Seniori (268)
Aktívni seniori Dobšinej sa zúčastnili športovej akcie „NARCISOVÝ NORDIC WALKING“
Napísal(a) Katarína Vargová
Dňa 7.4.2017 sa aktívni seniori zúčastnili športovej akcie „NARCISOVÝ NORDIC WALKING“, ktorú zorganizovalo mesto Dobšiná. Seniori prekráčali športovo-ozdravnou technikou krásnych dvanásť km, aby podporili organizáciu: Liga proti rakovine, ktorá každoročne organizuje nádhernú charitatívnu zbierku pre onkologických pacientov.
Takýto je názov podujatia, ktoré uskutočnili členovia ZO JDS v okrese Revúca už štvrtýkrát. Bolo to 5.4.2017 a tentokrát sa konalo v priestoroch MsKS v Revúcej, s finančnou podporou BBSK. Organizátorom bola ZO JDS Revúca, P-OR JDS Revúca. Na podujatí sa prezentovalo celkom 15 ZO JDS a OZ ZP z Revúcej za celkovej účasti 182 prítomných. Okrem prilhásených účastníkov si akciu prišlo v priebehu dopoludia pozrieť aj veľa daľších návštevníkov.
Oslavy MDŽ v Čiernej Lehote spojili s výročným hodnotením organizácie seniorov
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Dňa 10.3.2017 sa z príležitosti Dňa žien uskutočnila oslava MDŽ v Čiernej Lehote. Organizátor Obec Čierna Lehota a JDS a KD v Čiernej Lehote pozvali všetkých svojich členov a najmä ženy, ktorým sa aj v tento deň snažili poďakovať za ich prácu a za to, že sú a aké sú v svojich rodinách. Básňou pozdravil prítomných a ženám zablahoželal Michal Terrai, tiež Mgr. Janka Vranová, a prítomnýchvystúpením pozdravili deti z MŠ Čierna Lehota a FsK Lehoťanka. Po ukončení kultúrnej vložky sa začalo hodnotenie roka
Revúcki seniori podľa zaužitých tradícií na záver fašiangov pochovali basu
Napísal(a) MG od
S hlbokým zármutkom v srdiečku a veľkou slzou v oku dávame na známosť všetkým pozostalým príbuzným a známym, že nás opustila naša drahá milovaná a preklínaná kamarátka BARBORA BASOVÁ. Našu drahú zosnulú vyprevadíme na poslednej ceste k jej 7 týždňovému odpočinku.
Takto, ešte pred koncom tohtoročných fašiangov, zvolával výbor ZO JDS v Revúcej svojich členov na Pochovávanie basy, ktoré si naplánovali na 28. februára 2017
Členovia ZO JDS v Revúckej Lehote hodnotili svoju činnosť za minulý rok
Napísal(a) Mgr. M. Mladšia
V pondelok 20. februára 2017 sa v Klube dôchodcov v Revúckej Lehote zišli členovia ZO JDS, aby zhodnotili svoju činnosť za minulý rok. Zo 45 členov ich prišlo 40. Predsedníčka v hodnotiacej správe konštatovala, že činnosť organizácie sa rozširuje a chronologicky vyhodnotila ich priebeh. Poďakovala za veľmi dobrú spoluprácu s Obecným úradom a OO JDS v Revúcej, poďakovala tiež ochotným členom výboru, bez ktorých by stretnutia nemohli byť na takej úrovni, ako boli.
Vianoce v ZO JDS v Revúcej a jubilujúci spevokol Úsvit
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
Prešiel rok a Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Revúcej spolu s Mestským kultúrnym strediskom opäť zorganizovali akciu pod názvom VIANOCE U NÁS, na ktorej sa vo štvrtok 15. decembra 2016 vyhodnotilo najlepšie domáce vianočné pečivo a pálenka. Akcie sa zúčastnili aj vzácni hostia - primátorka mesta Revúca MUDr. Eva Cireňová, zástupca primátorky mesta Ing. Július Buchta, poslanec BBSK a starosta obce Revúcka Lehota MVDr. Ján Šeševička, predsedkyňa OO JDS Mgr. Zuzka Homoliaková a riaditeľka MsKS Ing. Karin Kilíková.
Seniori v Rakovnici oslávili príchod Vianoc a Nového roka, ako každý rok, posedením „Pod jedličkou“
Napísal(a) LF
Slávnostné vianočné chvíle – to je balzam na dušu nielen pre nás starších, ale pre každú generáciu. Predvianočné obdobie je aj obdobím rozjímania a zamýšľania sa nad činnosťou a prácou, ktorú sme vykonali počas roka. Je to aj obdobie, keď si ľudia pri spoločenských stretnutiach prejavia vzájomnú úctu a lásku.
Stretnutie seniorov pri vianočnej kapustnici v Revúckej Lehote
Napísal(a) Margita Mladšia
Vianočná atmosféra, ktorá je v týchto dňoch už v plnom prúde, panovala dnes popoludní - 5.12.2016 - aj medzi dôchodcami, členmi ZO JDS v Revúckej Lehote. Do krásne vyzdobenej sály prišli naozaj takmer všetci, aby tak prežili spolu pár pekných chvíl. Už pri príchode rozvoniavala chutná kapustnica, ale aj výborné pečené domáce klobásky. O prípitok, ale i "doliatie" pri posedení,
Stretnutie troch generácií pri pesničkách v Revúcej zaznamenalo dvanásty ročník
Napísal(a) Z. Homoliaková
Hostia sú ako boží poslovia, čo prídu pokloniť sa nášmu šťastiu. Nuž, keď Ťa menom Pána oslovia, treba ich poctiť pýchou letorastu. Takto to robievali otcovia, počastoval brat brata, gazda gazdu, bo tak sa zväzky rodov obnovia – nuž usmej sa a povedz: Vítam Vás tu!
Týmito slovami na pôde mesta privítal účastníkov Stretnutia troch generácií pri pesničkách
Cesta Zuzany Homoliakovej z Revúcej do Bratislavy bola spojená s ocenením jej práce v prospech seniorov
Napísal(a) Ondrej Doboš
Ak žijete napríklad v Bratislave a z rôznych dôvodov do tohto mesta zavítajú vaši krajania či rodáci a pri tejto príležitosti sa stretnú aj s vami, zanechá to na obidvoch stranách príjemné zážitky. Tak sa stalo tentoraz aj mne, keď do nášho hlavného mesta prišlo 300 seniorov z celého Slovenska na stretnutie, ktoré pri príležitosti Mesiaca úcty k starším
Viac...
V obci Rakovnica sú dlhoročnou tradíciou pravidelné jesenné stretnutia predstaviteľov obce so seniormi. Aj tohtoročný slávnostný príhovor mal starosta obce Ľuboš Lešták. Svojím prejavom poeticky oslovil prítomných: „Jeseň je dar. Vytvára umelecké diela. Umeleckým dielom je aj človek vo svojej jeseni. Tá zúročí jeho celoživotnú námahu, prinesie múdrosť, pokoj, vyrovnanejší pohľad na svet.
Na okresných oslavách JDS v Krásnohorskom Podhradí v rámci Mesiaca úcty k starším ocenili 23 seniorov
Napísal(a) LF
Babička ma naučila variť si čaj s medom.
Opravovať, čo kde treba, to zas robím s dedom.
Moji starkí šikovní sú a všeličo vedia.
Aj keď dačo vyparatím, našim nepovedia.
Sú to verní kamaráti, často u nich bývam.
Raz im všetko s láskou vrátim,
v srdiečku ich skrývam.
Kysak bol rozospievaný prehliadkou speváckych skupín seniorov Košického kraja
Napísal(a) Bernadeta Kažimírová
Piaty október 2016, Kultúrny dom Kysak. Začiatkom mesiaca októbra t. r. sa Kultúrny dom v obci KYSAK v okrese Košice-okolie ozýval spevom. Konala sa tu totiž pod záštitou predsedu VÚC Košického kraja pána JUDr. Zdenka Trebuľu a starostu obce Kysak Ing. Ľubomíra Krajňáka krajská prehliadka speváckych skupín seniorov.
Potulky po Silici a jej okolí so seniormi zorganizovali v rámci Mesiaca úcty k starším
Napísal(a) LF
Aktívni seniori OOJDS Rožňava, pod vedením p. Gallu a p. Martina Markušovského zorganizovali podujatie, ktoré nazvali „Potulky Silicou a po okolí“. Akcia bola uskutočnená 5.10.216 s týmto programom: 8,30 hod. - Spoločný štart účastníkov objednaným autobusom na turistické trasy. 9,00 hod. - Trasa A: Horáreň Závozná - Silická ľadnica
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.