OSLAVY 100. VÝROČIA ZEMSKEJ HASIČSKEJ JEDNOTY NA SLOVENSKU
Napísal(a) G. Jakubecová
V nedeľu 9. septembra 2022 sme sa prebudili do krásneho, slnečného rána. Bola to o to krajšia nedeľa, výnimočná pre dobrovoľných hasičov z Okresnej hasičskej jednoty č. 42 Revúca. Práve mesto Revúca privítalo v túto nedeľu hasičov z celého revúckeho okresu, ktorí si pripomenuli sté výročie založenia Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku.
Vedenie Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej oslovilo vedenia miest Revúca a Jelšava s myšlienkou pripomenutia si tohto výročia. Táto myšlienka oslovila nielen predstaviteľov týchto miest, ale aj niekoľko obcí okresu, kde sú aktívne hasičské zbory. Pôvodný termín tohto podujatia bol 1. október, ale kvôli zlému počasiu sa tento termín preložil na 9. október, a bola to dobrá voľba.
KONTRABAS V REVÚCEJ JE DIVADELNÝ SVIATOK STOROČIA
Napísal(a) J. Genčanský
Martin Huba má 79 rokov.
Pre herca, ktorý ovláda telo, znamenajú pribúdajúce roky rastúce umelecké skúsenosti. Zrelý umelec v takom veku, obnažujúc na javisku svoje vnútro, vydáva divákovi napospas svoju dušu.
Tak ako múdry starý človek nás môže poučiť a v mnohom dovzdelať, tak starý umelec na javisku sa vyzlieka donaha a o každom odovzdanom pocite svedčí vlastným životom. Nota bene, ak je na tej bíne celkom sám!
Huba je synom dvoch národných umelcov. Otec Mikuláš pochádzal zo Spiša, bol jedným z prvých profesionálnych hercov Slovenského národného divadla v Bratislave a tam sa aj oženil so Záhoráčkou, sopranistkou v opere SND. Syn Martin teda celkom prirodzene vyrastal v umeleckej atmosfére a po absolvovaní herectva na VŠMU prvé roky pobudol v košickom Štátnom divadle.
Svetový deň cestovného ruchu aj na Gemeri
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota – Dňa 27. septembra 2022 (utorok), pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ponúka Gemersko-malohontské múzeum bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 9.00 do 18.00 hod. Okrem prehliadky múzea je pripravený aj tematický program pre rodiny s deťmi a širokú verejnosť. Podujatie je realizované v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu GEMER. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Program počas Svetového dňa cestovného ruchu zahájime o 15.00 hod. príhovorom Oľgy Bodorovej, riaditeľky Gemersko-malohontského múzea a Jaroslava Hrica, riaditeľa Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Rožňavská kalvária bola dlhé roky opustené a zarastené miesto, ktoré upadalo do zabudnutia. V súčasnosti sa jej aj vďaka podpore mesta Rožňava a Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER prinavracia život a stáva sa čoraz vyhľadávanejším miestom obyvateľov mesta i turistov.
Dňa 14. septembra 2022 sa na Rožňavskej kalvárii konalo slávnostné predstavenie a požehnanie zrekonštruovanej zvonice, vstupnej brány do areálu kalvárie.
Za prítomnosti zástupcov mesta Rožňava, Biskupského úradu v Rožňave, Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja i ďalších zúčastnených hostí a partnerov, bolo odprezentované znovuzrodenie kedysi hojne navštevovaného pútnického miesta.
Osada Lányi Huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány, najnovšia kniha Ondreja Rozložníka a Mikuláša Rozložníka
Napísal(a) MG
Osada Lányi Huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány je názov najnovšej publikácie spoluautorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka, ktorá vyšla tohto roku v ich vydavateľstve. Má 202 strán.
V publikácii nájdeme informácie o životnom osude jedného významného mešťana, zároveň aj podnikateľa v banskom a hutníckom odvetví, Pavla Lányho, ktorý v 18. storočí tú činnosť aktívne vykonával aj v okolí banského mesta Dobšinej.
História osady je prezentovaná mapovými a písomnými dokumentami (preloženými do slovenského jazyka) a archívnymi, ako aj aktuálnymi fotografiami. Paul Lány založil aj banícku osadu Lányiho hutu. V tejto osade vystaval úpravárenské pece, v ktorých sa upravovala železná a medená ruda. Žiaľ, fotografie z doby, keď P. Lány pôsobil neexistujú, pretože fotografia bola vynájdená až v roku 1839, teda o 104 rokov po jeho úmrtí.
Bohatú históriu mesta Hnúšťa pripomína nové banské múzeum
Napísal(a) V. Brádňanský
Hnúšťa, 12. september 2022 – História ťažby nerastných surovín v blízkosti mesta Hnúšťa siaha až do čias uhorského kráľovstva.
Severná oblasť Rimavskej doliny bola kedysi bohatá na nerastné suroviny, o ťažbe ktorých je v dnešnej dobe prezentovaných minimum informácií. Poukázať na túto skutočnosť a udržať odkaz baníckej histórie sa rozhodli v Hnúšti, kde v miestnej časti Mútnik slávnostne zriadili nové banské múzeum.
Mesto Hnúšťa predstavilo projekt, ktorého cieľom je vytvoriť atraktívny turistický produkt založený na slávnej baníckej histórii regiónu. K industriálnym a v minulosti aktívnym lokalitám Likier a Maša v sobotu 10.9.2022 pribudla ďalšia lokalita Mútnik, kde bolo slávnostne otvorené nové banské múzeum.
Deň, keď sa pred 100 rokmi narodil významný básnik Ctibor Štítnický
Napísal(a) L. Vranová
Šiesty september 2022 nás privítal až prekvapivo teplými lúčmi slnka. Postupne sa však zamračilo a vzduch hustol ako pred dažďom... V tom prítmí zatiahnutej oblohy sa o to viac vynímalo tiché svetlo sviečok pripomínajúce nastávajúcu spomienku na nášho rodáka zo Štítnika - spisovateľa, prekladateľa, hlásateľa, redaktora, publicistu, i riaditeľa Československého filmu v Bratislave Ctibora Štítnického. Zišli sme sa o 16. hodine v Obecnej knižnici v Štítniku, nesúcej jeho meno. Príjemné prostredie, pokojná atmosféra po celodennom pracovnom zhone a známe tváre dávali tušiť, že strávime príjemný podvečer.
O pár minút už pani Adriana Oláhová, vedúca knižnice a hlavná organizátorka tejto akcie v spolupráci s obcou Štítnik, Základnou školou a MO MS v Štítniku, mohla privítať všetkých prítomných, no najmä vzácnych hostí, ktorí merali cestu až z Bratislavy - dcéru Ctibora Štítnického pani Ing. Katarínu Kadlečíkovú a jej syna Richarda Kadlečíka. Vrúcne privítanie doplnil pán starosta obce Štítnik milým slovom a kyticou kvetov.
Výstava historických pohľadníc mesta Rožňava
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v roku osláv 120. výročia svojho založenia výstavu s názvom Pozdrav z Rožňavy. Vernisáž výstavy sa bude konať 13. 9. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25.
Výstava predstavuje verejnosti historické pohľadnice mesta Rožňava. ,,Cieľom výstavy je prezentovať pestrosť a rôznorodosť historických pohľadníc mesta, s dôrazom na pohľadnice vydané do roku 1945 a prostredníctvom nich priblížiť historickú podobu mesta a jeho architektonických skvostov,“ informovala autorka výstavy Sylvia Holečková.
V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave evidujeme veľký súbor rožňavských pohľadníc. Okrem vlastných zbierok múzea budú vystavené pohľadnice, ktoré zapožičali inštitúcie – Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava,
Primátor mesta Revúca Július Buchta zozbieral 1600 podpisov a predstavil tím kandidátov do zastupiteľstva
Napísal(a) L. G.
Július Buchta sa bude v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách opätovne uchádzať o post primátora ako nezávislý kandidát a rovnako aj post poslanca do BBSK. Vyzbieral dovedna 1600 podpisov a podporu mu vyjadrili strany HLAS-SD, Sme rodina, Strana moderného Slovenska a hnutie Republika.
„Za každý jeden podpis úprimne ďakujem a všetky sú pre mňa záväzkom, aby som vo svojej práci pre Revúcu pokračoval s rovnako vysokým nasadením ako doteraz,“ povedal Július Buchta.
Primátor Revúcej chce nadviazať na úspešné výsledky z končiaceho sa volebného obdobia, ako bola napríklad rekonštrukcia mestského kúpaliska (do rekonštrukcie mestského kúpaliska bolo doposiaľ investovaných spolu 256 724, 22 €,
V Hnúšti otvoria banské múzeum s hlbinnou expozíciou, ožívajú aj banícke tradície
Napísal(a) R. Lebeda
HNÚŠŤA – Banské múzeum s hlbinnou expozíciou, odkazujúce na bohatú banícku históriu regiónu, sa už čoskoro stane novým turistickým lákadlom mesta Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu. Oficiálne otvorenie sa uskutoční v sobotu 10. septembra 2022 o 10:00 v lokalite Mútnik medzi Hnúšťou a jej mestskou časťou Hačava.
„Myšlienka otvoriť takéto múzeum je pomerne mladá, v podstate sme na tom začali pracovať pred 2,5 rokom. Najprv sme kúpili budovu pri areáli Gemerskej nerudnej spoločnosti (GENES). Následne sme od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie dostali vďaka úspešnému projektu peniaze na jej rekonštrukciu,“ priblížil primátor Hnúšte Roman Lebeda.
Viac...
Názvy revúckych ulíc a námestia do roku 1990
Napísal(a) S. Oravcová
Pomenúvanie ulíc a námestí bolo stále ovplyvnené spoločensko-politickou situáciou. V období socializmu boli preferované názvy pripomínajúce udalosti alebo osoby, ktoré úzko súviseli s dejinami KSČ. Tieto vymenili názvy predchádzajúceho režimu Slovenského štátu. Pre pomenúvanie ulíc a námestí sú potrebné odborné vedomosti najmä z histórie mesta, jeho regiónu a z jeho historického vývinu.
Pri navrhovaní názvov ulíc by sa malo vychádzať približne z týchto aspektov:
Chotárne názvy (Budovateľská ulica – Pod Úkorovou)
História mesta – remeselná výroba (Muránska únia)
Bývalé názvy ulíc (Muránska ulica)
Osobnosti, ktoré sa narodili, žili a tvorili v Revúcej (Škultétyovci, Nandrássy, Lojko, Maliakovci, R. Homola a pod.)
Osobnosti republikového významu (M. R. Štefánik)
Leto v Hnúšti zavŕši obľúbené podujatie pre deti Hnúšťankovo
Napísal(a) D. Vojenčiaková
HNÚŠŤA – Rozlúčkou s letom v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu bude podujatie pre deti s názvom Hnúšťankovo. Uskutoční sa v sobotu 27. augusta od 10:00 do 14:00 v Záhrade Máriássy v Hnúšti. Vstup je bezplatný.
„Hnúšťankovo sme pôvodne plánovali uskutočniť počas Dní mesta, avšak pre nepriaznivé počasie sme sa ho rozhodli presunúť a koniec augusta nám prišiel ako vhodný termín. Veríme, že prídu všetky deti, zabavia sa, veselo zavŕšia letné prázdniny, a ostanú im nezabudnuteľné spomienky na leto možno práve aj vďaka Hnúšťankovu,“ uviedla na margo akcie riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti Diana Vojenčiaková.
Deti v sprievode rodičov dostanú na začiatku podujatia mapku Hnúšťankova. Do nej budú môcť na jednotlivých stanovištiach zbierať pečiatky za plnenie rôznych úloh. Ak ich nazbierajú všetkých osem, ako odmenu dostanú pamätný hnúšťanský groš a balíček s prekvapením. „Na stanovištiach budú deti čakať rôzne úlohy, pri ktorých sa nielen zabavia, ale možno aj čosi naučia,“ dodala riaditeľka.
Cyklobus a požičiavanie bicyklov sa v Hnúšti osvedčili, samospráva ich prevádzkuje naďalej
Napísal(a) D. Vojenčiaková
HNÚŠŤA – Požičiavanie bicyklov a premávka cyklobusu sa v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu počas uplynulých šiestich rokov osvedčili. Samospráva preto v poskytovaní týchto služieb pokračuje aj v roku 2022 s cieľom ďalej rozvíjať turizmus v meste i okolí.
Hnúšťanský cyklobus jazdil počas uplynulých letných sezón na Muránsku planinu, vrch Klenovský Vepor a vlani skúšobne začal voziť cyklistov aj k takzvaným Gemerským spojkám, teda k úsekom nikdy nedokončenej železničnej trate medzi Tisovcom a Slavošovcami. Podľa Diany Vojenčiakovej, riaditeľky Mestského kultúrneho strediska (MsKS), ktoré službu zastrešuje, samosprávu s možnosťou takejto spolupráce oslovila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer.
Pripomíname si v decembri
2024
Jur Hronec – 65. výročie úmrtia
1. december – Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Jozef Bahéry – 180. výročie narodenia
8. december – Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň – 12.3.1931 Pohorelá) – hudobný skladateľ, pedagóg, publicista.
Imrich Oravecz – 130. výročie narodenia
15. december – Imrich Oravecz (15.12.1894 Haniska – 22.12.1971 Rožňava) – maliar, portrétista, krajinár.
Navštevoval súkromnú školu Ľ. Čordáka a kresliarsku školu E. Króna v Košiciach. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach, od roku 1967 v Rožňave. V svojej tvorbe vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch z dedinského prostredia predviedol insitný variant ľudového žánru a dokázal tak vlastné bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí. Pracoval s technikou oleja, kresby a najmä pastelu, v ktorom vytvoril svoje najkvalitnejšie diela. Člen výtvarného odboru Kazinczyho spolku a Spolku východoslovenských umelcov. Zúčastnil sa na veľkoryso koncipovanej výstave Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938 v Košiciach, vystavoval aj v Budapešti, Bratislave, v Haagu (Holandsko), v rokoch 1970 a 1995 v Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach a inde. V roku 2017 mu bola udelená Cena obce Haniska in memoriam.
-MM-
Alžbeta Göllnerová-Gwerková – 80. výročie úmrtia
18. december – Alžbeta Göllnerová - Gwerková (19.10.1905 Čierny Balog – 18.12.1944 Kremnička) – literárna vedkyňa, historička, prekladateľka, publicistka, pedagogička.
Samuel Cambel – 115. výročie úmrtia
18. december – Samuel Cambel (24.8.1856 Slovenská Ľupča – 18.12.1909 Budapešť) – jazykovedec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny.
Pavol Markovič – 195. výročie narodenia
20. december – Pavol Markovič (20.12.1829 Banská Bystrica-Radvaň – 29.10.1902 Hrachovo) – národnokultúrny dejateľ.
Karol Adler – 80. výročie úmrtia
20. december – Karol Adler (20.3.1910 Kolta – 20.12.1944 Dobšiná) – partizánsky veliteľ.
Jozef Beňo – 5. výročie úmrtia
23. december – Jozef Beňo (4. 6. 1930 Muráň – 23. 12. 2019 Bratislava) – akademický maliar.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V r. 1957 – 1959 žil a pracoval v Muráni, od r. 1959 v Bratislave. Svojou maliarskou tvorbou patril do Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity. V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave- Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave. Bol vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým či muránskym mágom. Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a pripravil viaceré samostatné výstavy. Jeho diela sú zastúpené v slovenských reprezentatívnych galerijných fondoch a u súkromných zberateľov. Okrem maľby sa venoval monumentálnej tvorbe a ilustrácii. V r. 2001 dostal Cena starostu obce Muráň, za monumentálnu tvorbu, maľbu a knižnú ilustráciu. -MM-
Jarmila Štítnická - 100. výročie narodenia
25. december – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež.
Manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Študovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Pracovala v Čs. rozhlase v Košiciach, v Bratislave, ako vedúca redaktorka Vysielania Slov. odborovej rady, 1959 – 1980 ako šéfredaktorka časopisu Zornička. Do literatúry vstúpila časopisecky intímne ladenou lyrikou, literárno-dramatickými rozhlasovými pásmami a rozprávkami, tvorila scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier. Knižne debutovala zbierkou veršov pre deti Krásny deň (1953), neskôr na ňu nadviazala knihou veršov Riekanky z čítanky, zostavila čítanku Detský rok. Na motívy slov. ľudových rozprávok napísala hry Janko a tátoš, Orlia skala, Rozprávka z kolotoča, pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny. -MM-