
Rožňava (237)
Výstava historických pohľadníc mesta Rožňava
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v roku osláv 120. výročia svojho založenia výstavu s názvom Pozdrav z Rožňavy. Vernisáž výstavy sa bude konať 13. 9. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25.
Výstava predstavuje verejnosti historické pohľadnice mesta Rožňava. ,,Cieľom výstavy je prezentovať pestrosť a rôznorodosť historických pohľadníc mesta, s dôrazom na pohľadnice vydané do roku 1945 a prostredníctvom nich priblížiť historickú podobu mesta a jeho architektonických skvostov,“ informovala autorka výstavy Sylvia Holečková.
V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave evidujeme veľký súbor rožňavských pohľadníc. Okrem vlastných zbierok múzea budú vystavené pohľadnice, ktoré zapožičali inštitúcie – Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava,

Pred 100 rokmi sa uskutočnila premena mesta Rožňava
Napísal(a) E. Jergová
So vznikom samostatnej Československej republiky vo vývoji štátnej správy po roku 1918 nastúpilo prechodné obdobie úprav a prispôsobovania sa novým podmienkam. V novovzniknutom štáte bolo nevyhnutné vytvoriť nový právny a správny systém. Dôležitým zásahom do správneho systému bolo aj poštátnenie dovtedy samosprávneho úradníctva na Slovensku. Toto poštátnenie neslúžilo len k postupnej unifikácii správy v novovzniknutom štáte, ale tým, že všetci bývalí uhorskí úradníci museli požiadať o prijatie do štátnej služby a o ich spôsobilosti a spoľahlivosti vykonávať štátnu službu rozhodoval splnomocnený minister, viedlo aj k vyčisteniu slovenskej správy od nespoľahlivého maďarského úradníckeho aparátu. Úradným jazykom sa stal slovenský jazyk.
CINEAMA 2022 * Sviatok amatérskeho filmu Košického kraja v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v sobotu 18. júna 2022 v Rožňave krajskú súťažnú prehliadku amatérskej filmovej tvorby Cineama 2022.
Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8) a ponúkne 23 filmov rôznych žánrov.
Návštevníci si budú môcť pozrieť dokumenty, hrané a animované filmy, ale aj experimenty mladých talentovaných autorov, ktorých spracovanie nezaostáva za profesionálnou tvorbou.
Súťaž každoročne vyhlasuje Národné osvetové centrum, Gemerské osvetové stredisko organizuje krajské kolo celoštátnej postupovej súťaže Cineama už 26-krát.

V Baníckom múzeu v Rožňave, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, sa každoročne koná podujatie známe ako Deň detí. Múzejníci ale túto myšlienku rozvinuli a už o pár dní mladí návštevníci zažijú TýžDEŇ detí. Konať sa bude od 30. mája do 3. júna v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, ako aj v Zážitkovom centre SENTINEL.
„Pre všetkých, ktorí sa zapoja do TýžDŇA detí máme pripravený bohatý a atraktívny program, v ktorom, okrem iného, určite nebude chýbať ani jazda banským vláčikom do štôlne Alexander,“ dodal riaditeľ múzea, Pavol Lackanič.
Vo výstavných sieňach Radnice na Námestí baníkov v Rožňave otvorili autorskú výstavu Eszter Pósch
Napísal(a) E. T.
V rámci Dní mesta Rožňava bola 3. februára 2022 vo výstavných sieňach Radnice na Námestí baníkov v Rožňave otvorená autorská výstava Eszter Pósch.
Jej otec Dr. József Pósch bol váženým občanom mesta, advokátom, mestským notárom a v rokoch 1908-1923 starostom mesta Rožňava, na prelome storočia bol redaktorom rožňavského týždenníka „Sajó Vidék“ (Región Slanej), V roku 1932 vydal v rožňavskej tlačiarni Gömöri Nyomda „A Rozsnyói Társalgási Egylet története 1831-1931“ (Storočné dejiny Rožňavského besedného spolku 1831-1931).
Samospráva mesta Rožňava si ho ako doteraz jediného z doterajších starostov mesta 3. februára 2022 uctila udelením titulu Čestný občan Rožňavy in memoriam.
Eszter Pósch sa narodila v Rožňave 11. januára 1911 ako piate dieťa Dr. Józsefa Póscha a Erzsébet Stech.
Navždy odišiel náš verný Gemerčan Vojtech Bradovka (DedoBelo)
Napísal(a) Julo Forsthoffer
Motto: Poďakuj!
Za vôňu poďakuj lipe, keď kvitne a ránu za svetlo, ktorým deň víta,
poďakuj srdcu za to že bije, a dažďu za vlahu čo zemi dáva.
A ďakuj semenám keď z hliny vyklíčia, za pestrosť farieb kvetinám,
za krásu hôr, ktoré sa k nebu týčia i za temnotu hlbinám.
Husliam za krásne tóny a krivky ladné, riekam, že stále tečú,
ďakuj i za to, že všetko nie je ľahké, i mechu poďakuj za zeleň mäkkú.
Poďakuj blížnym za prívetivosť, ďakuj za lásku muža i ženy,
poďakuj smrti za skutočnú spravodlivosť, i moru za bielu čipku z peny.
Tiež poďakuj za striebro vlasov, nočnému nebu za hviezdny blysk,
a lánom obilia za zlato zrelých klasov.
Poďakuj životu, že si ho smel žiť.
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok narodilo 600 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok narodilo 600 detí. V pôrodnici vlani prišlo na svet 304 dievčat a 296 chlapcov. Dvojičky sa narodili štyrom mamičkám. Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Nela, Tamara a Lilien. U chlapcov dominovali mená Adam, Tomáš a Ján.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rožňavskej nemocnici na svet tento rok, je chlapček Leo. Narodil sa 1. januára o 22.00 hod. Po narodení vážil 3000 gramov a meral 46 centimetrov.
Minulý rok dojčiacim mamičkám v rožňavskej nemocnici obohatili jedálny lístok o zeleninové šaláty, ovocné koktaily, smoothie a rôzne druhy celozrnného pečiva.
Najstaršie rožňavské pohľadnice pochádzajú z roku 1898
Napísal(a) S. Holečková
Na prelome 19. a 20. storočia boli pohľadnice najrozšírenejším, veľmi obľúbeným komunikačným prostriedkom. Dominantné boli predovšetkým v medziľudskej komunikácii. Prostredníctvom pohľadnice odosielateľ podal informáciu – krátku textovú a obrazovú správu o tom, kde sa nachádza. Pomocou obrázku priblížil adresátovi prostredie, ktoré navštívil a ako to tam vyzerá. Pohľadnice boli vydávané od 70. rokov 19. storočia, do roku 1905 s tzv. dlhou adresou, na ktorých je adresná strana určená na napísanie adresy prijímateľa, na nalepenie poštovej známky a na poštovú pečiatku a pre krátku správu bol vyčlenený priestor na obrazovej strane. Od roku 1905 (1906) sa vydávali pohľadnice s krátkou adresou, kde adresná strana je rozdelená na priestor na adresu a na krátku správu pre prijímateľa a celá obrazová strana je určená na obrazový motív.
Obrazy môjho života – už ôsma autorská výstava Jany Kušnierovej
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých milovníkov výtvarného umenia na výstavu domácej výtvarníčky Jany Kušnierovej. Výstava s názvom Obrazy môjho života bude sprístupnená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave od piatka 26. novembra 2021 až do 31. januára 2022.
Výstava bude v poradí už ôsmou autorskou výstavou tejto umelkyne, ktorá väčšinu života venovala výtvarnému vzdelávaniu detí a mládeže. „Sme radi, že v našej galérii máme tú česť vystaviť diela domáceho umelca. Najviac nás teší, že na obrazoch verejnosť uvidí miesta aj veci, ktoré dobre pozná aj zo svojho okolia, zachytené však budú v novom a inom svetle. Už teraz sa tešíme na ďalšie diela rodáčky z Betliara,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea Pavol Lackanič.
Viac...
V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART od 16. septembra v Rožňave
Napísal(a) MG od
V týchto dňoch sa objavujú najmä v okresnom meste Rožňava rôzne informačné plagáty, ktoré jeho obyvateľom i jeho návštevníkom pripomínajú rôzne podujatia. Medzi takými je aj plagát Mestského divadla ACTORES Rožňava, ktoré v spolupráci s Mestom Rožňava pozývajú na V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART, ktorý sa uskutoční v termíne 16. – 19. septembra 2021 v Rožňave. Podľa toho zisťujeme, že Festival sa vracia do Rožňavy po dlhej 8 ročnej odmlke. Vďaka hlavným partnerom – z verejných zdrojov podporil FOND NA PODPORU UMENIA a MESTO ROŽŇAVA – mesto opäť ožije divadelným sviatkom. Festival tentoraz privíta divadlá zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Českej republiky a Francúzska. Zaslúži si tiež pripomenúť, že Festival sa koná pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (6 - Koniec)
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
Osobnosti spojené s osudom kúpeľov
Kúpele boli, až do roku 1890, majetkom rožňavského biskupstva. Najznámejším nájomcom tej doby bol Jozef Imrich Markó, ktorý ich neskôr so spoločníkmi aj kúpil. Medzi negatívne problémy kúpeľov patril nedostatok kúpeľných lekárov, ktorých občas nahrádzali aj poslucháči vyšších ročníkov štúdia medicíny. Od roku 1893 bol kúpeľným lekárom Miklós Meskó – lekár v Dobšinej, neskôr miestny praktický lekár Henrik Gutlohn a Dezső Pósch – dôstojný mestský lekár. Kúpele na jar roku 1898 prešli do vlastníctva Ede Altstocka z Dobšinej, ktorý na ďalšie obdobie zveril vedenie lekárskej dvojici Gutlohn – Pósch. Starostlivosťou o kúpele bol od júna 1899 poverený dopisovateľ rožňavských mestských novín Miklós Markó. Sekundárny lekár budapeštianskej nemocnice Szent Rokus Ármin Altstock bol najprv riaditeľom a od roku 1902 hlavným kúpeľným lekárom.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (5)
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
Na jeseň roku 1904 došlo v histórii kúpeľov k závažnej zmene: pre zanedbávanie starostlivosti o chod kúpeľov a dlžoby spôsobené majiteľom kúpeľov Jánom Bokorom, Rožňavská sporiteľňa a záložňa zabavila celú kúpeľnú osadu a vyhlásila nútenú správu. Správcovstvom zabaveného majetku bol poverený doterajší riaditeľ kúpeľov Ladislav Feymann, hlavným kúpeľným lekárom naďalej ostal Hajcsi a správou kúpeľov bol poverený Gyula Branszky a o mesiac neskôr Aladár Alitisz. Ešte toho istého roku bol ustanovený nový hostinský, ktorým sa stal András Schitter, s jeho menom boli však spojené viaceré nepríjemné incidenty. Návštevníkov v tejto situácii pribúdalo, hosťovské izby boli zväčša obsadené aj mimo hlavnej sezóny, pričom ich rady rozširovali skupinky miestnych obyvateľov, ktorých záujem predovšetkým vyvolala existencia tenisového ihriska a kolkárne. K rozvoju aktivít prispelo skvalitňovaním prostredia aj vedenie kúpeľov.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (4)
Napísal(a) M. a O. Rozložníkovci
I keď boli úspešne vyriešené viaceré problémy, ostala doteraz jedna naliehavá, nevyriešená skutočnosť. Išlo o opravu prístupovej cesty z mesta do kúpeľov a ďalej do obce Čučma. Napriek tomu, že na naliehanie starostu mesta v roku 1892 ju dočasne opravili, bola v nevyhovujúcom stave. Problém sa markantne prejavil v roku 1895, keď sa v kúpeľoch konalo valné zhromaždenie členov spolku lekárov a lekárnikov, na ktorom bola otázka nevyhovujúceho stavu cesty na dennom poriadku. K náprave došlo nakoniec až po rozhodnutí vo veci opráv cesty, ktoré bolo vydané na základe jednania na zasadaní podžupanov, konanom v júli 1898.
V marci roku 1899 sa vedenie kúpeľov obrátilo na predstaviteľov mesta so žiadosťou o povolenie vybudovať chodník pre peších z mesta do kúpeľov. Plánovaný chodník, o dĺžke 358 ől (asi 680 m), by začínal pri dome mestského lesného dozorcu, pokračoval vedľa potoka Drázus cez les nad tzv. záhradou Szerecs až ku parným kúpeľom. Po uplynutí istého času však celá záležitosť pomaly upadala do pozadia.
Pripomíname si - JÚN 2025
Fedor Kriška – 90. výročie narodenia
1. jún - Fedor Kriška (1.6.1935 Tisovec – 1.1.2011 Bratislava) – výtvarný teoretik, galerista a publicista.
V Tisovci získal základné vzdelanie a tu navštevoval aj gymnázium, študoval dejiny umenia a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vzhľadom na jeho odbornú činnosť pôsobil v rokoch 1963 – 2000 v Galérii mesta Bratislavy ako odborný pracovník, námestník pre hlavnú činnosť a v rokoch 1993 až 1996 bol poverený jej vedením. Kurátorsky pripravil desiatky výstav a katalógov slovenského umenia 20. storočia doma i v zahraničí a viaceré významné zahraničné výstavy na pôde GMB. Publikoval v rôznych časopisoch a jeho erudované texty vyústili do viacerých monografií o slovenských umelcoch. V roku 2005 sa za dovtedajšiu umenovednú činnosť v odbore dejín moderného umenia stal laureátom Ceny Mariana Várossa, v roku 2009 získal Cenu Andreja Kmeťa. -MM-
Jozef Kvetoslav Holub – 205. výročie narodenia
1. jún - Jozef Kvetoslav Holub (1.6.1820 Prietrž, okr. Senica – 12.7.1899 Revúca) – pedagóg, osvetový pracovník.
Pôsobil na viacerých miestach ako vychovávateľ, v rokoch 1865 – 1874 bol profesorom Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Potom sa živil doučovaním a liečiteľskou praxou v Revúcej, venoval sa aj homeopatii. V jeho rozsiahlej rukopisnej pozostalosti sa nachádzajú práce z oblasti biológie, medicíny, z rôznych prírodovedných disciplín a geometrie – zväčša rukopisy učebníc matematiky, prednášok, preklady a podrobné výpisky z iných diel, terminologické slovníky a pod., ktoré sa nachádzajú v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Jeho práce boli medzi prvými matematickými dielami napísanými s vedeckou motiváciou a zameraním v slovenčine. Zaoberal sa aj botanikou, najmä zbieraniu materiálu na kľúč určovania rastlín. -MM-
Martin Kvetko – 30. výročie úmrtia
3. jún - Martin Kvetko (9. 9.1912 Muránska Dlhá Lúka – 3.6.1995 Bratislava, pochovaný v rodinnom hrobe v Muránskej Dlhej Lúke) – politik, pedagóg, rozhlasový redaktor, publicista, vydavateľ.
Spoluzakladateľ a významný predstaviteľ Demokratickej strany, pôvodne veterinár a poľnohospodár. Do r. 1948 povereník SNR pre poľnohospodárstvo. Po r. 1948 žil v emigrácii v Anglicku, Nemecku a USA. Bol členom exilovej Rady slobodného Československa, v r. 1954 – 1960 spoluriaditeľ Československého oddelenia Rádia Slobodná Európa v Mníchove. V r. 1989 sa vrátil na Slovensko, v r. 1990 bol zvolený za čestného predsedu Demokratickej strany. -MM-
Daniel Bachát - Dumný – 185. výročie narodenia
18. jún - Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný) (18.6.1840 Ratková – 13.4.1906 Budapešť) – ev. farár, učiteľ, spisovateľ, prekladateľ, publicista a organizátor divadelného ochotníctva.
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Prešove, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov. Bol aj literárne činný. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. -MM-
Jonáš Bubenka – 320. výročie úmrtia
18. jún - Jonáš Bubenka (okolo 1650 Ochtiná – 18.6.1705 Levoča) – učiteľ, výtvarník, drevorytec, hudobný skladateľ.
Pôsobil ako učiteľ a kantor evanjelickej cirkvi v Prešove, neskôr prešiel do Levoče, kde bol profesorom tamojšieho evanjelického gymnázia. Ilustrátor levočského vydania Komenského diela Orbis pictus (1685), podľa niektorých on preložil pôvodné latinské texty tejto učebnice do češtiny. Vydal aj učebnicu matematiky (Levoča 1689). Komponoval duchovné piesne a zhudobňoval príležitostné básne. V Ochtinej sa nachádza jeho Pamätný dom, ktorý je venovaný aj L. Bartholomeidesovi a D. Lichardovi. -MM-
Samuel Cyril Bancík – 100. výročie úmrtia
22. jún - Samuel Cyril Bancík (15.2.1857 Betliar – 22.6.1925 Kokava nad Rimavicou) – ev. farár, náboženský spisovateľ a básnik, regionálny kultúrny a osvetový pracovník.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej a v Bratislave, kde v roku 1879 ukončil aj teologické štúdium. Počas štúdia v Revúcej sa zapájal do divadelných aktivít a zúčastňoval sa na spoločenskom živote. Po skončení štúdia teológie bol farárom vo Zvolene a v Turíčkach, od roku 1890 v Kokave nad Rimavicou, v rokoch 1908 – 1918 vykonával funkciu konseniora malohontského seniorátu. Publikoval náboženské článkyv a básne v rôznych cirkevných časopisoch, Jeho zásluhou bola v Kokave obnovená ochotnícka divadelná činnosť, kde nacvičil 13 divadelných hier. -MM-
Július Tichy – 105. výročie úmrtia
23. jún - Július Tichy (28.8.1879 Rimavská Sobota – 23.6.1920 Krompachy, pochovaný je v Rožňave) – maliar, grafik, učiteľ.
Študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, na škole modelového maliarstva v Budapešti (L. Gyulai, B. Székely) a navštevoval maliarske kurzy v Baia Mare (S. Hollósy). Od r. 1905 žil v Rožňave, od r. 1909 bol profesorom kreslenia na tamojšom ev. gymnáziu. Venoval sa predovšetkým kresbe a grafike, kde aplikoval secesnú líniu. Prvýkrát sa preslávil ako grafický umelec v roku 1907. Ilustroval diela autorov, ktorí písali symbolickú a hlbokopsychologickú prózu. Súbornú výstavu však mal až v roku 1979 v Budapešti (spoločne s bratom Kolomanom). Jeho diela sa nachádzajú aj v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave. -MM-
Radek Roubal - 105. výročie narodenia
25. jún - Radek Roubal (25.6.1920 Bôrka – 1990 Bratislava) – publicista, turista, horolezec. Redaktor časopisu Horolezec.
Turistické průvodce, knihy o turistice a horolezectvípropagátor Vysokých Tatier. Výkonný redaktor horolezeckého časopisu Iamesák. Vydal niekoľko príručiek: Horolezectvo pre každého (1953), Tatranské doliny (1961), Vysoké a Belanské Tatry (1963), Pieniny a Spišská Magura (1965), Tatranskou magistrálou (1971), Vysoké Tatry, turistický sprievodca (1972), Autom po ČSSR : Slovensko (1976), Slovensko- sprievodca (1984) a ďalšie. -MM-
Matej Šulek – 210. výročie úmrtia
27. jún - Matej Šulek (28.7.1748 Veličná – 27.6.1815 Tisovec) – historiograf, básnik, evanjelický kňaz.
Študoval o. i. aj v Ožďanoch. Po teologických štúdiách pôsobil v Hybiach, Paludzi a od r. 1791 v Tisovci. Zaslúžil sa o rozvoj tisovskej evanjelickej cirkvi, o kostol a faru, usporiadal a obohatil cirkevnú knižnicu a archív. Podal opis mesta Tisovec a vyhotovil súpis tisovských rodín. Zbieral a odpisoval listiny týkajúce sa cirkevných dejín, spisovateľov, rechtorov, farárov a zanechal aj bohatú korešpondenciu a 2500 zväzkovú knižnicu. Písal latinské historické diela a náboženské piesne, ktoré prevzal Karol Kuzmány do Zpěvníka a Evanjelického koncionála. Bol aktívnym členom Učenej spoločnosti malohontskej. -MM-
Samuel Pellionis – 155. výročie narodenia
27. jún - Samuel Pellionis (27.6.1870 Dobšiná – 12.7.1953 Dobšiná) – ľudový básnik, povolaním obuvník.
Svojím rozsahom predstavuje jeho básnické dielo najmenej tisíc básní, dialógov a jednoaktoviek. Väčšinu z nich napísal v niekdajšom dobšinskom nárečí a sú významnou a nenahraditeľnou dokumentáciou dnes už odumierajúceho nárečia. Jeho dielo je aj príspevkom k histórii, etnografii a veľmi plastickým obrazom sociálnych pomerov v Dobšinej v prvej polovici 20. storočia. Jeho dielo sa zachovalo zväčša iba v rukopise, vyšlo iba niekoľko desiatok básní v roku 1993 pod názvom Topscher Gakrokel (Dobšinské čmáranie) na 126 stranách, kde sa však nachádza iba zlomok z jeho básnickej tvorby. -MM-