Teraz bol pred nami trhový mechanizmus a konkurenčné prostredie. Je preto prirodzené, že v hlavách zodpovedných ľudí sa hromadili otázky. Bolo nevyhnutné zodpovedať na všetky, ale najmä na tri najdôležitejšie. Prvá otázka znela: „Máme vytvoriť vlastnú firmu a hospodáriť v našich lesoch?“. Druhá otázka: “S akými cieľmi a akým spôsobom chceme v nej hospodáriť?“. Odpovedať bolo potrebné aj na nasledujúcu tretiu otázku: „Bude táto naša firma úspešná a prospešná?“.
O 136 rokov skôr naši predkovia uvažovali o odkúpení lesov. Nemali žiadne skúsenosti s ich spravovaním. Chceli sa však zbaviť závislosti od majiteľov lesov. Drevo malo pre život a rozvoj mesta so železiarskou výrobu takmer cenu zlata. Naši predkovia mali odvahu, vieru vo vlastné sily a zdravý „sedliacky“ rozum. Preto sa rozhodli lesy kúpiť. Kúpili ich v roku 1857 za 80 tisíc zlatých, hoci si museli vziať pôžičku. A urobili veľmi dobre.
Aj v roku 1992 sa rozhodovalo o závažných veciach. Bremeno rozhodnutia bolo na vedení mesta – na mestskom zastupiteľstve a primátorovi mesta Štefanovi Ivanovi. Rokovania a následné hlasovania dali odpoveď na prvú závažnú otázku“ „Máme vytvoriť vlastnú firmu a hospodáriť v našich lesoch?“ Odpoveď bola jasná: „Áno“. Dňa 22.12.1992 schválilo mestské zastupiteľstvo vytvorenie organizácie Mestské lesy Revúca, spol. s r.o., boli založené notárskou zápisnicou zo dňa 20.201993. Vznikli zápisom v Obchodnom registri dňa7.6.1993.
V súvislosti so založením organizácie bolo potrebné hľadať odpoveď aj na druhú dôležitú otázku:“ S akými cieľmi a akým spôsobom v nej chceme hospodáriť?“ Sme rôzni ľudia, rozličné nátury. Máme odlišné ciele, rôzne spôsoby aj nerovnaké zásady ... Našťastie, v čase vzniku našej firmy, mali vo vedení nášho mesta, takpovediac navrch ľudia, ktorí si vzali príklad zase od našich predchodcov. Zo záznamov mestských protokolov z polovice 19. storočia sa dozvedáme, že Revúčania mali veľmi zodpovední vzťah ku svojim lesom. Napríklad zo dňa 7. apríla 1857 je zápis v znení: “Aby se dřevo dle predpisu rúbalo a žádny defekt se nestal, pán Jiři Kallina starší se za lesoinšpektora ustanoviť má!“ Alebo na inom mieste – v štatúte mesta Revúca z roku 1927 sa uvádza: “Ak dôjde v dôsledku mimoriadnych udalostí (vetrolomy, lesná chrobač ...) k väčšej ťažbe dreva, a tým vyššiemu príjmu, nemá sa zúžitkovať v tom roku, ale odložiť sa má na horšie časy.“
V revúckych lesoch sa hospodárilo od začiatku na vysokej odbornej úrovni od roku 1874 aj na základe lesného hospodárskeho plánu. Zaujímavosťou je napríklad to, že lesmajstrom v Revúcej bol aj syn známeho Ľudovíta Grajnera, riaditeľa Coburgovských lesov v Jelšave. Z uvedeného vyplýva, že v rokoch 1992 – 1993 vzor z minulosti bol. Boli aj rozumní ľudia vo vedení mesta. Preto bolo jasné, ako sa bude hospodáriť a dala sa odpoveď na druhú otázku: „ Z akými cieľmi a akým spôsobom sa bude hospodáriť?“ Cieľom hospodárenia bude zveľaďovať lesný majetok, dosahovať dlhodobo vyrovnané a podľa možností ziskové hospodárenie. Hospodáriť sa bude odborne a ekologicky.
Bolo nevyhnutné dať odpoveď aj na tretiu veľmi dôležitú otázku: “Bude táto naša spoločnosť úspešná a prospešná?“ Na zodpovedanie tejto otázky muselo uplynúť oveľa viac času. Nie rok, nie dva. Prešlo už 20 rokov od vzniku Mestských lesov Revúca, spol. s r.o., a je čas dať odpoveď aj na túto otázku. V čase vzniku našej firmy boli vo verejnosti obavy z neschopnosti neštátnych subjektov odborne a zodpovedne hospodáriť v lesoch. Čoskoro sa však ukázalo, že obavy boli celkom zbytočné. Našlo sa dosť skúsených odborníkov, zanietených ľudí, aj múdrych hospodárov. Väčšina neštátnych subjektov hospodáriacich v lesoch, si urobila zakrátko dobré meno.
Rovnako to bolo aj v Revúcej. Najväčšiu zásluhu na založení spoločnosti a úspešnom začiatku jej rozvoja mal Ing. Jaroslav Gočaltovský, ktorý využil svoje schopnosti a skúsenosti z riadenia výrobnej firmy. Revúca bola medzi prvými mestami zakladajúcimi lesnícke firmy. Začiatky neboli ľahké. Začínalo sa od nuly a neprajníci nám kládli prekážky. Napriek tomu sa naša spoločnosť rýchlo rozvíjala. Úspech sa dostavil aj preto, že do našej firmy sa pracovníci prijímali na základe ich schopností a vzťahu k práci. Dôležité bolo tiež, že väčšina mestských zastupiteľstiev chápala a súhlasila s prioritami a spôsobom hospodárenia v našej spoločnosti.
Mestské lesy Revúca a ja, vo svojej vedúcej funkcii, môžeme hovoriť o výnimočnom šťastí na primátorov. Všetci traja doterajší primátori Štefan Ivan, Jaroslav Gočaltovský a Eva Cireňová si zaslúžia veľkú vďaku a uznanie. Celých 20 rokov držali a držia ochrannú ruku nad našou firmou a revúckymi lesmi. Možno je to tým, že jeden je milovník prírody, druhý lesník a tretí pochádza z lesníckej rodiny. Možno je to viac o charaktere a zodpovednom výkone ich funkcie. Naša firma hospodári na lesnom majetku mesta a každoročne platí nájomné odvádzané do mestského rozpočtu. Od začiatku existencie našej firmy sme sa snažili rozvíjať aj ďalšie aktivity: vlastnú dopravu dreva, škôlkarskú činnosť s predajom sadeníc, obchod s nakúpeným drevom, otvorili sme predajňu Lesanka. Certifikovali sme lesy. Vstúpili sme do lesníckych združení, do obchodnej spoločnosti ZOLKA Zvolen, spol. s r.o.
V čase krízy sme lesy chránili, v čase hojnosti sme mysleli na horšie časy. Inicializovali sme založenie prírodnej rezervácie Hodošov les. Spolupracujeme s ochranou prírody pri záchrane chránených druhov rastlín a živočíchov. Na verejnosti a najmä medzi mládežou propagujeme lesy a lesníctvo. Spolupracujeme nielen s neštátnymi lesmi a mestom Revúca, ale aj so štátnymi lesmi, najmä s OZ v Revúcej a s mnohými inými firmami a organizáciami.
Tak, ako sa predsavzalo na začiatku, snažíme sa hospodáriť čo najlepšie. Les nie je ložisko uhlia. Nie je to reklamná agentúra, ani internetový obchod. Les je zložitý živý organizmus s vyše 100 rokov trvajúcou obnovou. Preto nemôže byť meradlom dobrého hospodárenia v lese len zisk! Urobiť zisk nie je až také veľké umenie. Zamestnať a dať zarobiť ľuďom sa tiež dá. Ochraňovať a zveľaďovať les môže každý odborník. To však nie je až také náročné. Náročné je tri v jednom – zveľaďovať les, dať ľuďom prácu a ešte urobiť zisk.
Ja osobne som presvedčený, že aj napriek chybám a omylom, uplynulých 20 rokov Mestských lesov v Revúcej hovorí o tom, že na začiatku sa zakladatelia rozhodli správne. Že odborníci firmu dobre rozbehli a my sme si neurobili hanbu. Preto si myslím, že môžeme dať kladnú odpoveď aj na tretiu dôležitú otázku. A to: „Bude naša fima úspešná a prospešná?“ Áno, Mestské lesy Revúca, spol. s r.o., sú úspešná firma a prospešná nielen pre svoje mesto.
Za úspešné, náročné aj pekné roky Mestských lesov Revúca patrí vďaka mnohým. Ďakujem zakladateľom, primátorom, poslancom mestského zastupiteľstva, priateľom, priaznivcom a najmä našim pracovníkom. Mozaiku 20 rokov našej firmy sme vyskladali spoločne. Bolo mi cťou. Ďakujem.
Ing. Ladislav Szabó,
konateľ Mestské lesy Revúca spol. s r.o.



























Uplynulo 20 rokov od založenia Mestských lesov Revúca, spol. s r. o. Myslím si, že je čas obzrieť sa dozadu, pripomenúť si začiatky a zhodnotiť dve desaťročia existencie našej spoločnosti.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-