Seniori (268)
V dňoch 3. - 5. augusta 2017 sa pod záštitou predsedu VÚC p. Trebuľu, primátora Košíc a poslanca NR SR Richarda Rašiho, starostu mestskej časti Košice - Juh Jaroslava Hlinku, konali Mestské športové hry seniorov za účasti družstiev: SDČR pod vedením jej predsedu Oldřicha Pospíšila a seniori z Maďarska. Prišli aj seniori Žilinského kraja a domáci zástupcovia z 8. okresov Košického kraja. Po slávnostnom ceremoniáli a príhovore hostí sa športové hry začali.
Seniori zo ZO JDS horného Gemera združení v R-4-ke pokračujú v aktivitách
Napísal(a) LF
V piatok 14.07.2017 sa podľa plánu práce R-4 stretnutie členov ZO JDS tohto združenia uskutočnilo v Rakovnici, pre zmenu na futbalovom ihrisku. Po privítaní účastníkov stretnutia na čele so svojimi predsedami zo ZO JDS z Rudnej, Rožňavského Bystrého, Honiec a Rakovnice, sa slova ujal Ing. Viliam Koltáš, ktorý vyberá trate v lokalite obce pre našich seniorov. Tento rok zvolil dve trasy, a to:
Najmä dnešní seniori si pri čítaní tohto príspevku zaiste spomenú na svoje mladé roky strávané s ich obľúbeným a u niektorých aj tajomným spoločníkom, ktorý nazývali jednoducho PAMÄTNÍČEK. Mali ho väčšinou dievčatá, ale vlastnili ho aj poniektorí mládenci. Svoj pamätník mala a v príspevku si naň zaspomínala aj pani Ružena Svoreňová z Muráňa. S jeho obsahom sa podelila s čitateľmi Muránskych novín. Koncom júna, na deň Petra a Pavla, oslávila svoje krásne životné jubileum.
Zážitky košických a žilinských seniorov zo 4. Medzinárodných športových hier seniorov vo Frýdku-Místku
Napísal(a) Alojzia Daňová, Ladislav Fabian
Za zvuku tónov českej, slovenskej a poľskej hymny, za krásneho počasia, sa koncom júla uskutočnili 4. Medzinárodné športové hry dôchodcov vo Frýdku-Místku. Konali sa za účasti predsedu Svazu důchodců ČR Ing. Oldřicha Pospíšila, predsedníčky Krajskej organizácie Moravsko-sliezskeho kraja Zlatušky Paršovej, popredných predstaviteľov kraja, mesta, a viac ako stovky súťažiacich seniorov.
Seniori z rožňavského okresu a Košíc dovolenkovali v chorvátskom Pakoštane
Napísal(a) Ing. Anna Gubišová
Už po tretíkrát po sebe sa predsedovi Jednoty dôchodcov Slovenska (JDS) z rožňavského okresu - pánovi Mgr. Ladislavovi Fábianovi podarilo zorganizovať pre svojich členov v posledný júnový týždeň 10-dňový pobyt v Chorvátsku. Predtým členovia JDS dvakrát navštívili mestečko Crikvenica s pobytom v rozkošnom penzióniku na brehu mora, s ranným aerobikom, masážami, chorvátskym aj slovenským večerom. Fakultatívne navštívili čarovné Plitvické jazerá a plavili sa aj na blízke ostrovy, kde absolvovali ochutnávku vín
"LEHVATKA" privítala účastníkov 17. okresného turistického zrazu seniorov revúckeho okresu
Napísal(a) Mgr. Margita Mladšia
Za krásneho slnečného rána prichádzali v utorok 27. júna 2017 do obce Revúcka Lehota seniori okresu Revuca. Osobitné autobusy i osobné autá prichádzali od Tornale až po Muránsku Lehotu. Veselé tóny diskotékára, ale i milé slová pána starostu obce a predsedníčky ZO JDS otvorenou náručou vítali na dvore kultúrneho domu všetkých 278 účastníkov. 17. OKRESNÝ TURISTICKÝ ZRAZ SENIOROV OKRESU REVÚCA oficiálne otvorila Mgr. Zuzana Homoliaková, predsedníčka OO JDS.
V. OKRESNÉ OLYMPIJSKÉ ŠPORTOVÉ HRY SENIOROV V REVÚCEJ PODNIETILI K AKTIVITE
Napísal(a) Zuzana Homoliaková
Seniori z celého okresu Revúca sa zišli 7. júna 2017 na V. OOŠHS v športovom areáli ZŠ Komenského v Revúcej, aby si zmerali sily v 8 športových disciplínach a v troch vekových kategóriách. Muži súťažili v behu na 60 m a 200 m, v hode granátom na cieľ a do diaľky, vo vrhu guľou, v stolnom tenise a v streľbe zo vzduchovky. Ženy súťažili v behu na 50 m a 100 m, v hode granátom na cieľ, v hode váľkom do diaľky, vo vrhu guľou, v stolnom tenise a v streľbe zo vzduchovky. Na súťaženie nastúpilo 136 športovcov zo 16 ZO JDS okresu, ďalší členovia ZO JDS a pozvaní hostia v počte 57.
Na 8. Športových hrách seniorov rožňavského okresu vyskúšali sedem vlastností: spontánnosť, pohyb, spoločnosť, zápas, poriadok, ľahkosť a príjemný cieľ
Napísal(a) L. Fábian
Okresná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Rožňave zorganizovala na futbalovom ihrisku vo Vyšnej Slanej 16. júna 2017 Ôsmy ročník športových hier pod heslom "Život, radosť, nádej, krása i slasť". Na podujatí sme mohli vidieť seniorov športovať v 20 družstvách a hostí: predsedu KO JDS Košice p. Jána Matúška, riaditeľku ÚPSVaR v Rožňave p. Mgr. Moniku Šeďovú, primátora Rožňavy pána Pavla Burdigu a zástupcu primátora Dionýza Keménya, starostku obce Rejdová p. Mgr. Slávku Krišťákovú, zástupcov
Seniori zo 4 R súťažili na multifunkčnom ihrisku v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Ing. Tibor Barna
Za účasti starostiek obcí z Rožňavského Bystrého Želky Gonosovej a Honiec Moniky Paličkovej sa dňa 2.6.2017 o 14 hod. uskutočnil športový deň R na multifunčnom ihrisku v Rožňavskom Bystrom. Svojou účasťou podujatie ďalej podporili: podpredseda KO JDS Košice a predsedu OO JDS a ZO JDS Rakovnica Mgr. Ladislav Fabian, predsedovia ZO JDS z Rudnej Irenka Tokárová, z Honiec Ján Vápeník a Ing. Tibor Barna z Rožňavského Bystrého a vyše 90 účastníkov z jednotlivých ZO.
Seniori rožňavského okresu s veľkým nadšením dokázali v Rudnej zdolať turistické trasy
Napísal(a) Ružena Fulekyová
OO JDS Rožňava v spolupráci so ZO JDS Rudná zorganizovala dňa 23. mája 2017 v malebnej dedinke pod vrchom Turecká okresnú seniorskú turistiku za prítomnosti 178 seniorov zo ZO JDS rožňavského okresu.
Po privítaní účastníkov predsedníčkou ZO JDS Rudná pani Irenkou Tokárovou a po zaspievaní piesne "Zahučali hory" pozdravil turistickú skupinu starosta obce pán Július Kerekeš. Predseda OO JDS Rožňava pán Mgr. Ladislav Fabian otvoriil akciu
Viac...
Revúcki seniori sa zúčastnili turistickej vychádzky do oddychovej zóny nad Muránskou Zdychavou
Napísal(a) Gejza Fabian
Dňa 17. mája 2017 členovia Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v Revúcej sa zúčastnili turistickej vychádzky do oddychovej zóny nad Muránskou Zdychavou. Turistickej vychádzky sa zúčastnilo vyše 50 našich členov za prekrásneho jarného počasia. Pekne vybudovaná oddychová zóna sa nám páčila. Mali sme k dispozícii lavičky, stoly, altánky, murovaný krb a ďalšie ohniská v prekrásnom horskom prostredí. Pre deti sú tu vybudované preliezky, hojdačka a šmykľavky.
Prvý ročník v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby v Revúcej pod názvom Seniori recitujú
Napísal(a) Zuzana Homoliaková
Prvý ročník v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby v Revúcej pod názvom Seniori recitujú, ktorý sa uskutočnil 4. mája 2017 v priestoroch ALFY v MsKS, otvorila predsedníčka OO JDS Zuzana Homoliaková slovami: "Podujatie „Seniori recitujú“ je pre nás všetkých plné očakávania a pre našich seniorov – prednášateľov aj prvým vystúpením na takomto podujatí. I. ročník Seniori recitujú, je však o to slávnostnejší, že sa koná v roku 155. výročia založenia Prvého slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej
"Ukáž, čo vieš a nauč nás“ - so seniormi v Revúcej
Napísal(a) Zuzana Homoliaková
Revúca - mesto 1. Slovenského evanjelického gymnázia, ktoré v tomto roku 15. septembra oslávi 155. výročie svojho založenia, bolo hostiteľom 4. ročníka kultúrno-tvorivej akcie „Ukáž, čo vieš a nauč nás“, ktorej sa zúčastnili seniori z okresu Revúca. V DOME KULTÚRY MsKS v Revúcej sa zišlo 246 seniorov, hostí a účinkujúcich v kultúrnom programe dňa 5.4.2017.
Pripomenuli si dvadsaťpäť rokov od založenia Klubu dôchodcov v Gemerskej Polome
Napísal(a) Mg od
Dvadsaťpäť rokov činnosti Klubu dôchodcov si koncom marca t. r. pripomenuli na výročnej schôdzi jeho členovia v Gemerskej Polome. Informuje o tom obecná webová stránka www.gemerskapoloma.sk. Toto zariadenie polomských seniorov existuje od roku 1992 a vstúpilo doň prvých 55 členov. V diskusii vystúpil aj zakladajúci predseda Klubu L. Bolčák a tiež starosta obce Ing. Miroslav Michalka. Na schôdzi nechýbali ani gratulácie jubilantov, ktorí v I. štvrťroku si pripomenuli životné jubileá:
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.