Ako pracuje 130 – ročné Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote? Práca v múzeu by sa mohla zdať nudnou či nezaujímavou. Nie raz dostávame otázku charakteru ako vyzerá náš pracovný deň či aká je naša pracovná náplň. Pokúsime sa na ňu odpovedať.Múzeum okrem toho pripravuje i rôzne kultúrno-výchovno-vzdelávacie aktivity, ktorými sa snaží nadviazať intenzívnu spoluprácu so všetkými typmi škôl v regióne Gemer-Malohont. Spoluprácou so školami v okrese Poltár a Revúca sa snažíme suplovať absenciu kultúrnej ustanovizne rozsiahlejšieho múzejného charakteru. Základným a stredným školám ponúkame tematické prednášky, ktorých zoznam nájdete na našej webovej stránke. Taktiež pedagógom ponúkame tematické vyučovacie hodiny, ktorých náplň stanovujeme na základe požiadaviek pedagógov. Medzi takéto témy radíme históriu mesta Rimavská Sobota, dejiny Veľkomoravskej ríše, živá a neživá príroda, život našich predkov v minulosti a dnes a iné témy. Spôsob podania informácií závisí od vekového zloženia žiakov. Naším cieľom je nielen rozdávať vedomosti, ale aj zaujať. Pri prednáškach využívame powerpointové prezentácie doplnené o fotografie a originálne ukážky zbierkových predmetov.
Z kultúrnych podujatí je azda najzaujímavejšia aktivita - Noc v múzeu. V rámci výzvy parížskych múzeí sa bohatým kultúrnym programom a nočnými prehliadkami expozícií a aktuálnych výstav počas neopakovateľnej noci predstavia i významné osobnosti regiónu. Počas tohtoročného VIII. ročníka, ktorý je stanovený na 19. mája 2012, k nám zavíta rodáčka z Tisovca a vynikajúca humoristka Elena Vacvalová. Nebude chýbať ani tradičné podávanie čaju. V uplynulom roku 2011 múzeum počas tejto noci navštívilo 808 návštevníkov. Viacerí z nich tu pobudli tri – štyri hodiny a nevedeli sa nadýchať tejto čarovnej atmosféry.
V tomto roku, 3. septembra, múzeum oslávi 130-te výročie svojho vzniku. September 2012 sa bude niesť v znamení osláv. Pripravujú sa najmä zaujímavé výstavy a konferencia, ktoré predostrú bohatú a rôznorodú históriu múzea a na výstavách predstavíme ukážky najzaujímavejších zbierok múzea.
Tieto riadky len v krátkosti reflektujú aktivity pracovníkov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Aj napriek nedostačujúcemu financovaniu kultúry sa neustále snažíme pre verejnosť pripravovať čo najpútavejšie výstavy a kultúrno-výchovné podujatia. Týmto pozývame širokú verejnosť do Gemersko-malohontského múzea, ktoré je otvorené denne od pondelka do piatku v čase od 8:00 do 16:00. Dňa 31. marca (sobota) spúšťame letnú sezónu, počas ktorej sú brány múzea otvorené aj počas víkendov od 9:00 do 16:00. Vstupné je 1 € pre deti, študentov a ZŤP, deti do 6 rokov vstup zdarma a dospelý 2 €. Akceptuje rôzne preukazy – EURO 26, ISIC, preukaz Zväzu múzeí a galérií na Slovensku i kultúrne poukazy. Prehľad o aktivitách múzea a ďalšie potrebné informácie nájdete na webovej stránke www.gmmuzeum.sk a tiež na Facebooku - Gemersko-malohontské Múzeum Rimavská Sobota.
Kolektív pracovníkov Gemersko-malohontského múzea sa teší na Vašu návštevu!
GMM
{gallery}kultura/muzeum/130{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-