Ako pracuje 130 – ročné Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote? Práca v múzeu by sa mohla zdať nudnou či nezaujímavou. Nie raz dostávame otázku charakteru ako vyzerá náš pracovný deň či aká je naša pracovná náplň. Pokúsime sa na ňu odpovedať.Múzeum okrem toho pripravuje i rôzne kultúrno-výchovno-vzdelávacie aktivity, ktorými sa snaží nadviazať intenzívnu spoluprácu so všetkými typmi škôl v regióne Gemer-Malohont. Spoluprácou so školami v okrese Poltár a Revúca sa snažíme suplovať absenciu kultúrnej ustanovizne rozsiahlejšieho múzejného charakteru. Základným a stredným školám ponúkame tematické prednášky, ktorých zoznam nájdete na našej webovej stránke. Taktiež pedagógom ponúkame tematické vyučovacie hodiny, ktorých náplň stanovujeme na základe požiadaviek pedagógov. Medzi takéto témy radíme históriu mesta Rimavská Sobota, dejiny Veľkomoravskej ríše, živá a neživá príroda, život našich predkov v minulosti a dnes a iné témy. Spôsob podania informácií závisí od vekového zloženia žiakov. Naším cieľom je nielen rozdávať vedomosti, ale aj zaujať. Pri prednáškach využívame powerpointové prezentácie doplnené o fotografie a originálne ukážky zbierkových predmetov.
Z kultúrnych podujatí je azda najzaujímavejšia aktivita - Noc v múzeu. V rámci výzvy parížskych múzeí sa bohatým kultúrnym programom a nočnými prehliadkami expozícií a aktuálnych výstav počas neopakovateľnej noci predstavia i významné osobnosti regiónu. Počas tohtoročného VIII. ročníka, ktorý je stanovený na 19. mája 2012, k nám zavíta rodáčka z Tisovca a vynikajúca humoristka Elena Vacvalová. Nebude chýbať ani tradičné podávanie čaju. V uplynulom roku 2011 múzeum počas tejto noci navštívilo 808 návštevníkov. Viacerí z nich tu pobudli tri – štyri hodiny a nevedeli sa nadýchať tejto čarovnej atmosféry.
V tomto roku, 3. septembra, múzeum oslávi 130-te výročie svojho vzniku. September 2012 sa bude niesť v znamení osláv. Pripravujú sa najmä zaujímavé výstavy a konferencia, ktoré predostrú bohatú a rôznorodú históriu múzea a na výstavách predstavíme ukážky najzaujímavejších zbierok múzea.
Tieto riadky len v krátkosti reflektujú aktivity pracovníkov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Aj napriek nedostačujúcemu financovaniu kultúry sa neustále snažíme pre verejnosť pripravovať čo najpútavejšie výstavy a kultúrno-výchovné podujatia. Týmto pozývame širokú verejnosť do Gemersko-malohontského múzea, ktoré je otvorené denne od pondelka do piatku v čase od 8:00 do 16:00. Dňa 31. marca (sobota) spúšťame letnú sezónu, počas ktorej sú brány múzea otvorené aj počas víkendov od 9:00 do 16:00. Vstupné je 1 € pre deti, študentov a ZŤP, deti do 6 rokov vstup zdarma a dospelý 2 €. Akceptuje rôzne preukazy – EURO 26, ISIC, preukaz Zväzu múzeí a galérií na Slovensku i kultúrne poukazy. Prehľad o aktivitách múzea a ďalšie potrebné informácie nájdete na webovej stránke www.gmmuzeum.sk a tiež na Facebooku - Gemersko-malohontské Múzeum Rimavská Sobota.
Kolektív pracovníkov Gemersko-malohontského múzea sa teší na Vašu návštevu!
GMM
{gallery}kultura/muzeum/130{/gallery}
{jcomments on}
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-