V rámci Dní mesta Rožňava bola 3. februára 2022 vo výstavných sieňach Radnice na Námestí baníkov v Rožňave otvorená autorská výstava Eszter Pósch.

Jej otec Dr. József Pósch bol váženým občanom mesta, advokátom, mestským notárom a v rokoch 1908-1923 starostom mesta Rožňava, na prelome storočia bol redaktorom rožňavského týždenníka „Sajó Vidék“ (Región Slanej), V roku 1932 vydal v rožňavskej tlačiarni Gömöri Nyomda „A Rozsnyói Társalgási Egylet története 1831-1931“ (Storočné dejiny Rožňavského besedného spolku 1831-1931).

Samospráva mesta Rožňava si ho ako doteraz jediného z doterajších starostov mesta 3. februára 2022 uctila udelením titulu Čestný občan Rožňavy in memoriam.

Eszter Pósch sa narodila v Rožňave 11. januára 1911 ako piate dieťa Dr. Józsefa Póscha a Erzsébet Stech.

Motto: Poďakuj!

Za vôňu poďakuj lipe, keď kvitne a ránu za svetlo, ktorým deň víta,
poďakuj srdcu za to že bije, a dažďu za vlahu čo zemi dáva.
A ďakuj semenám keď z hliny vyklíčia, za pestrosť farieb kvetinám,
za krásu hôr, ktoré sa k nebu týčia i za temnotu hlbinám.
Husliam za krásne tóny a krivky ladné, riekam, že stále tečú,
ďakuj i za to, že všetko nie je ľahké, i mechu poďakuj za zeleň mäkkú.
Poďakuj blížnym za prívetivosť, ďakuj za lásku muža i ženy,
poďakuj smrti za skutočnú spravodlivosť, i moru za bielu čipku z peny.
Tiež poďakuj za striebro vlasov, nočnému nebu za hviezdny blysk,
a lánom obilia za zlato zrelých klasov.
Poďakuj životu, že si ho smel žiť.

V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok narodilo 600 detí. V pôrodnici vlani prišlo na svet 304 dievčat a 296 chlapcov. Dvojičky sa narodili štyrom mamičkám. Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Nela, Tamara a Lilien. U chlapcov dominovali mená Adam, Tomáš a Ján.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rožňavskej nemocnici na svet tento rok, je chlapček Leo. Narodil sa 1. januára o 22.00 hod. Po narodení vážil 3000 gramov a meral 46 centimetrov.
Minulý rok dojčiacim mamičkám v rožňavskej nemocnici obohatili jedálny lístok o zeleninové šaláty, ovocné koktaily, smoothie a rôzne druhy celozrnného pečiva.

Na prelome 19. a 20. storočia boli pohľadnice najrozšírenejším, veľmi obľúbeným komunikačným prostriedkom. Dominantné boli predovšetkým v medziľudskej komunikácii. Prostredníctvom pohľadnice odosielateľ podal informáciu – krátku textovú a obrazovú správu o tom, kde sa nachádza. Pomocou obrázku priblížil adresátovi prostredie, ktoré navštívil a ako to tam vyzerá. Pohľadnice boli vydávané od 70. rokov 19. storočia, do roku 1905 s tzv. dlhou adresou, na ktorých je adresná strana určená na napísanie adresy prijímateľa, na nalepenie poštovej známky a na poštovú pečiatku a pre krátku správu bol vyčlenený priestor na obrazovej strane. Od roku 1905 (1906) sa vydávali pohľadnice s krátkou adresou, kde adresná strana je rozdelená na priestor na adresu a na krátku správu pre prijímateľa a celá obrazová strana je určená na obrazový motív.