Dobšiná (63)
nedeľa, 09 január 2011 18:40
Jozef Mikulík – advokát, archivár, historik – mimoriadna osobnosť Dobšinej i Gemera
Napísal(a) Ondrej Rozložník
Zverejnené v
Dobšiná
pondelok, 28 apríl 2014 16:40
Janka Kleinová z Gymnázia v Dobšinej sa stala víťazkou nultého ročníka Dobšinskej noty
Napísal(a) mestodobsina.sk
Zverejnené v
Dobšiná
utorok, 26 máj 2015 17:50
IV. Svetové stretnutie Dobšinčanov a udeľovanie ocenení umocnili Dni mesta Dobšiná
Napísal(a) Rudolf Pellionis
Zverejnené v
Dobšiná
štvrtok, 17 október 2013 22:52
Iste dosvedčíte, že najkrajší kút zeme je práve rodný kraj
Napísal(a) JUDr. Rudolf Pellionis
Zverejnené v
Dobšiná
pondelok, 16 január 2012 17:13
Ing. Juraj Harmatha, CSc.: Víno jako lék, v proměnách času a vědomostí
Napísal(a) Juraj Harmatha
Zverejnené v
Dobšiná
streda, 12 december 2012 13:16
História jednej štôlne z okolia banského mesta Dobšiná
Napísal(a) M. Rozložník
Zverejnené v
Dobšiná
piatok, 07 február 2014 16:04
Filmový festival Expedičná kamera sa uskutoční v marci aj v Dobšinej
Napísal(a) MsKS Dobšiná
Zverejnené v
Dobšiná
utorok, 27 september 2011 13:46
Druhá časť školy gemerských ľudových tancov pokračuje v Dobšinej
Napísal(a) Mária Ferenczová
Zverejnené v
Dobšiná
pondelok, 19 august 2013 21:20
Dokedy vydrží oporný múr na Zimnej ulici v Dobšinej?
Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
Zverejnené v
Dobšiná
nedeľa, 01 apríl 2012 18:14
Dobšinských učiteľov ocenil primátor mesta plaketou Jána Amosa Komenského a ďakovnými listami
Napísal(a) mD.sk
Zverejnené v
Dobšiná
Viac...
nedeľa, 28 september 2014 15:24
Dobšinskí Zimnouličiari si dvanástykrát "zaklopali na dvere"
Napísal(a) Juraj Karika
Zverejnené v
Dobšiná
pondelok, 22 november 2010 14:07
Dobšinskí folkloristi oslavovali 35. výročie založenia FS GEMER
Napísal(a) Anna Macková
Zverejnené v
Dobšiná
sobota, 03 júl 2010 09:52
Dobšinská strela zabudnutou traťou vyrazí z Košíc do Dobšinej už 10. júla
Napísal(a) Ľubomír Lehotský
Zverejnené v
Dobšiná
utorok, 22 marec 2011 19:31
Dobšiná sa hotuje osláviť 140. výročie sprístupnenia Dobšinskej ľadovej jaskyne
Napísal(a) MG
Zverejnené v
Dobšiná
Strana 4 z 5


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a