Kým zaznejú prvé slávnostné slová zo svadby, ktorá sa v rámci 40. ročníka Gemerského folklórneho festivalu (GFF) začína v Evanjelickom kostole v Rejdovej v piatok 23. augusta 2013 o 16-ej hodine, dovoľte mi pripomenúť niektoré dôležité okamihy, ktoré predchádzali tomuto najväčšiemu folklórnemu festivalu na hornom Gemeri. Podľa informácií z Gemerského osvetového strediska v Rožňave to boli najmä Dobšinské slávnosti piesní hudby a tanca, ktorých začiatky sa datujú od roku 1967. Tieto slávnosti boli v okrese Rožňava vlastne okresnými folklórnymi slávnosťami až do roku 1974, kedy sa pri príležitosti 20.výročia založenia folklórneho súboru Hora konali oslavy a vlastne aj prvý ročník folklórnych slávností v novovybudovanom prírodnom amfiteátri „za Hamrom“ v Rejdovej. Do tejto rázovitej gemerskej obce to bolo od Dobšinej iba na skok, našli sa tu lepšie podmienky, folklórny festival sa v nej udomácnil a nadobudol aj dnešný názov. Pripomeňme si, že na prvom ročníku GFF 1. septembra 1974, ktorý trval iba 5 hodín, vystúpili folklórne súboryMagnezitár z Jelšavy, skupina z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej a Hora z Rejdovej. „Dnes je už Gemerský folklórny festival v zrelom veku.“ Tak to uvádza aj bulletin GOS vydaný k dnešnému festivalu, kde sa ďalej píše, že „Z okresných folklórnych slávností úsilím zodpovedných, ale hlavne dobrovoľných pracovníkov, spolupracovníkov a folkloristov vyrástol na najväčšie folklórne podujatie v hornom Gemeri.
Zmenila sa koncepcia, rozšírila sa programová skladba, a to aj navzdory všetkým problémom, ktoré ho sprevádzali.Aj v súčasnosti každoročne zápasí s finančnými i materiálnymi problémami, ale organizátori vynaložia všetko úsilie preto, aby potešili svojich priaznivcov zaujímavým a pestrým programom s množstvom sprievodných podujatí. A takto to bude aj tento rok.“
Vítajte teda v rázovitej Rejdovej a doprajte si po tieto dni to najlepšie a najkrajšie čo náš región má a čo patrí medzi najcennejšie klenoty nášho ľudu na hornom Gemeri. Srdečne privítajme medzi nami i našich hostí, ktorí nám prišli ukázať nielen svoje ľudové tradície ale dávajú nám plným priehrštím majstrovstvo vychádzajúce z tradícií svojho kraja. Vítajme veľkým potleskom nositeľov ukrajinskej kultúry a jej folklóru, ktorý nám prinášajú členovia ukrajinského súboru piesní a tancov Čeremoš z Ľvova. Vo svojom repertoári má prekrásne ukrajinské piesne a temperamentné tance. Súbor vystupoval na rôznych festivaloch a prehliadkach doma i za hranicami napr. v Macedónii, Grécku, Francúzsku, Poľsku, USA, Kanade. V roku 2010 navštívil aj Slovensko. Účinkoval v programe Cassovia folkfest v Košiciach. Celý kolektív vítame v Rejdovej na GFF a prajeme mu príjemný pobyt v tomto prekrásnom regióne.
Srdečného privítania sa iste dostane počas vystúpení aj ostatným súborom a folklórnym skupinám a jednotlivcom z iných regiónov Slovenska, ktoré sme spomínali v predchádzajúcich článkoch. Dva dni na GFF sú pripravené pre Vás, ktorí obľubujete folklór, zručnosť remeselníkov a radi sa stretnete so známymi podobnej krvnej skupiny na hornom Gemeri v našej rázovitej Rejdovej, o ktorej sa hovorilo, že tu je začiatok vody a koniec chleba.
Košický samosprávny kraj, Gemerské osvetové stredisko Rožňava, obec Rejdová
Vás srdečne pozývajú na
40. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2013
pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu
23. AUGUST piatok
PROGRAM NA PĽACU
16.00 SVADBA Z HORNÉHO GEMERA Evanjelický kostol a.v.
- priamy prenos Slovenského rozhlasu, Rádio Regina Košice účinkujú: Mária Brdárska-Janoška a folklórne skupiny Hôra z Rejdovej, Stromíš z Vlachova, Gočovan z Gočova, Dolina z Gemerskej Polomy, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, ľudová hudba Železiar z Košíc
réžia: Milan Rendoš, uvádzajú: Veronika Slaninková a Milan Rendoš
17.15 Z KRONIKY Evanjelická fara
- vernisáž výstavy fotografií z histórie festivalu
18.00 PRIVÍTANKA - slávnostné otvorenie 40. ročníka malá scéna na pľacu
Gemerského folklórneho festivalu REJDOVÁ 2013
18.10 KED SI JA ZASPIEVAM, PUSTÍM DOLINOU HLAS
- ľudová hudba Ondreja Hlaváča
18.30 PIESNE MOJO, PIESNE - ženská spevácka skupina Tmki s ľudovou hudbou Jána Maka z Banskej Bystrice
19.00 SALAŠNÍCI - bačovské trio z Banskej Bystrice 19.30 POZDRAV Z UKRAJINY
- národný súbor piesní a tancov Cheremosh z Ľvova
♦ programy uvádza: Dana Lacková
20.00 A V REJDOVEJ PRI KOSTELE - scénický program folklórnej skupiny Hôra pri príležitosti 60. výročia založenia
- krst monografickej publikácie Ondreja Kračúna „Autak zmo vystupovali“ z dejín organizovaného folklóru v Rejdovej
♦ príprava a réžia: ján Lipták
21.00 AUTAKIE ZMO BULI vo dvore u Brehalu
- folklórna skupina Hôra v obrazoch
ĽUDOVÁ VESELICA na pľacu
24. AUGUST sobota
PROGRAM NA PĽACU
10.30 OTVORENIE REJDOVSKÝCH DVOROV
12.00 IDE KÁČOR... malá scéna na pľacu
- program detských folklórnych súborov, hudieb a sólistov účinkujú: Gemerčatá z Dobšinej, Bambuchy z Gemerskej Polomy, Kincskeresô z Drnavy, Haviarik a ľudová hudba Lúčka z Rožňavy, sólisti speváci, tanečníci a inštrumentalisti z rožňavského okresu
♦ réžia: Mária Hlaváčová, uvádza: Alexandra Dujčáková
13.00 EJ, NA MOST ĎOUKY, NA MOST ... na pľacu
- tanečný obrázok s prehliadkou gemerských krojov
REJDOVSKÝ ŠINGEL - súťaž v ručnom strúhaní šindľov
UVIAŽEM SI HANTUŠOK - súťaž v tradičnom uväzovaní šatiek
13.45 DOLU TOU REJDOVOU - krojovaný sprievod obcou
PROGRAM V AMFITEÁTRI
14.30 VITAJTE V REJDOVEJ ZA HÁMROM na 40. Gemerskom folklórnom festivale
ŽRIEDLA NE VYSYCHAJÚ
účinkujú: folklórne skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Bučina z Pače, Dolina z Gemerskej Polomy, Hrabina z Nižnej Slanej, Gočovan z Gočova, Hôra z Rejdovej
15.40 ĎAKOVANKA ZO SERCA
účinkujú: Mária Brdárska - Janoška z Rejdovej, Martina Zagibovä z Pače, Lucia Urbančíkovä z Rožňavy a ľudová hudba Ondreja Hlaváča
16.00 A NÔŽKY VIRGAJÚ
účinkujú: folklórne súbory Borostyán z Drnavy, Gemer z Dobšinej, Stromíš z Vlachova, Dubina, Haviar a ľudová hudba Lúčka z Rožňavy
♦ réžia: ján Lipták
17.00 V PARCHOVENOCH TAKA MOUDA
- folklórna skupina Parchovianka z Parchovian
17.30 Z HÔR A DOLÍN - folklórny súbor Stavbár zo Žiliny
18.15 PIESNE A TANCE Z UKRAJINY
- národný súbor piesní a tancov Cheremosh z Ľvova
19.00 Tombola
20.00 JANO AMBRÓZ Z TELGÁRTU a ľudová hudba Borievka s primášom Igorom Gašparom
♦ programy uvádza: Katarína Birková
ĽUDOVÁ VESELICA - do tanca hrá SAKO
SPRIEVODNÉ PODUJATIA:
Rejdovské dvory - pastiersky U Polovičku, bačovský - u Brehalu, gazdovský - U Lacka, včelársky, remeselnícky U Mihóka, banícky, hasičský, poľovnícky, muzikantský v Skalicu U Vilima,
Múzeum tradičnej ľudovej kultúry v Rejdovej + Z kuchyne starých materí + tradičné výrobky zo salaša + ukážky remesiel + výstavy + rejdovské drevenice + súťaže + Rejdovský šingel + Uviažem si hanúšok + krojované bábiky + tvorivé dielne pre deti +
jarmok ľudových remesiel + Čestný hosť festivalu - Malý gróf TAŠI z Tašíkova
a jeho rozprávkoví kamaráti
ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ
VSTUPNÉ sobota
amfiteáter dospelí: 4.- €
deti, študenti, dôchodcovia 2.- €
Prijímame kultúrne poukazy
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-