roku 1959 bol prijatý zákon, ktorým všetci žiaci dostali učebnice a všetky školské pomôcky zdarma. Táto prax bola zrušená po roku 1990.

V roku 1959 vznikli osemročné stredné školy a piaty ročník bol premiestnený na Osemročnú strednú školu v Rožňavskom Bystrom. 31. januára 1961 bola zriadená Základná deväťročná škola patriaca pod riaditeľstvo v Rožňavskom Bystrom. Žiaci 1.- 5. ročníka z Rožňavského Bystrého, Honiec a Rakovnice boli presunutí do Rakovnice, ostatní do Rožňavského Bystrého. V roku 1956 bola zriadená tretia trieda, v ktorej učiteľkou bola Mária MOLNÁROVÁ, rodáčka zo Štítnika.

V roku 1969 v rámci výmeny kádrov boli učitelia z Rakovnice premiestnení. Mária Molnárová na Základnú deväťročnú školu v Ochtinej, Mladoň Boško a Irena Bošková na Základnú deväťročnú školu v Nadabulej. Riaditeľom školy sa stáva Ladislav HLAVÁČ, ktorý prišiel zo Základnej deväťročnej školy Čierna Lehota. Nepriaznivý vplyv malo pozdné preradenie učiteľských kádrov na školu. Nastúpila učiteľka BODÁKOVÁ, ktorá nemala presné vymedzenie pôsobnosti na škole. Jana Bodáková v roku 1971 odišla do Spišskej Novej Vsi. Namiesto nej nastúpila Eva LINDÁKOVÁ, narodená v Košiciach. Prišla z Rudnej. Súčasne bola poverená ako vedúca školskej jedálne. V školskom roku 1975/1976 učila žiakov 2. ročníka z Rakovnice, Rožňavského Bystrého a Honiec.

Ladislav HLAVÁČ v roku 1974 odišiel do Kunovej Teplice. Miesto neho nastúpila Elena VAŠAŠOVÁ, rodáčka zo Spiškej Novej Vsi. Štúdiá ukončila v Kežmarku. Prišla z Krásnohorského Podhradia. V školskom roku 1975/1976 pôsobila na škole Mária RUDNAYOVÁ z Rožňavského Bystrého a Margita RUSŇÁKOVÁ ako posledné učiteľky, ktoré na škole v Rakovnici pôsobili, nakoľko 30. júna 1977 základná škola v Rakovnici zanikla. Do jej objektu bola premiestnená materská škola.

Materská škola v Rakovnici bola zriadená v roku 1962 v budove Základnej deväťročnej školy. Vychovávateľky Anna Zemanová, Blažena Farkašovská z Betliara, zároveň aj vedúca školskej jedálne. V roku 1975 vychovávateľka v školskej družine Viera Ščehovičová, absolventka pedagogickej školy v Lučenci. Dochádzala z Jelšavy. V materskej škole do roku 2000 pôsobili Oľga Sirkovská (Školníková), Helena Hargalová, Anna Molnárová, Slavomíra Gallová a Edita Gajdošová.

I keď obec Rakovnica je počtom obyvateľov malá, v roku 2000 sme evidovali vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov s prideleným titulom: Dr. – 6 občanov, Ing. – 11 občanov, Mgr. – 9 občanov, vedecký titul CSc. – 1 občan. Mimo obce, rodáci Rakovnice: Dr. – 4 občania, Ing. – 28 občanov, Mgr. – 28 občanov, vedecký titul DrSc. – 1 občan, profesor – 1 občan, Dr. h. c. – 1 občan. Pre obec je len na škodu, že takíto občania sa museli kvôli zamestnaniu z obce odsťahovať.

V minulosti deti z roľníckych a baníckych rodín od malička museli pracovať na poli, preto tieto deti chodili do školy väčšinou v zime. Ak niekto vychodil meštianku, bol v očiach verejnosti už pomerne vzdelaný. Do gymnázia sa z chudobných rodín dostal skutočne iba mimoriadne talentovaný a nadaný chlapec. Pre dievčatá bola nanajvýš rodinná, prípadne obchodná škola.

K takýmto nadaným deťom patrili: Juraj Chlebuš, Ondrej Kožár, Ladislav Genči na Hostinci, Ondrej Popálený, Ladislav Sedlák, Ján Fábian. Zo žien prvou maturantkou bola Mária Koltášová – pod Skalicou. Prvou vysokoškoláčkou bola Mária Sabová, rodená Bradáčová. Prvým inžinierom bol Ján Pástor – u Sedláka, Doc. Ing. Ladislav Genči CSc., Profesor Dr. h. c. Ing. Ján Fabian, DrSc. a ďalší.

Školská kronika bola vedená od roku 1925. Na začiatku je orazítkovaná okrúhlou pečiatkou modrej farby, v strede s maďarským znakom a nápisom ÁLAMI ELEMI NÉP ISKOLA-REKENE UJ FALU. Je vedená v slovenskom jazyku. Pravdivosť zápisov každoročne overoval, kontroloval a podpísal školský inšpektor s výsledkami kontrol na škole. V priebehu jej vedenia sú pečiatky: Štátna ľudová škola v Rudnej – expozitúra Rekeň, potom Národná ľudová škola v Rakovnici. Kvalita kroniky po roku 1945 sa znížila a bola vedená do roku 1976. Kronika je uložená na obecnom úrade v Rakovnici.

(POKRAČOVANIE)

Ján Bradáč

Čítať 84 krát Naposledy zmenené nedeľa, 05 september 2021 02:01

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.