Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave v spolupráci so základnými organizáciami pripravuje spoznávacie zájazdy na historické miesta bojov druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania.k Telgártu na Tisovec a Brezno, pamätník na Dieliku pri Tisovci na počesť bojov v SNP.
Nemecká – obec v Horehronskom podolí. Nemecké okupačné vojsko tu 5.12.1944 zavraždilo a pohádzalo do jamy po bombardovaní telá 8 rasove prenasledovaných. Neďaleko obce upálili vo vápenke 4.-11.4. 1945 do 900 povstalcov, partizánov, protifašistických bojovníkov a rasove prenasledovaných, ktorých sem vozili z krajskej väznice v Banskej Bystrici.
Pohronský Bukovec – V osade zajalo nemecké okupačné vojsko 3.11. 1944 revúckeho rodáka gen. Viesta a gen. Goliana a niekoľkých príslušníkov vysokoškolského strážneho oddielu. Bol tu odhalený pamätník sovietskych partizánov, pamätná tabuľa SNP a pomník gen. Viesta a Goliana. Za obcou sú zrenovované partizánske bunkre Prvej československej partizánskej brigády J. V. Stalina, v polovici augusta si tu vybudovali základňu a zriadili výcvikové stredisko partizánov.
Kalište – pamätné miesto národnooslobodzovacieho boja a SNP. Za pomoc obyvateľov partizánom fašisti obec 18.3.1945 vypálili a zavraždili 13 obyvateľov. V dvoch renovovaných domoch sú inštalované pamätné izby tradícií Kališta a okolia, pamätník Obete varujú.
Termín zájazdu jún (dátum bude spresnený).
Poplatok pre každého účastníka zájazdu 5,- €. Záväzná prihláška so zaplatením a informácie na telefónnom čísle 0903224703, p. Lacková.
II. Zájazd: SLAVOŠOVSKÝ TUNEL, DOM DOBŠINSKÉHO
Trasa zájazdu: Revúca - Štítnik - Slavošovce tunel - Revúcky okres
Rožňava - Štítnik - Slavošovce tunel – Rožňavský okres.
Cieľom je pozrieť si tunel budovaný v rokoch druhej svetovej vojny a zároveň rodný dom a pamätnú izbu Pavla Dobšinského, osláviť výročie a pripomenúť si pietnym aktom SNP.
“Slavošovský tunel“ sa budoval v rokoch 1941-1944 v období vojnového Slovenského štátu. Bol súčasťou gemerských spojok a súvisel s politickými udalosťami roku 1938. Bol dôsledkom Mníchovského diktátu a znamenal pre toto územie riešenie neblahých následkov. Jeho budovanie súviselo aj s tzv. Viedenskou arbitrážou, podľa ktorej slovenské územia s rozlohou 10 390 km2 pripadli vtedajšiemu Maďarsku.
Úprava hraníc výrazne narušila celistvosť vtedajšej železničnej siete, kde napríklad Štítnická dolina bola úplne izolovaná, čo znamenalo zároveň izoláciu Slavošoviec, kde sa nachádzala jedna z najväčších prosperujúcich papierní.
Opätovné sprevádzkovanie narušenej dopravy, malo byť realizované výstavbou železničnej trate v smere Slavošovce - Revúca -Tisovec, ako aj rekonštrukciou trate Brezno - Tisovec.
Prvý úsek plánovanej trate mal odbočovať v kilometri 2 890 železničnej trate Plešivec - Slavošovce, prejsť cez Štítnicu veľkým oblúkom za obcou a po prechode údolia vojsť do 2 400 m dlhého tunela pod vrchom Homôlka v Stolických vrchoch.
Rodný dom Pavla Emanuela Dobšinského - tak ako všetky podobné pamiatky, múzeá, galérie, hrady a zámky sú situované v prostredí, ktoré vzhľadom na dobu a čas nemôžu byť vykurované, i tento pamätný dom je podobný dobe, uprostred ktorej Dobšinský v Slavošovciach a Drienčanoch dlhoročne pôsobil. No napriek skomným podmienkam dokázal dať Slovensku a svetu to, čo ho postavilo a stavia na piedestál medzi Homéra, bratov Grimmovcov, Andersena a Boženu Němcovú.
Slavošovce - v obci sa odbojová činnosť rozvíjala a zaktivizovala v roku 1940 pri odvážaní papiera z tunajších papierní na letáky. Pri nešťastí 23.10.1944, spôsobenom výbuchom vo výrobni zbraní, zahynulo 36 účastníkov porady. Na pamiatku týchto udalostí sú v obci tri pomníky obetiam výbuchu a mramorový pamätník Rozlomený život.
Po absolvovaní tunela, rodného domu a pietnych aktoch s príhovormi starostu obce a predsedu OblV SZPB pri pamätníkoch, bude podaný guláš a posedenie spríjemnia ľudové umelecké súbory z blízkych obcí.
Termín august - výročie SNP.
Základná organizácia SZPB v Rožňave pripravuje relaxačné - poznávacie zájazdy, a to:
Kúpele Číž - kúpalisko a relax v jódovej vode, termín zájazdu 31. mája v štvrtok, odchod autobusu o 08.00. hod z autobusovej stanice pri výstupišti. Cena zájazdu pre členov SZPB 5,- € a pre nečlenov SZPB 7,- €, ostatné poplatky si hradí každý účastník sám. Vstup na kúpalisko je dospelý 7,- €, dôchodcovia a ZŤP 4,- €. Záväzná prihláška so zaplatením a informácie na telefónnom čísle 0908420808, p. Garajová.
Kežmarok - Európske ľudové remeslá s možnosťou okúpania sa vo Vrbove, termálnom kúpalisku. Termín zájazdu 13. júla na otvorenie medzinárodného festivalu Európske ľudové remeslo. Cena zájazdu je pre členov SZPB 6,- €, pre nečlenov je 8,- €, ostatné poplatky si hradí každý účastník sám. Vstup na festival remesiel a ľudovej kultúry je 5,- €. Záväzná prihláška so zaplatením a informácie na telefónnom čísle 0908420808, p. Garajová.
Ing. Norbert Lacko,
predseda OblV SZPB
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-