streda, 03 apríl 2024 09:28

Aký je rozdiel medzi umeleckým dielom a gýčom ?

Napísal(a)
Zátišie s jeleňom

Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov výtvarného umenia prednášku pod názvom Gýč v umení. Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave v piatok 5. apríla 2024 o 16:30.
Prednáška je vzdelávacou aktivitou v rámci regionálneho kola 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum, ktorej hlavným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Je určená neprofesionálnym výtvarníkom a všetkým záujemcom o výtvarné umenie s cieľom budovania komunity a ďalšieho rozvoja a podpory talentovaných tvorcov v regióne.
Podľa pedagogičky, výtvarníčky, predsedníčky poroty a autorky prednášky PaedDr. Gabriely Görgeyovej „je zaujímavé odsledovať pozitívne posuny výtvarníkov motivované odbornou hodnotiacou porotou,

Regionálna VÝTVARNÁ SÚŤAŽ „DIVADLO OČAMI DETÍ“ v Revúcej

Regionálna výtvarná súťaž má za sebou 27. ročník. Organizátormi tejto súťaže sú Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia BBSK a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Práve v MsKS v Revúcej sa konalo vyhodnotenie a vernisáž výstavky najlepších vybraných prác. Celkovo sa do súťaže zapojilo rekordných 273 prác.

V úvode moderátor Juraj Genčanský uviedol, že z tejto prehliadky prác si aj dospelí môžu niečo zobrať, a to lásku, nehu a odvahu. Porota uviedla, že im prišiel rekordný počet prác, konkrétne 273. Súťažilo sa v dvoch kategóriách: prvá – materské a základné školy a druhá – základné umelecké školy.

Hodnotenie bolo pre porotu mimoriadne náročné, pretože sa tam nachádzalo množstvo zaujímavých, prepracovaných a krásnych prác, a preto boli v niektorých kategóriách a na niektorých miestach ocenení viacerí. Veľký úspech mala socha Dobbyho z Harryho Pottera, ktorý sa stal maskotom tejto výstavy.

JUBILEJNÝ ROČNÍK (70) HVIEZDOSLAVOVHO KUBÍNA  *  V Revúcej nazývaný tiež Kukučínova Revúca

Revúcke Centrum voľného času usporiadalo 26. marca 2024 v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej okresné kolo už 70. jubilejného ročníka súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy, tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie. Na obvodnom kole sa stretli víťazi zo 6 základných škôl okresu. Dokopy 27 detí ZŠ v troch vekových kategóriách vo dvoch žánroch – poézia a próza.

Umelecký prednes je prostriedkom na vyjadrenie vlastných pocitov, záujmov, názorov a postojov prostredníctvom zvolených literárnych textov a vlastného rečového prejavu. Od vzniku Hviezdoslavovho Kubína v roku 1954 až po súčasnosť prešli jeho stupňami státisíce jednotlivcov, z niektorých sa stali významné osobnosti – Július Satinský, Ľubo Roman, Karol Horák, Soňa Behulová – Müllerová, Lucia Hurajová, Milan Ondrík, Dominika Susková a mnoho ďalších.

Do Rožňavy prichádza filmový festival Expedičná kamera

Na Expedičnú kameru do Kina Apollo v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave opäť pozýva Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja,všetkých cestovateľov, dobrodruhov, športovcov aj milovníkov prírody.
Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera, ktorý sa uskutoční 5. apríla 2024 o 18.00, je najväčšou cestovateľskou a outdoorovou udalosťou v ČR, ktorý úspešne expandoval aj na Slovensko. Tento jedinečný projekt opäť prináša tie najlepšie filmy sezóny z celého sveta, ako aj novinku s Adamom Ondrom, či nový film Mirka Haluza z Amazónie.
Cestovanie je dnes oveľa bežnejšie ako kedysi. Všetci cestujeme. Za prácou, za zábavou, za spoznávaním cudzích krajín aj seba samých. Len nepatrný zlomok zážitkov sa podarí preniesť do podoby filmu. Ale tento zlomok stojí vážne za to! Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera už od roku 2009 prináša divákom tie najlepšie cestovateľské a dobrodružné filmy sezóny z celého sveta a aj z domácej produkcie.

Výtvarníčka Jana Kušnierová v galérii so svojimi bývalými žiačkami

Jubilejná pätnásta beseda, ktorú pripravilo Občianske združenie Gemerskí umelci sa uskutočnila 14. marca 2024 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Venovala sa výtvarnej tvorbe Jany Kušnierovej, ktorá na besede predstavila svoju celoživotnú tvorbu s názvom DOZRIEVANIE, ako aj prácu učiteľky ZUŠ v Rožňave. Prostredie galérie bolo vhodným miestom podujatia, v ktorom predovšetkým autorka vystavených prác mohla bližšie predstaviť svoje výtvarné diela. Prítomným divákom sa okrem vystavovateľky predstavili aj jej dve bývalé žiačky PhDr. Kristína Pakesová a Mgr. Janka Valková. Celé podujatie dotvárali spevom Jaroslav Boldiš a recitáciou básní Jozefa Garlika Valéria Mikolajová.
Pripomeňme si, že pani Kušnierová pochádza z Betliara, kde jej rodičia – učitelia podchytili jej výtvarné nadanie a prihlásili ju v Betliari do výtvarného krúžku k Magdaléne Csiskovej, sesternice významnej slovenskej kunshistoričky Dr. Alžbety Gūnterovej. Pod jej citlivým vedením deti najčastejšie maľovali prostredie Betliarskeho parku a práve to poznamenalo jej nasledujúci profesný život.

V Gemeri vyhlásili ďalší ročník literárnej sci-fi súťaže

REVÚCA | 24. marca 2024 – Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia BBSK, vyhlasujú celoslovenskú literárnu súťaž v písaní sci-fi a fantasy
poviedok. Súťaží sa v dvoch kategóriách: prvá – od 15 do 25 rokov a druhá – od 25 rokov. Uzávierka súťaže bude 31. mája 2024.
Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. Gustáv Maurícius Reuss bol rodák z Revúcej, ktorý napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava“, ktoré popisuje cestu balónom z Revúcej až na Mesiac. Kuriozitou je, že tento rukopis vznikol o sedem rokov skôr, ako vôbec prvý román svetovo najznámejšieho spisovateľa tohto žánru Julesa Verna. Práve preto vznikla v srdci Gemera súťaž Cena Gustáva Reussa. 

V Rakovnici odhalili pamätnú tabuľu svojmu slávnemu rodákovi prof. Jánovi Fabiánovi a otvorili Dom baníckych tradícií

Najfrekventovanejším menom v sobotu 16. marca 2024 v gemerskej obci Rakovnica bolo meno profesora Jána Fabiána. Svojmu rodákovi totiž v tejto obci na jeho počesť slávnostne otvorili Dom baníckych tradícií, v ktorom časť venovali aj jemu ako uznávanému svetoznámemu banskému odborníkovi, ktorého poznali v takmer 50 krajinách sveta. Na jeho zrekonštruovanom rodnom dome odhalili Pamätnú tabuľu. Pri tejto príležitosti na pozvanie obecného úradu prišli na toto podujatie aj poprední funkcionári Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií v Košiciach, zástupcovia okolitých baníckych spolkov, jeho bývalí študenti i občania zo susedných baníckych obcí Rožňavské Bystré, Rožňava a Rudná. Tejto jedinečnej udalosti na území rodnej obce profesora Fabiána sa zúčastnili aj jeho potomkovia, z ktorých syn Ján pokračuje v otcových šľapajách.

Pripomeňme si, že profesor Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 16. 9. 1935 v baníckej rodine, ktorá si túto tradíciu držala po tri generácie. Zomrel 2. februára 2018 ako 83-ročný v rožňavskej nemocnici. Baníctvu sa venoval od svojho 17-teho roku života. Odborne sa vzdelával na Vysokej škole technickej v Košiciach, ktorej absolventom jej Baníckej fakulty sa stal v roku 1959, ktorú ukončil červeným diplomom. Po niekoľkých rokoch praxe na rôznych banských prevádzkach regiónu sa vrátil do svojej Alma Mater a ako 38-ročný sa stal aj jej najmladším docentom.

TAKMER ZABUDNUTÁ HISTÓRIA (Betliar-Straková, Kostolík – Pátrova dolinka)

Vráťme sa na chvíľu do školských lavíc a v nich do 18. storočia, historikmi nazvaného storočím osvietenstva.

Uhorský kráľ Karol III. (1711-1740), o. i. otec M. Terézie a tvorca „Pragmatickej sankcie“, upravujúcej nástupníctvo potomstva na trón aj v ženskej vetve, v r. 1733 pozval do Rožňavy rád františkánov v záujme zmierenia náboženského napätia medzi miestnymi cirkvami. Výrazne prispel financiami na výstavbu kostola františkánov, ktorý bol po ukončení stavby v r. 1792 zasvätený Svätej Anne. Nepriamo z toho môžeme vyvodiť, že vysvätenie kostola Svätej Anny a pomenovanie kostolíka (kaplnky) v Betliari, na Strakovej po Svätej Anne, je reálne historicky prepojené s rádom františkánov.

V r. 1776 bola v Rožňave založená biskupská diecéza.

Deň hvezdární a planetárií ožije aj na Gemeri. Hvezdáreň v Rožňave tentokrát privíta majsterku sveta!

Pri príležitosti Dňa hvezdární a planetárií svoje brány širokej verejnosti otvára Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Účastníci sa môžu tešiť na Deň otvorených dverí plný exkurzií, prehliadok a aktivít pre celú rodinu, ktorý sa uskutoční 16. marca 2024 na rožňavskej hvezdárni.
„Program Dňa otvorených dverí je bohatý a pestrý. Môžete sa tešiť na exkurzie a prehliadky areálu, hlavnej budovy hvezdárne a pozorovateľne s kupolou. Prezentácia nového teleskopu vám priblíži najnovšie technológie v astronómii. Pre deti sú pripravené zábavné astro aktivity, ktoré im pomôžu spoznať vesmír hravou formou. Počas dňa sa v závislosti od počasia uskutoční aj pozorovanie Slnka, ako aj večerné pozorovanie hviezd,“ upresnil Zdeněk Molnár z úseku astronómie Gemerského osvetového strediska.
Prvý deň vyvrcholí štartom modelu rakety s poprednou raketomodelárkou Emou Čižnárovou, ktorá sa už trinásť rokov venuje tejto záľube a obsadzuje najvyššie priečky slovenských, európskych a svetových súťaží.

Storočnica revúckeho povstaleckého básnika Jána Brocka

Ján Brocko -

meno pre mnohých, najmä mladých je málo známe. Neučí sa o ňom ani v dejepise, ani v literatúre, no predsa patrí k našej pokrokovej histórii. Jeho hrob je na revúckom cintoríne a sú na ňom vytesané dva medzníky 1.3.1924 - 7.7.1946.

Podvečer 6.3.2024 sme spomínali na talentovaného Revúčana, ktorý odišiel zo sveta živých veľmi mladý... Hovoríme o povstaleckom básnikovi, spoluredaktorovi  povstaleckých novín "Naše správy" prispievateľovi  do týždenníka "Naša cesta"  partizánovi Jánovi Brockovi, našom rodákovi, ktorý sa narodil, žil a zomrel v Revúcej a je pochovaný na našom cintoríne

     Dostihli ho hrôzy vojny, a potom – paradoxne už v čase mieru, keď všetci oslavovali koniec vojny – on trpel zožieraný zvnútra pľúcnou chorobou.

Strana 2 z 122