Iba pred pár dňami otvorili v Kultúrnom dome v Štítniku výstavu obrazov pod názvom Životné impresie PaedDr. Michala Bársonya. Výstavu, ktorá je sprístupnená verejnosti od 26. októbra a potrvá do 1. novembra 2010, pripravila Miestna organizácia Matice Slovenskej. Návštevníci si vystavené obrazy môžu prezrieť denne od 11.00 hod. do 17.00 hod.Týmito slovami privítala všetkých prítomných predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Štítniku Mgr. Janka Vranová na otvorení výstavy obrazov PaedDr. Michala Bársonyho v Kultúrnom dome. Mladí matičiari slovom básnika a tónmi hudby pozdravili všetkých prítomných.
„Náš miestny odbor Matice slovenskej v Štítniku sa snaží vyhľadávať a sprostredkovať všetkým ostatným to, čo naši ľudia pekné a užitočné vytvorili a dávajú do toho kus svojho srdca", odzneli výstižné a pravdivé slová Mgr. Janky Vranovej.
PaedDr. Michal Bársony – prehľad umeleckej tvorby a aktivity k výtvarnému dianiu
Už na základnej škole sa prejavil jeho výrazný vzťah ku kresbe a modelovaniu, čo sám vo voľných chvíľach i na strednej škole rozvíjal. Otvorených a verejných úspechov dosiahol na pedagogickej fakulte v rokoch 1961 – 1966 kde študoval odbor výtvarná výchova. Ako študent mal niekoľko výstav grafických prác a najmä sochárskych: figurálne reliéfy, sochy, busty.
Počas pôsobenia ako učiteľ v Banskej Štiavnici v r. 1966 – 1978 rozvíjal v mládeži nový trend výtvarného chápania a tvorby, v čom neskoršie v r. 1978 – 1988 pokračoval na stredných školách v Leviciach. V týchto rokoch si aj rozšíril univerzitné vzdelanie s rigoróznou skúškou s dosiahnutím doktora pedagogických vied.
V rokoch 1989 až 1996 prednášal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde sa aj sám zdokonalil vo výtvarnom odbore. V tom čase mal už aj viacero výstav a umeleckých publikácií: výstava olejomalieb a grafík (1992), výstava grafík a úžitkovej tvorby (1994), spoločná výstava malieb (1995), vydal 4 diela s vlastnými grafickými ilustráciami, vydal vlastné dielo s ilustráciami s medzinárodným úspechom v UNESCO.
Od roku 1996 až po dnes pracuje technikou olejomalieb. Inšpiruje ho kubizmus a impresionizmus. V kompozícii diel uplatňuje figurálnosť, portrét, abstrakciu, krajinárstvo, zátišie.
Úspechy v tvorbe v posledných rokoch: stála výstava viacerých diel v múzeu v Brne, vlastné zbierky v Brne, v Nitre, v Prešove, výstava grafík v Maďarsku, výstava diel v Košiciach, výstava obrazov v rodnom kraji - v Štítniku.
Ing. Zlatka Halková
NAZRETIE NA VÝSTAVU OBRAZOV PAEDDR. MICHALA BÁRSONYA
{gallery}kultura/vystava/barsony{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-