štvrtok, 01 november 2012 19:59

Plamienok spomienok na Ctibora Štítnického sa rozhorel aj v jeho rodnej obci Doporučený

Napísal(a) MG
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Medzi osobnosti Gemera zaraďujeme aj Ctibora Štítnického. Narodil sa 6. septembra 1922 v Štítniku, podľa ktorého si vybral svoj pseudonym. Nepodarilo sa mi zistiť, kedy k tomu došlo, že jeho pravé meno Tibor Dörner sa stalo menej známe než jeho umelecké. Najskôr k tomu došlo v rokoch, keď študoval na gymnáziách a začal tvoriť prvé básne. Nechajme to však na iných, ktorí zaiste presnejšie vedia, ako k tomu došlo. Podstatné je pre nás teraz to, že aj napriek obdobiu, ktoré ho

z povedomia kultúrnych tvorcov zaradilo do úzadia v spoločnosti, jeho rodáci na neho nezabúdajú a príležitostne si na neho zaspomínajú a prejavia vďaku za jeho tvorbu, ktorá ho preslávila široko-ďaleko od svojho rodiska. V krátkosti môžeme pripomenúť, že Ctibor Štítnický  bol slovenským básnikom, prekladateľom i publicistom. Zastával aj mnohé významné funkcie v kultúrnych a literárnych organizáciách.
Spomenuli si ho jeho mladší i starší rodáci aj teraz pri príležitosti jeho nedožitých narodenín. Obecná knižnica v Štítniku, ktorá nosí v názve jeho meno, pripravila spomienkové dopoludnie. Spolupodieľal sa na ňom nielen Obecný úrad, ale aj Základná škola, MOMS a ZPOZ v Štítniku. Bol to dôstojný príspevok k tomu, aby sa vzdala úcta nášmu krajanovi, ktorý sa prejavil ako „jagavá hviezda“ vojnového a povojnového obdobia a stal sa typickým predstaviteľom dobovej literatúry. Najmä mladej generácii spomínané dopoludnie iste pomohlo k tomu, aby sa lepšie oboznámila s jeho životom a tvorbou. Prispela k tomu príhovorom najmä pani Gabriela Koreňová, pracovníčka knižnice, ktorá v ňom upriamila pozornosť na putá Štítnického s jeho rodným krajom. Pekne sa uviedli i žiaci základnej školy, keď napríklad Veronika Motúzová si pripravila k tejto príležitosti referát o živote a diele Ctibora Štítnického. Ani ostatní účinkujúci sa nedali zahanbiť a zarecitovali niektoré básne z autorovej tvorby. Napríklad Mgr. Janka Vranová predniesla báseň Ráno v Gemeri, Mgr. Margita Gločeková Rekviem za matkou, pani Jakobejová báseň Jarmile, ktorú básnik venoval svojej milovanej manželke. Prezentovali sa aj ďalší žiaci s ukážkami detskej poézie, ako napr. Viktorka Jančíková s básňou Ďateľ, Klaudia Beitlerová s básničkou Pesnička o električke Terezke. Adam Molnár zarecitoval báseň O matke, ktorá pochádza zo zbierky Ct. Štítnického Chlieb a ruže.
Na záver slávnosti prítomní Ctiborovi Štítnickému vzdali hold a úctu pri jeho rodnom dome, kde mu položili veniec spomienky, ako doklad o tom, že na neho nezabúdajú a ďakujú mu za plodný život, tvorivú prácu a vzornú reprezentáciu obce Štítnik a nášho Gemera.
Ctibor Štítnický zomrel 12. júna 2002 v Bratislave, kde je aj s manželkou pochovaný

Reményik Sándor:

STAVITEĽOV SYN

„Staviteľstvo je zmrznutá hudba.“
V mojom otcovi hudba zamrzla.
Nebol lyrik. V ňom láska k pomeru,
K tým prostým veľkým čísliciam skrsla. 

Do mojej hlavy, hoc jak to silili,
nevošli počty s geometriou.
Len k brehom snov sa vlnil krvi prúd
a básnik stal sa syn stavitelov. 

Dlho som myslel, že tá pieseň celkom
cez dušu matky vžiarila do mňa,
Na oltári krbu obetnej krvi
každá báseň z nej kvapka je skromná. 

A k netušeným základom dedičstva
privádza teraz slovo z cudzích úst:
„Hoc duša jemná, verš jeho z kovu,
nie roztekavý, ani povodeň,
V ňom rodu budujúcich dužnie peň.“ 

Ja staviteľ! . . .  Ja básní staviteľ! ...
Otec, hľaď ten tajný zákon krvi:
S tvojím od mňa vzdialeným remeslom
niekde, vidíš, sa predsa zídem prvý. 

 

Číra pravda: aj ja som si staval,
železnými traverzami prešiel
na stavbe verša – a zavrhol som
ťarchu zbytočných ozdôb a hesiel. 

Číra pravda: vždy som mal základy,
do hĺbky vykopal prísnu stenu.
Tak išiel som z poschodia na poschodie
a ľúbil čiaru veľkú, šľachetnú. 

Číra pravda: vždy mala pevný vrch
moja báseň a často vežu aj.
A nie pre hru, by duše bývať mohli
aj v nej, preto som ju ja vystaval. 

Číra pravda: neroztopila sa
celkom ni vo mne zmrznutá hudba.
Však strata na cle, výhra v prievoze,
veršu hať sa stala silou: sudba. 

Ja staviteľ! ... Ja básní staviteľ ...
vírivý, hlboký je zákon krvi:
Berie novú formu, inú dimenziu ...
Otec, ďakujem za dedičstvo krvi. 

Preložil: T. D. Štítnický 

Zo zbierky Kniha priateľov, Tisovec 1942


{jcomments on}

Čítať 6620 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:36

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!