Seniori (268)
Dôchodcovia z Revúcej prežili krásny deň s priateľmi dôchodcami z Kazincbarciky
Napísal(a) Ing. Vlastimil Chaba
V rámci pravidelných družobných stykov s "Idövár nyugdíjas és kultuláris klub Kazincbarcika" dňa 14. júna 2019 navštívili revúcki seniori svojich priateľov v maďarskom družobnom meste Kazincbarcika. Po spoločne prežitých krásnych akciách v Kazincbarcike a okolí v júni t. r., gemerskí priatelia pozvali svojich hostiteľov z Kazincbarciky na oplátku o Revúcej. Dozvedeli sme sa o tom od predsedu ZO JDS v Revúcej Ing. Vlastimila Chabu. V podrobnejšom článku napísal: "Dňa 13.9.2019 sme spolu prežili šťastný krásny deň.
V článku na stránke "ZO Revúca – seniori Revúca" spomína: Po uvítaní v zasadačke MsDK ráno o 7.30 sme si posedeli pri káve a zákuskoch.
Poetický Spiš podnietil seniorov Košického kraja
Napísal(a) Mgr. J. Prochotská
... Láskavé slovo lieči, keď sa riekne. Je ako dážď na smädnú záhradu. Prijmi ho a vedz: i v jeseni je pekne. A v zime priadky najviac napradú ...“
(M. Rúfus)
KO JDS Košického kraja v spolupráci s OO JDS Spišská Nová Ves dňa 6.9. 2019 uskutočnili v Galérii umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi 1. ročník prehliadky jej členov v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby. Slnečné lúče v opare hmly vítali členov OO JDS Michalovce, Košice-okolie, Rožňava, Gelnica, Spišská Nová Ves, Košice-mesto a Trebišov. Podpredseda vylosoval poradie OO JDS v prednese.
XIX. Okresný turistický zraz revúckych seniorov sa venoval zaujímavostiam Muráňa a okolia
Napísal(a) Mgr. M. Mladšia
Za krásneho slnečného počasia sa 4. júla 2019 uskutočnil, tentokrát v Muráni, XIX. Okresný turistický zraz seniorov okresu Revúca. Z obce Revúcka Lehota sa ho zúčastnilo 12 členov. Každý z cca 200 účastníkov si mal možnost vybrať niektorú z 3 trás. Tí najzdatnejší, medzi ktorými nechýbali ani naši, sa vybrali na Muránsky hrad, tí, ktorí ešte nevideli "známe sysle", si zvolili druhu trasu a 3. skupina si prezrela Múzeum, navštívila Informačné centrum a Rímsko-katolícky kostol.
Všetky trasy mali svojich fundovaných sprievodcov, ktorí podali výklad. Počas trás si každý mohol doplniť sily chutnou "muránskou buchtou" a po návrate pripravenou kapustnicou, vínkom a domácimi zákuskami.
Čo sa dozvedel o dlhovekosti jubilantky Anny Jankóovej predseda KSK pán Rastislav Trnka
Napísal(a) R. Trnka
Meno pána Rastislava Trnku si spájame od ostatných volieb do samosprávnych krajov s jeho funkciou predsedu Košického samosprávneho kraja. Stretol som sa s ním aj na oceňovaní dobrovoľníkov kraja v Košiciach, kde bol prítomný ako funkcionár, ktorý bol garantom ocenenia Srdce na dlani. Príjemne ma prekvapilo jeho gesto, keď som sa prostredníctvom známej sociálnej siete od neho dozvedel, že prišiel aj do zariadenia pre seniorov Subsidium v Rožňave, kde nielen pozdravil pani Annu Jankóovú, najstaršiu občianku mesta, ale aj sám sa pričinil o milú informáciu o oslavujúcej jubilantke. Podľa ohlasov na spomínanej sieti zaujala množstvo návštevníkov aj svojou pohotovosťou i bohatstvom myšlienok. Stojí za to prečítať si niekoľko viet aj takto, sprostredkovane, na webovej stránke Maj Gemer. Tak spolu čítajme:
Pod týmto mottom sa 7. júna 2019 konal 3. ročník krajskej prehliadky speváckych súborov Košického kraja. Účasť prijali súbory z OO JDS – Rožňava, Michalovce, Gelnica, Trebišov, Košice okolie a Sobrance. Prehliadku otvorili pán Ján Matúško, predseda KO JDS Košice, pani PhDr. Jana Cibereová, prednostka Okresného úradu Michalovce a predseda OO JDS Michalovce pán Ján Butala. Cieľom prehliadky bolo rozvíjať lásku k piesni, k folklóru, k plnohodnotnému tráveniu voľného času a uchovávať tradičnú ľudovú kultúru.
Seniori z horného Gemera vo Vyšnej Slanej súťažili vo varení bryndzových halušiek
Napísal(a) JUDr. Ján Klobušník
Stalo sa už tradíciou, že stretnutia seniorov ZO JDS na hornom Gemeri majú svoje osobitné čaro. Inak to nebolo ani dňa 24.5.2019 v obci Vyšná Slaná, kde sa stretli seniori ZO JDS Betliar, Gemerská Poloma, Dobšiná, Vlachovo, Gočovo a samozrejme domáci, pri súťažnom varení bryndzových halušiek. Zišlo sa nás na dvore Pozemkového spoločenstva Vyšná Slaná, ako sa na Gemeri hovorí, neúrekom. Na varenie halušiek sa podujalo 6 družstiev a nechýbalo ani druhé družstvo domácich, ktoré pripravilo chutný guláš z diviny. Okrem súťažiacich medzi nás prišiel aj starosta obce Ing. Dušan Gallo,
Sme už zrelí ľudia, s optimizmom v hrudi,
sme plní elánu, nik z nás sa nenudí.
Rozdávame sa pre svoje rodiny,
pre deti, vnúčatá - pre synov a dcéry.
Keď slnko za rána nový deň zobudí
a zlatými lúčmi pekne ho vystrojí,
my ho už vítame v svojej plnej zbroji,
pripravení blízkym s láskou vždy poslúžiť.
Seniori Revúckej Lehoty spoznávali krásu Muránskej planiny
Napísal(a) Text a foto: Mgr. Margita Mladšia
V stredu 5. júna 2019 20 dôchodcov z Revúckej Lehoty spoznávalo neďaleké zaujímavosti v okolí, a tak strávilo spolu pár pekných spoločných chvíľ. Prvá zastávka bola hneď za Muráňom, kde žijú (teraz dost často "propagované") sysle. Zážitok bol úžasný, keď kŕmenie prinesenými jabĺčkami či piškótami nemalo konca kraja. Aj pre tých, ktorí tu už možno boli, to bolo pútavé.
Cesta pokračovala do areálu Predná Hora, kde zaparkovali svoje autá a po prehliadke areálu bola možnosť rozhodnúť sa – kúpanie vo Welnes, alebo prechádzka lesom k OĽUP-u.
Seniori nášho kraja na 2. ročníku Medzinárodných športových hier seniorov v Ostrave
Napísal(a) L. F.
V dňoch 21.- 24. mája 2019 na základe memoranda o spolupráci sa zástupcovia Krajskej organizácie JDS v Košiciach a v Žiline zúčastnili 2. ročníka Medzinárodných športových hier seniorov v Ostrave. Jednotlivé disciplíny boli zvolené s ohľadom na vek a fyzické schopnosti seniorov. Z cca 150 účastníkov sa nestratili v hodnotení ani naši zástupcovia z Košíc, ktorí získali 3 zlaté, 6 strieborných a 1 bronzovú medailu. Dobre sme reprezentovali náš kraj a naše Slovensko. Predsedníčka Krajskej rady Moravskoslezského kraja pani Zlatuška Paršová nás milo privítala, pripravila pre nás program, za čo sme jej povďační. Bolo tu cítiť, že seniori ČR a SR patria do generácie bratskej, tak sme sa aj k sebe správali, spomínali a veru bolo cítiť aj nostalgiu po našom rozchode.
V juhovýchodnej časti Licinskej pahorkatiny sa nachádza prírodná pamiatka Prielom Muráňa. Je to chránené územie už od roku 1980 a predmetom ochrany je tok rieky Muráň, ktorý je zarezaný do vápencového podkladu. Okolie rieky je bohato zastúpené lesným porastom s výskytom vzácnej fauny a flóry. Riečka Muráň tu svoje koryto vyhĺbila do pomerne tvrdých vápencových hornín, pričom vytvorila tesné kaňonovité údolie Prielom Muráň v dĺžke 3,5 km až do obce Meliata. A veru bolo čo obdivovať. O tom sa presvedčili seniori zo ZO JDS nielen z Rožňavského okresu, ale aj z MO JDS Spišská Nová Ves, a to dňa 21.5.2019 na spoločnej turistike v obci Bretka. V obci Bretka, ktorá patrí do regiónu horný Gemer, má 379 obyvateľov a prvá písomná zmienka o obci je z roku 1286, sa seniorov stretlo celkom 238. Z Rožňavského okresu 194 a zo Spišskej Novej Vsi 44.
Viac...
Pripravili prehliadku ručných prác, umeleckých a remeselníckych výrobkov seniorov z okresu Rožňava
Napísal(a) JUDr. Ján Klobušník
Predsedníctvo Okresnej rady JDS v Rožňave v spolupráci so ZO JDS v okrese uskutočnilo v priestoroch Mestského úradu v Rožňave dňa 5.4.2019 od 09.00 hod. do 15.00 hod. okresnú prehliadku ručných prác, umeleckých a remeselníckych výrobkov seniorov z okresu Rožňava. A veru bolo čo pozerať.
Výšivky, dekoračné predmety, maľované vajíčka, maľované kvety a sklo, háčkované záclony, krojované bábiky, rôzne výrobky z papiera, úžitkové predmety, obrazy, pletené ponožky, výrobky z dreva, zimná a veľkonočná výzdoba atď. Na výstavných paneloch a stoloch sa objavila krása a zručnosť našich matiek, babičiek, prababičiek a remeselníkov v akejkoľvek podobe.
Revúcka Lehota privítala účastníkov 3. ročníka okresnej seniorskej súťaže v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby - KUKUČÍNOVA REVÚCA
Napísal(a) M. Mladšia
Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Revúckej Lehote, obec Revúcka Lehota a OO JDS v Revúcej zorganizovali 27.3.2019 3. ročník súťaže v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby seniorov okresu Revúca - KUKUČÍNOVA REVÚCA. Umelecké slovo znelo z prednesu 22 účinkujúcich, ktorí svojím vystúpením potešili obecenstvo v sále miestneho kultúrneho domu.
Porota mala veru neľahkú úlohu, keď konštatovala, že úroveň je o 100% vyššia ako vlani. Obec Revúcku Lehotu reprezentovali traja seniori, a to L. Gažúrová v poézii, Mgr. O. Belica v próze, J. Rečníková svojou vlastnou tvorbou.
Podpisali Memorandum o spolupráci medzi KSK a Krajskou organizáciou JDS
Napísal(a) M. Haburová
Začiatkom tohto týždňa sa v spoločenských priestoroch VÚC v Košiciach stretli zástupcovia okresných organizácií Jednoty dôchodcov na Slovensku (JDS) Košického kraja. Pozval ich predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka, aby boli pritomní pri akte podpísania Memoranda o partnerstve a spolupráci medzi Košickým samosprávnym krajom a Krajskou organizáciou JDS, ktorú zastupoval jej predseda Ján Matuško.
Seniori ocenili záujem predsedu KSK o vzájomnú spoluprácu. Viacerí vyzdvihli fakt, že župan, napriek krátkosti pôsobenia v tejto funkcii, chodí medzi seniorov a mapuje ich problémy. Základy ďalšej hlbšej spolupráce sú ukotvené aj v Memorande.
Výročná členská schôdza ZO JDS v Starni, mestskej časti Tornale v okrese Revúca sa konala dňa 3.3.2019. Schôdze sa zúčastnilo vyše 40 členov z celkového počtu 60 členov. Za okresnú organizáciu JDS v Revúcej svojou prítomnosťou i vystúpením rokovanie seniorov obohatil jej predseda Ing. Igor Hock a člen P OO Ing. Gejza Fabián.
Predsedníčka ZO pani Zdenka Antalová na schôdzi vyhodnotila činnosť ZO za rok 2018, ako aj hospodárenie za uplynulý rok. Okrem iného pripomenula: "V minulom roku sme zorganizovali zájazdy na termálne kúpaliská v Tiszaújvárosi, v Egri a v Bogácsi.
V októbri sme pripravili pre našich členov oslavy mesiaca úcty k starším.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.