Seniori (268)
Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Revúckej Lehote jubiluje
Napísal(a) M. Mladšia
Pred 20 rokmi seniori v Revúckej Lehote sa rozhodli za pomoci vtedajších funkcionárov OO JDS v Revucej (Mgr. J. Galoviča a starostu obce Mgr. O. Belicu), založiť organizáciu Jednoty dôchodcov na Slovensku. Predsedníčkou bola p. Perla Mladšia a ďalšími členmi výboru a RK boli: K. Belicová, L. Gažurová, G. Stanková, A. Stanková, Z. Lučanská. Menované boli členkami výboru 13 rokov, ich práca bola veľmi činorodá, už do konca roku založená organizácia mala 51 členov. Usporadúvali mnoho zaujímavých akcií, na ktoré radi spomínajú. Tešíme sa, že práve na oslave v stredu 27.2.2019, sme sa so všetkými zakladajúcimi členmi stretli v primeranom zdraví. Za 20-ročnej činnosti mala ZO celkom 93 evidovaných členov, z nich dvaja sa odsťahovali, 43 členov už nie je nažive, tak t. č. má 48 členov.
Aj napriek tomu, že naša generácia seniorov na Gemeri žije aktívnym životom, nebude na škodu, keď sa pozrieme do susedov, ktorí tiež nezaháľajú. Predseda OO JDS v Rožňave pán Ladislav Fabián nás prostredníctvom príspevku pani Heleny Olejárovej zaviedol do okresu Trebišov. Okresná organizácia JDS v Trebišove pracuje šiesty rok, no môže sa pochváliť bohatou a pestrou činnosťou. V rámci okresu už majú pravidelné miesto pre akcie z oblasti športu, kultúrnej a spoločenskej činnosti. Jednou z nich je aj Vianočné pastorále, ktorého ústredným mottom je „Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane“. V predvianočnom čase vo veľkom predstihu počuť z každej strany hlučnú hudbu, lesk a ostatné komerčné črty Vianoc. Je povinnosťou nás seniorov pripomenúť čaro a krásu Vianoc cez adventné zamyslenie, lásku, krásu adventnej piesne, koledy či vinše tak, ako si ich pamätáme my, či generácie pred nami.
Aj seniori ZO JDS v Revúckej Lehote chceli "zadržať" vianočný čas...
Napísal(a) M. Mladšia
...keď sa v stredu 12.12.2018 popoludní zišli v sále kultúrneho domu, aby prežili jedno príjemné predsviatočné popoludnie blížiacich sa Vianoc. Vítala ich krásne vyzdobená sála, sviatočný stôl a vôňa vianočnej kapustnice či pečených klobás. Vianočnú atmosféru navodili aj verše básne pani L. Gažúrovej, ktoré si na tento deň sama pripravila. Príhovorom vystúpila pani Gita Mladšia, predsedníčka ZO JDS, ktorá sa poďakovala starostovi obce pánovi Jánovi Šeševičkovi a obecnému zastupiteľstvu za dobrú spoluprácu počas celého roku. Poďakovala sa tiež všetkým sponzorom, vďaka ktorým bolo bohaté občerstvenie.
Rožňavský veľtrh pre seniorov napísal tretí ročník
Napísal(a) Mgr. Silvia Lengová
V Spoločenskej sále na Mestskom úrade v Rožňave sa 28.11.2018 uskutočnil tretí ročník Rožňavského veľtrhu pre seniorov. Cieľom podujatia bolo vytvorenie priestoru pre samotných seniorov, kde by získali aktuálne informácie z bio-psycho-sociálno-spirituálnej oblasti a tiež aj vytvorenie siete a kontaktov medzi jednotlivými organizáciami, ktoré sa problémami seniorov zaoberajú. Hlavnými organizátormi podujatia boli Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Rožňave, Mesto Rožňava a Okresná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska v Rožňave. Už tradične boli program a sprievodné aktivity veľtrhu koncipované tak, aby seniori v jednotlivých informačných blokoch a počas sprievodných a konzultačných aktivít získali informácie
V divadelnej sále Mestského kultúrneho strediska v Rimavskej Sobote sa 29.10.2018 o 15.00 hod. konalo stretnutie dôchodcov v rámci „Mesiaca úcty k starším“, ktoré zvolalo Mesto Rimavská Sobota v spolupráci s Krajskou organizáciou Únie žien Slovenska. V otváracom príhovore predsedníčka Krajskej organizácie Únie žien Slovenska poďakovala primátorovi mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefovi Šimkovi a zastupiteľstvu mesta za ústretovosť v príprave a organizácii tohto stretnutia. Zdôraznila, že sa stretáva generácia, ktorá v jubileu 100-ročnice vzniku ČSR vytvárala minimálne po dobu posledných 70 - 80 rokov našu spoločnosť. Pripomenula, že sú medzi prítomnými aj 90-tnici, ktorí boli súčasťou zakladania spoločného štátu Slovákov a Čechov.
Seniorská turistika lákala trasou Stratenský kaňon - Stratenská píla - Dedinky
Napísal(a) Ján Gallo
Okresná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska Rožňava zorganizovala dňa 9.10.2018 seniorskú turistiku s názvom „Potulky – Stratenský kaňon - Stratenská píla - Dedinky". Ráno o 8,30 z rožňavskej autobusovej stanice tri autobusy prepravili 145 účastníkov do Stratenej na parkovisko pri cestnom tuneli. Ďalší 14 účastníci prišli osobnými autami. Účastníkov privítal predseda OO JDS Rožňava Mgr. Ladislav Fabián. Informáciu o trasách a časovom rozpise turistiky podal Ing. Martin Markušovský, organizátor podujatia spolu s Jánom Gallom. Turisti prešli "Náučným chodníkom Stratenský kaňon“. Dĺžka trasy 1,1 km, počet zastávok 8, prevýšenie do 2 m, čas prechodu 15-30 min. Nenáročný chodník po spevnenej ceste prechádza kaňonovitým úsekom horného toku riečky Hnilec.
Vedenie Košického samosprávneho kraja ocenilo seniorov
Napísal(a) L.F.
Vzdať úctu starším a poďakovať sa za aktivity, ktoré celoročne organizujú pre seniorov – to bol hlavný zámer stretnutia vedenia Košického samosprávneho kraja (KSK) so zástupcami okresných organizácii Jednoty dôchodcov Slovenska dňa 30. októbra 2018. Za dobrovoľnícku prácu v prospech starších ľudí boli ocenení jedenásti dôchodcovia. Pri príležitosti mesiaca úcty k starším sa na Úrade KSK stretli zástupcovia okresných organizácii Jednoty dôchodcov Slovenska s vedením úradu. Prítomná bola aj vedúca odboru sociálnych vecí a zdravotníctva KSK KO JDS Košice, ktorá ocenila, že spolupráca s KSK je vždy ústretová, korektná a nápomocná. Združujeme v Košickom kraji takmer 7 300 členov. „Naším cieľom je zlepšiť jeseň života seniorov.
Pätnásťročná je už činnosť Klubu učiteľov - seniorov v Rožňave
Napísal(a) J. Dávid
V Rožňave, pravdepodobne ako jediné združenie bývalých pedagógov a vychovávateliek na Slovensku, funguje od marca 2003 na základe ich dobrovoľnosti Klub učiteľov - seniorov. Je to z príležitosti Dňa učiteľov (28. marec) a tiež z príležitosti Medzinárodného dňa učiteľov (5. október). Tieto naše priateľské stretnutia vždy prídu pozdraviť žiaci ZŠ akademika Jura Hronca v Rožňave so svojím krátkym, ale dojímavým programom. Prítomní učitelia si zaspomínajú na svoje aktívne pôsobenie v školách pred mnohými rokmi, vzájomne sa potešíme svojou prítomnosťou. I keď niektoré školy (ZŠ) zabudli na svojich bývalých kolegov a kolegyne, na našich stretnutiach panuje vždy dobrá nálada, srdečné úsmevy i úprimné blahoželania k životným jubileám našich členov.
Zaujímavá akcia sa uskutočnila dňa 13. októbra 2018 vo Vlachove, kde sa stretli seniori zo Základných organizácií JDS Vlachovo, Vyšná Slaná, Dobšiná, Gemerská Poloma a Gočovo. Zrodil sa nápad uskutočniť súťaž vo varení fazuľovej polievky s údeným kolenom ako jedlom našich starých materí. Akcia mala aj svoje motto: „Vo Vlachove na víhone sadä buóp“ tak, ako sa to aj spieva v jednej ľudovej pesničke z Vlachova, „takie struki ako ruki, jajže hop, jajže hop..." A veru bolo aj veselo. O to sa postaral Mgr. Juraj Kováč, ktorý v kolektíve zahral na svojej harmonike. Hovorí sa, že nie je podstatné vyhrať, ale zúčastniť sa. Tak tomu bolo aj na našom stretnutí. Bolo zaujímavé chutnať tie dobroty od súťažiacich družstiev a s humorom poznamenať,
Október - Mesiac úcty k starším si pripomenuli aj členovia ZO JDS v Revúckej Lehote
Napísal(a) M. Mladšia
Október - Mesiac úcty k starším si pripomenuli aj členovia ZO JDS v Revúckej Lehote, keď za krásneho slečného počasia prišli 4. októbra t. r. na slávnostné stretnutie do sály Kultúrneho domu, aby prežili spolu pár radostných chvíľ. Po krásnej básni, ktorú predniesla sama jej autorka Lidka Gažúrová, prítomných pozdravila predsedníčka ZO JDS, ako i starosta obce. V priateľských vzájomných rozhovoroch sa mnohí seniori vracali do svojich mladých čias, a tak v spomienkach sa navzájom dopĺňali v humorných zážitkoch. Ako to už býva zvykom, pozdravili sme členov, ktorí sa od posledného nášho stretnutia dožili okrúhleho životného jubilea. Oni sa postarali o bohaté občerstvenie i o to, aby bolo čím pripiť na zdravie. Hlavným sponzorom občerstvenia bol pán MVDr. Ján Šeševička.
Viac...
Na podujatie gemerských seniorov R - 4 prišli aj seniori zo Spišskej Novej Vsi
Napísal(a) L. Fabian
Druhé podujatie rakovnických seniorov organizovaných v ZO JDS v rámci R - 4 (Rakovnica, Rožňavské Bystré, Rudná, Honce) sa konalo 12. júla 2018 na futbalovom ihrisku v Rakovnici. Cieľom stretnutia bolo športovanie zamerané na turistiku a aktivity na ihrisku, ako kop na bránu, bollobal, hod šípkami a mini-futbal v skupinách. Novinkou bolo prizvanie a rozšírenie našej skupiny o seniorov zo Spišskej Novej Vsi, združených v spoločenskom klube pod názvom LIPA. Za účasti okolo 140 seniorov, prekrásneho počasia a privítania všetkých, sa naše podujatie mohlo začať. Začali sme ho seniorskou hymnou „Zahučali hory, zahučali lesy...“
Za krásneho slnečného počasia sa uskutočnil 3.7.2018 Osemnásty Okresný turistický zraz seniorov v Jelšave. Medzi 250 účastníkmi nechýbali samozrejme ani seniori z "LEHVATKY", ktorých bolo 16. Po prezentácii, ktorá bola na nádvorí Coburgovského kaštieľa, si účastníci mali možnost tento aj prezrieť. Potom sa rozdelili do troch skupín, tí zdatnejší si boli pozrieť zrúcaniny starého jelšavského hradu, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti cca 5 km, další šli "na zahradky", no a tretia skupina navštívila Múzeum, rímsko-katolícky a evanjelicky kostol a prezreli si mesto. Všetci sa stretli v mestskom dome kultúry, kde ich čakal chutný kotlíkový guláš, čapované pivo, kofola a káva.
Seniori z Revúckej Lehoty s čelovkami či baterkami prešli Slavošovským tunelom
Napísal(a) M. Mladšia
Členovia JDS v Revúckej Lehote sa vo štvrtok 21.6.2018 vybrali na výlet - poznávať svoje blízke okolie. Tentokrát to bol Slavošovský tunel. Tak ako prialo počasie, aj nálada a sily postačili. Po stretnutí sa presunuli autami ku vchodu do tunela v Kopráši, odkiaľ pod vedením D. Pavláka, s čelovkami na hlavách či baterkami v ruke, sa dali na 2,5 km prechod tmavým tunelom. Po cca 50 minutách ich už "na druhom konci" - v Slavošovciach čakali tí, ktorým zdravotný stav nedovolil zažiť tento prechod, a tak sa tam presunuli autami.
Po krátkom oddychu a záživnej ceste už čakali plamienky ohňa na slaninku, klobásku či cibuľku, aby uspokojili aj vyhladnuté žalúdky. V krásnom prostredí sa potom viedla družná debata a účastníci si popozerali atrakcie, ktoré sa tam nachádzajú.
Zástupcovia všetkých okresných organizácií rokovali na Krajskom sneme KO JDS Banská Bystrica
Napísal(a) ko jds
Krajský snem KO JDS Banská Bystrica sa konal v stredu 30.5.2018. Na sneme sa zišli zástupcovia všetkých okresných organizácií – delegáti, ktorí boli zvolení na okresných snemoch v počte 35. Krajský snem viedla Zuzana Homoliaková, podpredsedníčka KO JDS, privítala prítomných delegátov a hostí, predsedu JDS pána Jána Lipianskeho, pani Valériu Pokornú, ekonómku JDS. Po schválení rokovacieho poriadku, programu a komisií, odzneli správy: správa o činnosti za uplynulé trojročné volebné obdobie, ktorú predniesol predseda KO, správa o hospodárení, ktorú predniesla Mária Dominiková a správu krajskej revíznej komisie Eliška Fodorová. Rokovanie pokračovalo prednesením plánu práce a rozpočtu na rok 2018 a ocenením zaslúžilých predsedov, ktorí ukončili svoje funkcie
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.