Seniori (268)
Vlastné umenie lieči, tvrdí pani Marika Kohuláková z Rudnej
Napísal(a) M. Kohuláková
Maľovať som začala, keď som mala 70 rokov. Pred tým som 39 rokov pracovala ako učiteľka materskej školy, s dôrazom na citovú a estetickú výchovu. Za šesť rokov som namaľovala okolo 4 tisíc obrazov, ktoré zdobia nejednu domácnosť.
Aké boli začiatky maľovania? Farby všade, výkresy sa kupovali po 200 kusov. Mala som, aj mám, kopu nápadov. Maľovala som na tašky, papierové sáčky, krabičky. Zo začiatku neboli krásne, ale upútali pozornosť ľudí a podporili ma v tom. Veľkú pomoc mi poskytla moja rodina. Manžel a dcéra nakupovali materiál a syn moje práce dával na sociálnu sieť. S pomocou môjho manžela sme usporiadali aj dve výstavy.
Na mojich obrazoch prevláda motív kvetov. Kvety ma sprevádzajú odjakživa. Potešia oči a pohladia dušu, lebo sú nádherné, bez ohľadu na to, či sú v záhrade, na lúke alebo na poli. Rozdávajú radosť.
Prečo je inteligentná domáca asistentka vhodná pre osamelých seniorov
Napísal(a) MG od
V snahe priblížiť niektoré zaujímavé riešenia, ktoré našli a dávajú do činnosti v iných regiónoch Slovenska, uverejňujeme jeden podnetný z okresu Prievidza. Podľa tohto riešenia osamelí prievidzskí seniori totiž budú môcť využiť služby inteligentnej domácej asistentky (IDA). Uviedla to vo svojej správe Tlačová agentúra Slovenskej republiky v týchto dňoch na portáli Obecne-noviny.sk. Poskytovanie novej sociálnej služby zaradilo aj mesto Prievidza do príslušného všeobecne záväzného nariadenia (VZN). Na svojom júnovom rokovaní ho schválili mestskí poslanci.
Z uvedenej správy vyplýva, že takúto službu začne mesto realizovať v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom (TSK), ktorý na ňu získal peniaze z fondov Európskej únie. Ide totiž o zámer mesta, aby čo najdlhšie dokázali zabezpečiť svojim seniorom, i ťažko zdravotne postihnutým, pobyt v domácom prostredí, kde sa človek cíti najlepšie.
Spevácky súbor Modré fialky z Rudnej rozdával radosť, priateľstvo, zábavu a dobrú náladu
Napísal(a) MG od
Región horného Gemera je známy bohatstvom folklóru, zvykov i ďalších ľudových prejavov a činností. Jedným z kolektívov, ktorý čerpal z takejto studnice predovšetkým zo svojho prostredia, bol počtom členov nie veľký aj spevácky súbor Modre fialky z obce Rudná. Na sociálnej sieti som sa v týchto dňoch dozvedel, že ešte koncom roku 2022 po niekoľkých úspešných rokoch prestal napĺňať svoju činnosť a prakticky zanikol. Pri založení súboru stála pani Mária Kohuláková, ktorá 39 rokov predtým pracovala ako učiteľka materskej školy v obci. Okrem spevu sa tiež venuje maľovaniu obrazov, čo využíva aj na vyrábanie rôznych darčekov. Keďže podobných súborov v našom regióne nie je dostatok, poprosil som Máriu Kohulákovú o zodpovedanie niekoľkých otázok.
Pani Kohuláková, mohli by ste aj našim čitateľom priblížiť a pripomenúť kedy a za akých okolností súbor Modré fialky v Rudnej vznikol?
V Betliari si merali sily seniori Košického samosprávneho kraja
Napísal(a) MG od
Na jednej zo sociálnych sieti sa objavila v týchto dňoch informácia, ktorá iste zaujme aj návštevníkov našej stránky. Rôznorodé aktivity seniorov podporovala stránka Maj Gemer aj v nedávnej minulosti a preto nebude na škodu, keď túto informáciu z oblasti športu využije na propagáciu organizácie Jednoty dôchodocov v tomto regióne aj teraz. V príspevku sa uvádza, že Krajská organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska, Košického samosprávneho kraja pod vedením jej predsedu Jana Butalu, zorganizovala pre všetkých pohybovo zdatných dôchodcov celokrajské športové hry seniorov, ktoré sa konali 19.6.2023 v prekrásnom prostredí obce Betliar v okrese Rožňava. Celý organizačný tím, na čele s predsedom okresnej organizácie JDS Rožňava Ladislavom Fabiánom, starostkou obce Betliar Helenou Kúkelovou a úžasnými občanmi tejto obce sa zaslúžili o to, že celá akcia mala bezproblémový priebeh. Počasie po predchádzajúcich chladných a daždivých dňoch naozaj prialo a vyšlo na jednotku.
Tak, ako každý rok, aj v tomto roku, práve dnes (21.10.2022) sme si spoločne uctili našich starších, skôr narodených spoluobčanov. Vedenie KD a JDS Slovenska v Čiernej Lehote, starostka obce Ing. Iveta Potočná a Obecné zastupiteľstvo v Čiernej Lehote, svojich spoluobčanov, ktorých si veľmi vážime a ctíme, pozvali na príjemné, milé posedenie, pri dobrej kávičke, koláčiku, občerstvení a dobrej nálade, ktorú im pripravili vnúčatá a pravnúčatá navštevujúce MŠ Čierna Lehota so svojimi pani učiteľkami, a tiež FS Lehoťanka. So svojimi vystúpeniami pripomenula zvyky a obyčaje, ako to bolo kedysi v Čiernej Lehote. Nakoľko FS Lehoťanka v tomto roku oslavuje svoje okrúhle 30. výročie, preto pri tejto udalosti urobili aj pásmo výročitých vystúpení. Do programu zapojili spoločne aj deti z MŠ Čierna Lehota. Išlo im to spoločne veľmi dobre. A takto sa buduje aj nábor do folklóru. Pri tejto oslavnej príležitosti jubilujúce folkloristky pozdravili aj priatelia – vedúca FSk Genšenky pani Mária Lukáčová a Peter Glassa z Honiec, tiež pani riaditeľka DMS Rožňava Ing. Zlatica Halková, pracovníčka DMS pani Tatiana Tomková a tiež z Obce Pača pán JUDr. Juraj Bernár, a odovzdali im pekné pamätné darčeky a kvetinové dary.
Tak môj, ako aj vek nás všetkých seniorov, nám dáva nielen možnosť, ale aj morálne právo na to, aby sme si mohli pripomenúť svoje detstvo, mladosť a svoj prežitý život až po dnešok. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že podľa odbornej literatúry, rozdeľujeme náš život na 12 vývinových období. U každého z nás (jednotlivca) začína rovnako, jeho narodením, tzv. novorodeneckým obdobím. Predposledné nad 70 rokov sa uvádza, žiaľ, ako staroba. Obidve nad 75 rokov, ešte väčší žiaľ – ako vysoká staroba. Posledné menované sa vzťahujú, či chceme alebo nie, práve na nás seniorov, kedy začíname pociťovať ubúdanie našich telesných i duševných síl. Tiež oslabenie činnosti našich orgánov, čo spôsobuje vznik rôznych onemocnení a potrebu medicínskej pomoci, s užívaním rôznych potrebných liekov.
Neodvrátiteľná skutočnosť nám umožňuje pripomenúť si, aj keď len vo veľmi skrátenej podobe, prežité cesty nášho života. Každý do takej miery, ako mu to napovie jeho pamäť a obnovené spomienky. U nikoho z nás však nebudú rovnaké, čiže totožné, ale úplne odlišné. Tie svoje sa pokúsim priblížiť v nasledujúcom texte.
V stredu 5. októbra 2022 v Kultúrnom dome v Rimavskom Brezove sa uskutočnila prehliadka záujmovej tvorivosti seniorov a tanečná tvorivá dielňa Na strieborných vlnách. Zúčastnili sa jej Kluby dôchodcov, Kluby záujmovej tvorivosti seniorov a členovia Jednoty dôchodcov z Rimavskej Soboty, Čerenčian, Rimavského Brezova, Tisovca, Klenovca a Hnúšte. Zástupcovia jednotlivých organizácií predviedli činnosti, ktorým sa venujú vo svojom voľnom čase – spievali, recitovali, hrali scénky. V druhej polovici stretnutia prebehla hudobno-tanečná tvorivá dielňa. Do tanca i pre zábavu hrali členovia hudobného zoskupenia RS 6.
MESIAC ÚCTY K STARŠÍM SI MESTO POLTÁR PRIPOMENIE SÉRIOU PODUJATÍ
Napísal(a) J. Očenášová
Mesiac október je pre nás všetkých pripomienkou, že si máme vážiť a ctiť šediny a múdrosť starých otcov a mám, dávať im najavo svoju náklonnosť, rešpekt a lásku. „Staroba je prirodzenou súčasťou nášho života, nedá sa pred ňou ujsť. Aj tí, ktorí sú dnes seniormi, boli kedysi mladí a plní síl. Hoci rokmi na ich tvárach pribudli vrásky a síl ubudlo, s prežitými rokmi a pribúdajúcimi šedinami prišla múdrosť, ktorú nám seniori odovzdávajú,“ povedala primátorka mesta Poltár Martina Brisudová a doplnila, že práve preto každý rok mesto usporadúva podujatia venované seniorom.
Sériu tohtoročných podujatí otvorí udalosť s názvom „Najlepší dedko, najlepšia babka“, ktorá sa uskutoční dňa 09.10.2022 o 15.00 hodine v Kultúrnom dome v Poltári. Výtvarnú a literárnu súťaž pre deti MŠ a žiakov ZŠ, ktorej cieľom bolo rozvíjať pozitívny vzťah k svojim starým rodičom, vyhlásilo mesto pri príležitosti Svetového dňa solidarity a spolupráce medzi generáciami a už túto nedeľu ocení najlepšie práce detí, zobrazujúce ich milovaných starých rodičov.
Najväčšou hrozbou pre ľudskú spoločnosť, pre vzťahy medzi štátmi, ako aj vo vnútri jednotlivých štátov, je nedostatok solidarity
Napísal(a) Ing. L. Synak
Som hlboko presvedčený, že najväčšou hrozbou pre ľudskú spoločnosť, pre vzťahy medzi štátmi, ako aj vo vnútri jednotlivých štátov, je nedostatok solidarity. Význam slova solidarita je všeobecne známy a pričleňujeme ho k mnohým životným skutočnostiam. Tak sme ho pričlenili aj k dôchodkovému systému.
Chcem zdôrazniť, že solidarita nie je obyčajné prázdne slovo. Jeho pričlenenie k dôchodkovému systému musí mať konkrétnu podobu a potom všetky projekty a zmeny budú úspešné a správne.
Položil som si otázku, či náš dôchodkový systém za posledných 30 rokov, ktorý vychádzal zo zákonov 100/1989 a teraz platného zákona 461/2003 bol a teraz je solidárny? Máme nejaký dôchodkový systém?
Aj keď sa skončí plač a odznie nápev
a radosť našu zavrie strieška zeme,
náš smútok, ťažký ako tvoja rakev,
čo priniesli sme, domov ponesieme.
Tak ako v žití sme ťa v sebe mali,
i po smrti tam budeš v našom žiali.
Mrú srdcia, ale srdce vraví k srdcu,
k nám preniká i z hlbokého rovu,
ty mŕtvy prejdeš v srdcia, ktoré tlčú
a budeš v nich žiť ako živý znovu,
kým bude v tomto svete pocit straty
a človek, ktorý lásku láskou platí.
Jesenné dni prerieďujú v revúckej hore živých. Kamaráti bratia po jednom sa tratia... So smútkom a pokorou prijali sme správu, že 20. októbra 2021 odišiel zo sveta živých pán Mgr. Rudolf Repák – pedagóg, redaktor, publicista, Revúčan.
Viac...
Životné jubileum zanietenej funkcionárky JDS v Revúcej Mgr. Zuzany Homoliakovej
Napísal(a) Ondrej Doboš
Naša krajanka, pani Mgr. Zuzana Homoliaková z Revúcej, ktorá nás aktívne informovala o činnosti okresnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku, sa ešte v auguste t. r. dožila vzácneho životného jubilea. Za činnosť v tejto organizácii si zaslúži aj od stránky Maj Gemer verejné poďakovanie za aktivitu, ktorú ako popredná funkcionárka seniorskej organizácie vedela prejaviť v širokom spektre jej činnosti. Zdôrazniť treba tiež jej veľkú zásluhu na tom, že seniori, nielen v tomto regióne, pochopili dané možnosti a hľadali svoje uplatnenie i aktívnu činnosť medzi rovesníkmi v organizácii pre najstarších spoluobčanov. Nie raz sa prejavila ako zanietená funkcionárka i členka ZO, a to i napriek zdravotným ťažkostiam a pokročilému veku.
Zuzka, dovoľ mi, aby som Ti vyjadril poďakovanie za všetko, čo si v záujme seniorov z revúckeho regiónu vykonala a tiež za to, že si pravidelnými príspevkami prispievala na stránku Maj Gemer.
Nemocnice Svet zdravia volajú seniorov na očkovanie: Pre ľudí 70+ majú aktuálne mnoho voľných termínov
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnice Svet zdravia očkujú iba vakcínou Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNtech a aktuálne je prostredníctvom národnej online čakárne otvorené prihlasovanie pre osoby staršie ako 70 rokov (platí aj pre osoby zo zoznamu špeciálnych skupín). Tieto skupiny sa môžu do čakárne zaregistrovať na národnom webe https://vakcinacia.nczisk.sk/registracia. Vzhľadom na nízky počet prihlásených záujemcov dostanú zaregistrované osoby termín vo veľmi blízkom čase.
Aktuálne majú množstvo voľných termínov pre osoby 70+ nemocnice siete Svet zdravia v Trebišove, Svidníku, Spišskej Novej Vsi, Vranove nad Topľou, Žiari nad Hronom, Rožňave, Michalovciach, Partizánskom, Humennom a v Železničnej nemocnici Košice.
V poliklinikách pre osoby 70+ vakcína Moderna
Všetci vieme, že uplynulých 30 rokov v novom spoločenskom systéme každá nová vláda a ministri práce a sociálnych vecí na začiatku vládnutia vo svojich vyhláseniach ubezpečujú nás dôchodcov, že budú zvyšovať našu životnú úroveň. Taktiež vieme, že sľuby a predsavzatia sa neplnia. Dokonca v dôchodkovom systéme likvidujú i dobré zákonné opatrenia predchádzajúcich vlád.
Skoro 15 rokov sa výška starobných dôchodkov určovala podľa socialistických zákonných noriem. Dôchodkový systém bol vysoko solidárny. Z rôznych dôvodov tu nebola snaha vypracovať nový dôchodkový systém, ktorý by zodpovedal novým politickým i ekonomickým zmenám života i dôchodcov. O tom svedčia i niektoré skutočnosti.
V prvých rokoch reálna hodnota starobných dôchodkov bola nižšia o 30% ako v roku 1989. V roku 2004 ešte o 20% a dokonca ešte o 10 rokov neskoršie v roku 2014 bola reálna hodnota starobných dôchodkov nižšia o 1% ako v roku 1989.
Janka Vranová: Roztiahni krídla k telu pritisnuté, duša moja
Napísal(a) Janka Vranová
Ešte vlani v takomto čase sme ani veľmi nechceli tušiť, ako sa náš život a najmä život našich seniorov v dôsledku vyčíňania koronavírusu Covid 19 rapídne zmení, že prerastie v boj o život. K prvým obetiam tohto nebezpečného vírusu postupne začínali denne pribúdať desiatky, neskoršie viac ako stovka mŕtvych.
Žiaľ, prím si držia stále starší ľudia pokročilého veku, čiže naši seniori. Dnes už hádam každá desiata rodina na Slovensku je poznačená týmto nešťastím. Ľudia však stále hľadajú spôsob ako uniknúť tomuto nebezpečnému súčasníkovi. Nezaháľajú pri tom ani najviac poznačení – ľudia seniorského veku.
Jednou z takých je aj pani Janka Vranová zo Štítnika, ktorá v dôchodkovom veku hľadá, jej vlastným spôsobom, ako uniknúť aspoň myšlienkami z tohto nezvyčajného nebezpečenstva. Začala písať vo voľnom čase básne.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.