Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (7)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
Siedme pokračovanie príbehu o Dobšinskej ľadovej jaskyni, ktorý pri príležitosti jej stopäťdesiateho výročia od sprístupnenia pripravili dobšinskí rodáci Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci. Obsahuje väčšinou fotografie pochádzajúce z rôznych starších prameňov tak, ako ich spomínaní autori poukladali vo svojej publikácii Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh v roku 2019. Ide predovšetkým o obrazovú dokumentáciu jaskynných priestorov z roku 1925, ktorá približuje zábery z Cintorína, Veľkej siene, Gotického oltáru, Slonej hlavy, drevenej útulne pred vtedajším vchodom do jaskyne a mnohé iné, ktoré poskytujú nevšedné pohľady i dnešným návštevníkom tejto svetoznámej rozprávkovej jaskyne. Už sa tešíme, kedy bude tohto roku sprístupnená, aby jej podzemnú krásu mohli obdivovať aj súčasní turisti nielen zo Slovenska.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (6)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Teraz zostúpime spoločne do tajomných útrob ľadovej ríše. Od vchodu schádzame po 38 drevených schodíkoch, mierne sa točíme doľava a sme v rozšírenom vstupnom hrdle jaskyne. Klenby a bočné steny tejto haly sú skalnaté, ale podlažie tvorí čistá, citeľne chladiacim až mrazivým dojmom pôsobiaca hrubá ľadová vrstva. Ešte zopár krokov a sme v priestorovo najrozsiahlejšej „Veľkej sieni“. Jej výška je 10-11 m, dĺžka 120 m, šírka 35-60 m, vnútorný objem 4644 m³.
Stojíme v priestrannej dvorane so zrkadlovo hladkou a klzkou ľadovou plochou. Nevdojak sa chytáme za ruky, za ramená, bojíme sa urobiť čo len krôčik, že sa v nežiaducej polohe ocitneme na podlaží toho prírodného klziska. Pri osvetlení petrolejovými lampami sa svetlo odráža od hladkej ľadovej plochy a v tom pološere vzniká kombinácia premietaného obrazu so skutočnosťou,
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (5)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Naše piate putovanie venované 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali na pokračovanie spoluautori Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, spestrujeme krátkym rozprávaním neznámeho autora, ktorým opisuje ako to vlastne bolo v čase, keď táto svetoznáma jaskyňa ešte nebola objavená. Použili sme ho z príspevku Dr. Juraja Pacla, ktorý napísal pre časopis Krásy prírody v č. 5/1970. Prečítajte si z neho krátky úryvok:
„Podľa ľudovej tradície pod vrchom Hanisková bol kedysi dávno obrovský podzemný priestor, cez ktorý pod južným viedol z dobšinskej strany krížom tunel až do údolia rieky Hnilec. Tento priestor sa však raz, z neznámych príčin, s hrozným hrmotom zavalil a pochoval súčasne aj južný vchod (asi dávnu štôlňu).
GOSKA ZA ZATVORENÝMI DVERAMI (že sa nevídame, neznamená, že tu pre vás nie sme)
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pomáha spríjemniť dlhé chvíle všetkým, najmä škôlkarom, školákom, ich rodičom a starým rodičom, ktorí rešpektujúc opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR týkajúce sa zabránenia šíreniu nového koronavírusu ostávajú v pohodlí svojich domovov. „Uvedomujem si náročnosť súčasného obdobia, najmä psychickú záťaž, tak na dospelých ako aj na deti. Taktiež si uvedomujem, že čoraz viac nám chýbajú sociálne kontakty a zmysluplné tvorivé činnosti, ktoré prinášajú radosť a uspokojenie. Naša inštitúcia promptne na túto novú situáciu zareagovala. „GOS-ka online“ je leitmotívom našej aktuálnej kultúrnej ponuky, ktorú prostredníctvom nášho webového portálu a sociálnych sietí ponúkame širokej verejnosti. Ako úplnú samozrejmosť vnímam šitie ochranných rúšok na tvár, keďže textilná dielňa Domu tradičnej kultúry Gemera je na to priam stvorená. Tak po stránke technického a materiálneho vybavenia, ako aj personálneho obsadenia,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (4)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
V príspevkoch k 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, pokračujeme už štvrtým pokračovaním. Tentoraz sa naši návštevníci budú môcť oboznámiť najmä s fotografiami, ktoré vznikali v prvých rokoch po objavení. Na úvod ich preto doplníme textom, ktorý sme čerpali z časopisu Krásy Slovenska č. 5 z roku 1970, kde nás inšpiroval článok Dr. Jozefa Jakála pod názvom Vznik a geomorfológia Dobšinskej ľadovej jaskyne, napísaný k stému výročiu objavenia jaskyne. Výstižne dopĺňa fotografie, ktoré obsahuje prvá časť nášho prípevku, ktorý našim návštevníkom poskytli jeho vyššie spomínaní autori. Zo spomínaného príspevku Jozefa Jakála sme vybrali niekoľko častí, ktoré vám predkladáme.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (3)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Hneď po objave prevzalo jaskyňu do starostlivosti mesto Dobšiná. Ochranu jaskyne zabezpečoval jeho lesný úrad. Pre sprístupnenie jaskyne a bezpečnosť jej návštevníkov, ju od roku 1871 vybavili drevenými schodmi a chodníkmi. Následne zabezpečili osvetlenie jaskyne a sprievodcu, ako aj vydanie tlačeného sprievodcu pre záujemcov, ktorý obsahoval prevádzkové údaje, cenu vstupného, náklady na osvetlenie, možnosti ubytovania v okolí, dopravné možnosti a v neposlednom rade pokyny a zákazy v záujme ochrany jaskyne. V roku 1877 na skalnej stene nad vchodom do jaskyne osadili pamätnú tabuľu s menami objaviteľov. V roku 1878 vybudovali od hotela ku vchodu do jaskyne chodník, pričom dbali na ochranu rastlinstva v okolí, zveľadili územie, a tak vznikol horský park. V roku 1881 začali práce na osvetlení jaskyne elektrickou energiou. Prvý raz sa tak stalo 24. júna 1881, ale iba pokusne. Od roku 1882 používali na osvetľovanie Bunsenove lampy. Na
Celý rok 2020 sa nesie v znamení 75. výročia víťazstva nad fašizmom. K dátumu 27. január 1945, keď bola na našom Gemeri oslobodená obec Muráň, to mal najbližšie Ing. ĽUBOMÍR ĎURČÍK, ktorý sa narodil 6. februára. Po ňom pred 75 rokmi o 5 dní neskôr (11. februára) v Muráni prišiel na svet pán JÁN LAURENČÍK a z terajších Muránčanov ešte ďalší piati: v máji MÁRIA TKÁČIKOVÁ (v Muráni) a MILAN LABOŠ (v Muránskej Lehote), v októbri MONIKA LAURENČÍKOVÁ (v Sirku), v novembri FRANTIŠKA PARAČKOVÁ (v Liptovskej Tepličke) a JÁN HAŠŠO (v Čičmanoch). Ing. Ľubomír Ďurčík sa do povedomia najmä staršej generácie zapísal azda najvýraznejšie. Ako poľnohospodársky inžinier mal ,,pod palcom“ živočíšnu výrobu na hospodárskom dvore v Muráni 43 rokov. Kolektív pracovníkov si odborne zdatného šéfa s ľudským prístupom veľmi rýchlo obľúbil a kvôli bohatým praktickým skúsenostiam sa tešil ich úcte a rešpektu.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (2)
Napísal(a) O a M Rozložníkovcí
Príbeh jaskyne sa začal, keď...
Pravda o dátume objavenia svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne
Jaskyňa s ľadovou výzdobou preslávila mesto Dobšiná na celom svete. Objavili ju Ing. Eugen Ruffiny, Gustáv Lang, Andrej Mega a Ferdinand Fehér za pomoci baníkov Jozefa Packa, Jána a Jakuba Gálla, spolu s ich predákom Jánom Liptákom.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (1)
Napísal(a) Ondrej a Mikuláš Rozložník
Uplynie 150 rokov od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne
Jaskyňa s ľadovou výzdobou preslávila mesto Dobšiná na celom svete. Objavili ju Ing. Eugen Ruffiny, Gustáv Lang, Andrej Mega a Ferdinand Fehér za pomoci baníkov Jozefa Packa, Jána a Jakuba Gálla spolu s ich predákom Jánom Liptákom dňa 15. júna roku 1870. V tomto roku si tak pripomenieme 150. výročie od udalosti, keď do týchto podzemných priestorov vstúpil prvý človek.
Hneď po objave prevzalo jaskyňu do starostlivosti mesto Dobšiná. Ochranu jaskyne zabezpečoval jeho lesný úrad. Pre sprístupnenie jaskyne a bezpečnosť jej návštevníkov ju od roku 1871 vybavili drevenými schodmi a chodníkmi. Následne zabezpečili osvetlenie jaskyne a sprievodcu, ako aj vydanie tlačeného sprievodcu pre záujemcov, ktorý obsahoval prevádzkové údaje, cenu vstupného, náklady na osvetlenie, možnosti ubytovania v okolí, dopravné možnosti a v neposlednom rade pokyny a zákazy v záujme ochrany jaskyne.
Takýto názov nesie literárna a výtvarná súťaž pre školákov Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorú vyhlásili školské a kultúrne inštitúcie v okresnom meste Revúca. Cieľom je pripomenúť si 160. výročie narodenia najvýznamnejšieho slovenského realistického spisovateľa, ktorý v tomto meste študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v rokoch 1871 – 1874.
Výročie narodenia Martina Kukučína (vlastným menom Matej Bencúr) pripadá na 17. mája a v Revúcej si tohto významného dejateľa spojeného s mestom pripomenieme celým radom podujatí v nasledujúcom májovom týždni. O detailnom programe budeme verejnosť včas informovať,
Viac...
Keďže bude reč najmä o jedle, resp. O obľúbenom pečive a chlebe, dajme najprv slovo výstižnému citátu: “Keď sa objaví nové jedlo, je to pre šťastie ľudí väčší osoh ako objav nového súhvezdia” (Brillat-Savarin). Nuž veru aj muránske buchty sú denne spájané s pocitom šťastia, ale máme radi aj rožky alebo žemličky. Všetko, s čím sa v živote stretávame, má nejaký ten príbeh, svoju históriu, a teda aj nám dobre známe pečivo.
V tlači sa objavilo (časopis Návraty hviezd), že vo Viedni sa istý pekár náhodou dozvedel, že Turci kopú podzemnú chodbu do mesta (1683) a včas to oznámili cisárovi. Ten mu z vďaky za víťazstvo nad Turkami povolil piecť pečivo v tvare polmesiaca – teda už takmer 340 rokov obľúbené rožky.
„Umenie zmýva z duší prach každodennosti“ (Pablo Picasso)
Napísal(a) V. K.
Daniela R. Laboš, rodáčka z Revúcej, je slovenská výtvarníčka, v súčasnosti pôsobiaca vo Veľkej Británii.
V Bratislave študovala na Katedre maľby a iných médií Vysokej školy výtvarných umení u profesora Daniela Fischera. Na Newcastle University vo Veľkej Británii absolvovala štúdium maľby na katedre Fine Arts Department pod vedením Katie Cuddon. Po absolvovaní, ale už aj počas štúdií, pôsobila ako pedagogička v Súkromnej umeleckej škole Artiana v Revúcej. Taktiež spolupracovala s tímom reštaurátorov v Košiciach na reštaurovaní Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Ako reštaurátor sa podieľala na zachovaní a obnove freskových malieb zo 14. storočia v románskom Kostole najsvätejšej trojice v gemerskej obci Rákoš.
V Rožňave udeľovali najvyššie mestské ocenenia
Napísal(a) Ondrej Doboš
V priestoroch kongresovej sály historickej budovy Radnice na Námestí baníkov v Rožňave sa 4. februára 2020 konalo slávnostné mestské zastupiteľstvo, ktoré zvolal primátor mesta Rožňava Michal Domik.
Programom slávnostného zastupiteľstva bolo udelenie ocenenia najúspešnejších športovcov a kolektívy za rok 2019 a veterán a slávnostné odovzdávanie najvyšších mestských ocenení.
Ocenenia boli nasledovné:
Prezidentka Slovenskej republiky sa zastavila aj v Rožňave
Napísal(a) MG od
Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová cestou po východnom Slovensku sa na pár hodín v piatok 7. februára 2020 zastavila aj v okresnom meste Rožňava na hornom Gemeri. Námestie baníkov bolo v čase jej príchodu takmer plné zvedavcov, ale najmä detí a školskej mládeže, ktorí spolu s primátorom a ďalšími predstaviteľmi mesta privítali po prvýkrát v histórii Rožňavy prezidentku SR. Na mestskom úrade prijala pani Čaputová i dar od mesta, ktorý jej odovzdal primátor mesta Michal Domik. Tento dar pre vzácneho hosťa vyhotovila domáca znalkyňa gemerskej čipky pani Anka Urbánová z Rožňavy. V historických priestoroch Radnice sa stretla aj so starostami okolitých obcí. Keďže sa naša prezidentka zaujímala o tento región a jeho problémy, pre novinárov potvrdila,

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-