si neváhali obliecť masku a rôzni iní nadšenci ľudovej kultúry, alebo jednoducho „len“ nadšenci zábavy, ktorým sa pozdávalo obliecť si, viac či menej, tradičný fašiangový kostým.
Približne hodinu a pol sa takmer dvestočlenný spievajúci, tancujúci a zabávajúci dav, prechádzal ulicami mesta. Jeho súčasťou boli, okrem účastníkov oblečených v krojoch, aj rôzne tradičné modifikácie fašiangových masiek ako smrtka, striga, kostlivec, pastier, medveď, turoň, slameník, kubo, koza, kôň,... alebo chlapci oblečení v dámskych krojoch a dievčatá zase v pánskych, niekedy aj s primaľovanými fúzikmi. Súčasťou sprievodu boli tiež cigánky a kadejaké iné ženské maškary. Všetko vo fašiangovom duchu parodického a uvoľneného nazerania na svet, spoločenské normy a nešváry.
Vyvrcholením pochôdzok bol fašiangový program, ktorý sa tento rok odohrával priamo na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote. Diváci v ňom mohli vidieť fašiangové pásma, tance z fašiangovej zábavy, paródiu na choreografiu „Ako starí Klenovčania,...“, Palicový tanec a Klenovských heligokárov. Roman Čarnoký sprevádzal programom a fašiangovým zvykoslovím. Na záver, Jarka Lajgútová, prezlečená za farára, tak ako sa patrí, pred očami všetkých prítomných, pochovala basu – symbol fašiangovej zábavy, ktorej od Popolcovej stredy nastane definitívny koniec.

„Masky vložte do krabice, klobásy zas do brucha
a pesničku uzamknite, nech si v peci ujúka.
Do roka a do dňa prídeme k Vám zas, na fašiangy, na bursu, na veselý čas.“

Veľké poďakovanie patrí všetkým vedúcim folklórnych súborov a detských folklórnych súborov, špeciálne Jaroslave Lajgútovej a Vladimírovi Petrincovi, ktorí pripravili program, pani učiteľke Renáte Sivokovej zo Základnej školy Petra Kellnera Hostinského, ktorá v rámci regionálnej výchovy vedie klub Etnohis; tiež všetkým vystupujúcim, ktorí vytvorili výbornú atmosféru, ale aj divákom a okoloidúcim, ktorí veľmi pozitívne reagovali na fašiangový sprievod.
Jaroslava Jelchová,
GMOS

{gallery}folklor/rs{/gallery}
{jcomments on}