štvrtok, 30 august 2012 10:40
Bystränky na 39. GFF v Rejdovej vítali každého účastníka škorcami s makom
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
štvrtok, 15 máj 2014 17:29
Bystränky aj v programe "Chudobnja som diavšä" dokázali, že krása ľudovej piesne a tanca je neopakovateľná
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
piatok, 03 január 2014 15:27
Budú Mestské lesy, s.r.o., Revúca prospešné a úspešné aj po dvadsiatich rokoch?
Napísal(a) Ing. Ladislav Szabó
Zverejnené v
Revúca
utorok, 03 december 2013 17:19
Buďte iný, jedinečný, originálny s darčekovým čitateľským preukazom pre najbližších
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Zverejnené v
Rožňava
Zverejnené v
Krásnohorské Podhradie
piatok, 18 november 2011 11:04
Bude detské revitalizované ihrisko v Jelšave využité aj v budúcej letnej sezóne?
Napísal(a) Ing. B. Jankóšiková
Zverejnené v
Jelšava
piatok, 09 júl 2010 16:08
Brzotín bol miestom prvého ročníka prehliadky speváckych súborov zorganizovaným OO JDS
Napísal(a) Mgr. Ladislav Fábian
Zverejnené v
BrzotĂn
štvrtok, 14 november 2013 21:15
Bronzovou sochou Felixa ocenili reštaurovanie malieb stredovekého presbytéria v Rimavskom Brezove
Napísal(a) mg-od
Zverejnené v
Rimavské Brezovo
sobota, 04 január 2014 20:36
Bratia Šeredovci bojovali vo finále stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome. Pohár patrí Petrovi
Napísal(a) mg-od
Zverejnené v
Gemerská Poloma
streda, 16 október 2013 11:03
Brány Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej otvoria v sobotu nielen pre žiakov
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Zverejnené v
Revúca
Viac...
Zverejnené v
Revúca
pondelok, 27 jún 2011 15:58
Boli sme sa pozrieť na Dňoch mesta Jelšavy a zapojili sa aj do sprievodu
Napísal(a) Eva Viestová
Zverejnené v
Jelšava
nedeľa, 28 október 2012 13:14
Boli sme sa pozrieť na 17. ročník Jazdy sv. Huberta v Betliari
Napísal(a) E. Gembická
Zverejnené v
Rakovnica
pondelok, 30 september 2013 10:40
Boli sme na návšteve u grófa Andrášiho v Betliari
Napísal(a) Marta Mikitová
Zverejnené v
Betliar
Strana 119 z 125
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-