Taký pekný kostol, aký je v Rejdovej, sa len tak ľahko nevidí Doporučený
Napísal(a) Marta MikitováVeľkonočné sviatky sa dajú stráviť rôznymi spôsobmi. My sme sa rozhodli počas týchto dní pobudnúť v prírode v Slovenskom raji a zároveň spoznávať ďalšie zaujímavé miesta horného Gemera. Jednou z našich prvých zastávok bola Rejdová. Na námestí sme mali šťastie – evanjelický kostol sa práve pripravoval na nedeľné sviatočné veľkonočné bohoslužby, bol teda otvorený a my sme mohli poobdivovať aj jeho interiér. Boli sme milo prekvapení, lebo taký pekný kostol, aký je v Rejdovej, sa len tak ľahko nevidí. Bol postavený v roku 1727 na základoch pôvodného dreveného kostola a zachovanej gotickej kaplnky (súčasná sakristia) a zasvätený bol pôvodnému patrónovi Rejdovej
V kostole sme stretli milé panie, ktoré nás potom povodili po dedine a porozprávali čo-to o jej zaujímavostiach. A nielen to, dostali sme aj do domácnosti pani Zuzany Terrajovej - Dorky, ktorá je jednou z viacerých rejdovských známych tkáčiek. Poukazovala nám svoje výrobky i tkáčsky stav, a veru sme neodolali – jej koberčeky a prestieranie budú odteraz zdobiť aj našu domácnosť.
A keďže Rejdová je známa nielen významným Gemerským folklórnym festivalom, ktorý sa tu každoročne koná koncom augusta (tohto roku to bude už jeho 38. ročník), ale aj remeselníckymi tradíciami, tak sme si vybrali z viacerých ešte tu vykonávaných remesiel (tkanie kobercov, paličkovaná čipka, výroba šindľov, kožené výrobky...) a navštívili sme aj ďalšieho rejdovského remeselníka. Je ním pán Ondrej Molčan, ktorý vyrába krásne kožené pastierske kapsy, remene, opasky, obaly na fľašky i kabelky. Ani tu sme neodolali a odniesli sme si opasky, ku ktorým sme dostali na pamiatku aj malé kožené kľúčenky. A máme už do najbližšej návštevy Rejdovej sľúbený aj ten najpravejší gemerský obojok pre nášho psíka Atoma. Dozvedeli sme sa aj to, že ovečky, ktoré sme videli popásať sa na čerstvej zelenej tráve na okraji dediny opatruje tiež pán Molčan, ktorý z ich mlieka bude čo nevidieť pripravovať fajnové špeciality. A do tretice, pán Molčan je aj zberateľ malých i veľkých, liatych i plechových zvoncov a spiežovcov a iných tradičných výrobkov, ktoré nám ochotne poukazoval vo svojom súkromnom „múzeu“.
Byť v Rejdovej a neísť na prechádzku do jej krásneho okolia, to by ani nebolo predstaviteľné. Počasie nám prialo, tak sme využili možnosť prejsť sa po nedávno otvorenom (19.11.2010) náučnom chodníku a zároveň s pohybom sa aj zo siedmich informačných tabúľ podozvedať o histórii, kultúrnych pamiatkach, tradíciách, zvykoch, folklóre, remeslách, krajine, rastlinstve a živočíšstve tejto juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria. Cestou sme si vychutnávali prebúdzajúcu sa jarnú prírodu a výhľady na okolité kopce i samotnú Rejdovú pod nami. A po dlhej prechádzke nám dobre padlo pristaviť sa aj pri jednej z troch ešte existujúcich četerní (nádrž na vodu) v obci a osviežiť sa. Navyše v neďalekom rejdovskom dome sme mali možnosť okoštovať veľkonočnú vajíčkovú hrudku a aj sa podozvedať ako sa vyrába. Vyzdobená a ochutená bola viacerými zelenými bylinkami, v ktorých prevládala mladá čerstvá žihľava.
Na záver by sme boli radi navštívili aj stálu etnografickú výstavu v malej drevenici, ktorá sa nachádza uprostred obce. Je to jeden z najstarších rejdovských domov a patrí medzi šesť pamiatkovo chránených dreveníc, ktoré sa v obci nachádzajú. Na prvý pohľad upúta pozornosť svojou modrou farbou. Tá bola v minulosti pre miestne domy typická a nazýva sa tu šmolková. Keďže však bola sobota poobede a neboli sme ohlásení, tak sme sa samozrejme dnu nedostali.
Ešte nám na spoznávanie zostali aj ďalšie zaujímavosti Rejdovej. To už však nabudúce. Možno počas folklórneho festivalu? Určite sa tu ale ešte zastavíme na niektorých našich ďalších potulkách po hornom Gemeri.
apríl 2011
Marta Mikitová
Foto: Stano Kejík
{gallery}obsah/rejdova{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.