Betlehemské svetlo je krásnou tradíciou, ktorá sa každoročne vracia aj na Gemer, aby priniesla pokoj a harmóniu do našich životov
Napísal(a) G JakubecováBetlehemské svetlo – prineste si počas Vianoc do svojej domácnosti symbol pokoja, lásky a nádeje – sa odovzdáva osobným odpálením plamienka zo sviečky na sviečku.
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi ľuďmi. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc.
Vzhľadom na situáciu na Blízkom východe sa v roku 2024 prvý krát odpaľovalo Svetlo z predchádzajúceho ročníka, ktoré skauti udržiavali počas celého roka. Skautky a skauti ho prevzali na medzinárodnej ekumenickej slávnosti 14. decembra 2024 vo Viedni.
"Mokrenský bosorácky jarmok" už patrí k predvianočnému koloritu obce Mokrá Lúka
Napísal(a) MG od„Mokrenský bosorátsky jarmok“, ktorý sa každoročne organizuje v predvianočnom období, obyčajne okolo Lucie, si za krátke obdobie získal veľmi slušnú klientelu. Veru sa aj tentokrát oplatilo vedeniu obce Mokrá Lúka dodržať to, že sa každoročne na túto akciu zodpovedne pripravuje. Tento nezvyčajný kolorit, ktorý zažívajú občania tejto malej obci blízko Revúcej, zaujal nielen domácich, ale tiež obyvateľov z blízkeho, ale aj ďalekého okolia, predovšetkým Revúčanov, ktorých delí od okresného mesta do Mokrej Lúky iba pár sto metrov. V snahe udržať toto podujatie zaujímavým, pozývajú každoročne zo širokého okolia aj podnikateľov, aby svojimi výrobkami zaujali a prilákali záujemcov o ich zaujímavý artikel. Tak tomu bolo aj tohto roku . Po obci sa pohybovali nielen domáci občania, ale tiež nezvyčajné postavy z ľudových rozprávok, ale predovšetkým za bosorky prestrojené predovšetkým veselé mokrolúcke devy.
Ako budú vyzerať Vianoce 2024 v rimavskosobotskej nemocnici
Napísal(a) B. KrejčíováRimavská Sobota – Každý hospitalizovaný pacient si v akomkoľvek období roka praje, aby bol čím skôr zdravý. Obdobie Vianoc je charakteristické tým, že ľudia na chvíľu spomalia a majú viac času na svoje rodiny, priateľov i spoločne strávené chvíle. Aj preto býva pobyt v nemocnici počas vianočných sviatkov pre pacientov ešte o niečo ťažší, obzvlášť pre najmladších pacientov i seniorov. K zlepšeniu ich nálady dopomáhajú návštevy blízkych, ale príjemnú sviatočnú atmosféru pre nich vytvárajú aj zdravotníci.
Samozrejmosťou je aj špeciálny jedálny lístok počas štedrovečernej večere. V tento deň sa bude pacientom (ktorým to zdravotný stav a diétne obmedzenie dovolia) podávať sviatočné jedlo, pričom nebude chýbať tradičná ryba so šalátom, kapustnica s klobásou či opekance s makom. Mamičky si v pôrodnici zas pochutnajú na pečenom lososovi, pacienti s diétou na rybe na masle.
Vianočné sviatky v Nemocnici Penta Hospitals Rožňava
Napísal(a) B. OvečkováRožňava – Každému pacientovi počas vianočných sviatkov chýba najviac prítomnosť blízkych ľudí. Zamestnanci rožňavskej nemocnice sa im snažia tieto chvíle čo najviac spríjemniť, či už je to počúvaním vianočných kolied, prinesením betlehemského svetla, alebo vianočnou výzdobou vo forme vianočných stromčekov a papierových hviezd, ktoré pripravili pacienti. Zdravotníci v službe budú mať na výber z tradičného vianočného menu, ktoré bude pripravené aj pre pacientov, samozrejme, v úpravách pre rôzne formy diét. Nebude chýbať kapustnica, pupáky s makom alebo tvarohom, či rybie filé so zemiakovým šalátom a ovocie. Aj keď je toto sviatočné obdobie strávené v nemocnici často náročné, veríme, že vďaka všetkým maličkostiam prinesie každému pokoj, radosť a úsmev na tvári.
Prajem príjemné prežitie vianočných sviatkov!
Pozývame Vás na posledné kultúrne podujatie, ktoré pre Vás v tomto roku organizujeme v Revúcej
Napísal(a) J. GenčanskýVážení partneri, priatelia, priaznivci kultúry v Revúcej, pozývame Vás na posledné kultúrne podujatie, ktoré pre Vás v tomto roku organizujeme:
nedeľa 22. decembra 2024 | 14.00 | Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona
PRÍCHOD BETLEHEMSKÉHO SVETLA DO REVÚCEJ
Mesto Revúca, rímskokatolícka cirkev a evanjelická cirkev pozývajú na ekumenickú slávnosť príchodu Betlehemského svetla, ktoré do mesta opäť prinesie vedúca bývalého skautského oddielu Skalka, pani Mária Sviežená s rodinou...
Prvých nositeľov značky Tradičný výrobok Košického kraja i Regionálny produkt Košického kraja má aj horný Gemer
Napísal(a) MG odEšte 5. decembra 2024 uverejnili na portáli Košického samosprávneho kraja informáciu, ktorá poteší najmä tých, ktorí sa zaoberajú rôznou remeselnou výrobou a jej propagáciou v tomto regióne, do ktorého patrí i časť Gemera. Pre úplnosť uverejňujeme celú informáciu v plnom znení:
„Košický kraj prichádza s veľkou novinkou. Poznáme remeselníkov, ktorí sa ako prví môžu pochváliť značkou Tradičný výrobok Košického kraja alebo značkou Regionálny produkt Košického kraja. Župa uzatvorila historicky prvú výzvu k predkladaniu žiadostí na udelenie práv na používanie týchto dvoch značiek. Vyhlásila ju ešte v septembri so zameraním na remeselné a prírodné produkty. Krajským koordinátorom je Remeselnícky inkubátor RINK Košického kraja, začlenený pod Gemerské osvetové stredisko v Rožňave (GOS).
Dvadsaťročnica tanečného štúdia Happy Dance z Revúcej
Napísal(a) J. GenčanskýŠŤASTNÉ A TANEČNÉ!
Podľa prvej známej fotografie, začal tanečný klub Happy Dance v Revúcej oficiálne svoju činnosť prvým „Večerom tanca“, ktorý uviedli 17. marca 2005 v divadelnej sále MsKS. Avšak stretávať sa mladí nadšenci tanca začali už na jeseň 2004, potom pod vedením trénera Júliusa Schvarcza celú zimu poctivo trénovali, aby sa na jar oficiálne predstavili v samostatnom programe.
Na prvej fotografii (z knihy D. Dubovského „Pamätnica mesta Revúca“, 2007) sú prví tanečníci (zľava hore) Zuzana Nagypálová, Erik Alexa, Kinga Kereková, Richard Nagypál, Patrik Chlebák, Radka Ormisová, Zuzana Kováčová, Ján Dušák, Katarína Kočárová a Ján Lacjak ml. Všetky ďalšie fotografie sú už zo slávnostného večera, ktorý Tanečné štúdio Happy Dance pripravilo na 20. výročie svojho fungovania vo štvrtok 12. decembra 2024 v divadelnej sále MsDK v Revúcej.
Vo výstavnej sieni Mestského domu kultúry v Revúce otvorili 10. decembra 2024 najtradičnejšiu z revúckych tradičných výstav v rámci celomesačného programu Advent 2024 v Revúcej. "Revúcki amatérski fotografi priniesli so svojimi fotografickými dielami aj vlastnú „kožu na trh“ len preto, aby potešili oko návštevníka," napísal na facebookovej stránke pán Juraj Genčanský pri otvorení výstavy, ktorej dali názov Revúcka fotografia 2024 a pokračoval takto: "Fotografia. Čas by bol bez nej ochudobnený minimálne o jeden rozmer svojho obrazu. Bola by len prítomnosť; minulosť by sa stratila v nedohľadne. V tom je prapôvodný zmysel fotografie – zastaviť čas, v zlomku sekundy mu nastaviť zrkadlo. Dozaista však môže byť aj ušľachtilou zábavou. To je bonus, ktorý dáva fotografia všetkým svojim vyznávačom k dokumentárnej a výtvarnej hodnote obrazu. Takto chápeme fotografiu aj my..."
Pokojné decembrové sviatky v Revúcej zaželali v programe Od jaseni do Krašúna spoločne s mladými i väčšími folkloristami
Napísal(a) MG odAký by to bol záver roka 2024 na strednom Gemeri, najmä v jeho okresnom meste Revúca, keby posledné dni tohto roka aktívne nevyužili folkloristi organizovaní nielen vo folklórnom súbore Lykovec. Starší folkloristi prijali medzi seba aj mladších členov organizovaných v detskom ľudovom súbore Lykovček na skutočný záverečný festival. Obidva spomínané súbory pripravili 7. decembra večer svojim verným priaznivcom v Dome kultúry v Revúcej zaujímavý program s názvom OD JASENI DO KRAŠÚNA. Bolo to jedno z mnohých podujatí, ktorého hlavným iniciátorom bolo Mesto Revúca v rámci celomesačného podujatia nazvanom Advent 2024, tak ako o tom informoval pripravený plagát obsahujúci aj iné možnosti ukončenia tohto roka.
V jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla sa uskutočnila omša pri spomienke na svätú Barboru aj s baníkmi
Napísal(a) G. JakubecováV jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla dňa 8. decembra 2024 sa uskutočnila omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru, ktorú poslúžil Mgr. Gabriel Deustcha, administrátor farnosti. Tejto svätej omše sa zúčastnili dobrovoľní hasiči z Jelšavy so zástavami a aj baníci z SMZ, a. s. Jelšava so svojou zástavou. Na omši nemohli chýbať ani mladí hasiči plameniaci. Na úvod do kostola vošli hasiči a baníci so zástavami. Počas omše pán administrátor vysvetlil, prečo zavítali hasiči a baníci do kostola a oboznámil prítomných so životom svätej Barbory. Hasiči odovzdali aj dary – chlieb, soľ a hrozno. V závere odznela aj modlitba hasiča.
Svätá Barbora sa narodila okolo roku 273 v tureckej Nikomédii v pohanskej rodine. Pre neposlušnosť – nechcela sa poddať otcovi a vydať sa – ju otec – tyran Dioskur zavrel do veže, ktorú dal postaviť na tento účel. Tu, v samote, začala študovať a tu aj tajne prijala krst.
Viac...
OZ Gemerskí umelci venovali 19. besedu Petrovi Gallovi, tvorcovi umeleckých maľovaných gitár a obrazov
Napísal(a) I. ČapóováV priestoroch sobášnej siene mesta Rožňava sa dňa 21. novembra 2024 konala 19. beseda OZ Gemerskí umelci s Petrom Gallom, tvorcom umeleckých maľovaných gitár a obrazov s hudobnou tematikou. Úvod podujatia patril prednesu básne Valériou Mikolajovou, ktorú tentoraz poet Jozef Garlík z Nitry, autor píšuci poéziu priamo na mieru k jednotlivým besedám, venoval tvorcovi umeleckých gitár. Peter Gallo podrobne odprezentoval svoju originálnu tvorbu a publikum sa dozvedelo z úst organizátorky podujatia Ivety Čapóovej aj o jeho profesijnom živote VŠ pedagóga, poradcu a konzultanta v controllingu a manažmente, manažéra. Jeho tvorbu možno právom zaradiť medzi svetový formát, nakoľko je jedinečná a originálna. Na podujatí detailne predstavil výrobu aj dekorovanie nástrojov, ktoré hrajú, vysvetlil publiku techniky ich maľovania, neraz za využitia vodného skla a iných materiálov, aby sa na nich udržali trblietky a farebné kryštáliky, ktoré sú replikou šiat významných hudobníkov.
Rožňavčanov zaujala beseda občianskeho združenia Gemerskí umelci zameraná na rómsku ženu – matku – tvorkyňu
Napísal(a) Iveta ČapóováV priestoroch sobášnej siene mesta Rožňava sa dňa 19. septembra 2024 uskutočnila beseda občianskeho združenia Gemerskí umelci so zameraním na Rómsku ženu – matku – tvorkyňu. Hlavnou aktérkou podujatia bola Eva Horváthová, rómska matka piatich synov, ktorá ich vedie k remeselným zručnostiam spolu so svojím životným partnerom – všestranne talentovaným rómskym výtvarníkom Tiborom Gulykášom. Svoje staršie deti učia pliesť košíky a mama Eva ich zaúča do tvorby makramé za využitia korálikov a špeciálnych nití.
Predsedníčka občianskeho združenia Gemerskí umelci Iveta Čapóová privítala prítomných divákov a hostí besedy. Podujatia sa zúčastnil zástupca KSK, p. Horváth, poslanec KSK za Rómsku marginalizovanú skupinu, zástupca MsÚ Rožňava, redaktor, PR manažér Róbert Šimko, ktorý urobil fotodokumentáciu celého podujatia. Pán Ing. Jozef Garlík PhD. z Nitry, poet, predniesol príhovor v rómskom jazyku, ktorým veľmi upútal rómske publikum.
Virtuálna realita priblíži cestu na Mesiac zo slávneho sci-fi diela Hviezdoveda
Napísal(a) Z. JóbováInšpiráciou pre vytvorenie virtuálnej cesty na Mesiac je prvé slovenské sci-fi dielo z pera revúckeho rodáka Gustáva Reussa. Virtuálna realita umožní návštevníkom vstúpiť do sveta fantázie, zároveň však nadviaže na silnú tému mesta Revúca v regióne Gemer, ktorou je práve literatúra a vesmír. Tieto prvky sú súčasťou turistickej ponuky regiónu vo viacerých podobách.
Dominantným motívom virtuálnej reality je prvý literárny popis pokusu človeka odpútať sa od Zeme a dosiahnuť hranice vesmíru. Virtuálna realita je zložená z modelov a predstáv z autorovho vysnívaného sveta, strojov a mechanizmov, ktoré sa pokúšal zostrojiť a cestovať na mesiac, ktorý túžil sám preskúmať.
Vianoce v Rožňave 2024 * Mikuláš, rozsvietenie vianočného stromčeka a vianočné trhy
Napísal(a) R. ŠimkoMesto Rožňava pripravilo pre svojich obyvateľov a návštevníkov tradičné podujatie „Vianoce v Rožňave“, ktoré sa uskutoční od 5. do 7. decembra 2024. Potrvá tri dni a prinesie atmosféru Vianoc na Námestie baníkov a do okolitých častí mesta. Obyvatelia sa môžu tešiť na bohatý program, vrátane príchodu Mikuláša, rozsvietenia vianočného stromčeka, mikulášskej scény, zápisu do Knihy slovenských rekordov a vianočných trhov.
Rozsvietenie vianočného stromčeka v jednotlivých častiach mesta
Program začína 5. decembra o 17:00, kedy sa slávnostne rozsvieti hlavný vianočný stromček na Námestí baníkov. Ešte predtým však mesto Rožňava rozsvieti stromčeky aj v iných častiach mesta, aby Vianoce mohli osláviť všetci obyvatelia. Rozsvietenie vianočných stromčekov v jednotlivých lokalitách prebehne podľa nasledujúceho harmonogramu:
Pripomíname si v decembri
2024
Jur Hronec – 65. výročie úmrtia
1. december – Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Jozef Bahéry – 180. výročie narodenia
8. december – Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň – 12.3.1931 Pohorelá) – hudobný skladateľ, pedagóg, publicista.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Imrich Oravecz – 130. výročie narodenia
15. december – Imrich Oravecz (15.12.1894 Haniska – 22.12.1971 Rožňava) – maliar, portrétista, krajinár.
Navštevoval súkromnú školu Ľ. Čordáka a kresliarsku školu E. Króna v Košiciach. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach, od roku 1967 v Rožňave. V svojej tvorbe vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch z dedinského prostredia predviedol insitný variant ľudového žánru a dokázal tak vlastné bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí. Pracoval s technikou oleja, kresby a najmä pastelu, v ktorom vytvoril svoje najkvalitnejšie diela. Člen výtvarného odboru Kazinczyho spolku a Spolku východoslovenských umelcov. Zúčastnil sa na veľkoryso koncipovanej výstave Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938 v Košiciach, vystavoval aj v Budapešti, Bratislave, v Haagu (Holandsko), v rokoch 1970 a 1995 v Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach a inde. V roku 2017 mu bola udelená Cena obce Haniska in memoriam.
-MM-
Alžbeta Göllnerová-Gwerková – 80. výročie úmrtia
18. december – Alžbeta Göllnerová - Gwerková (19.10.1905 Čierny Balog – 18.12.1944 Kremnička) – literárna vedkyňa, historička, prekladateľka, publicistka, pedagogička.
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Samuel Cambel – 115. výročie úmrtia
18. december – Samuel Cambel (24.8.1856 Slovenská Ľupča – 18.12.1909 Budapešť) – jazykovedec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny.
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Pavol Markovič – 195. výročie narodenia
20. december – Pavol Markovič (20.12.1829 Banská Bystrica-Radvaň – 29.10.1902 Hrachovo) – národnokultúrny dejateľ.
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Karol Adler – 80. výročie úmrtia
20. december – Karol Adler (20.3.1910 Kolta – 20.12.1944 Dobšiná) – partizánsky veliteľ.
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-
Jozef Beňo – 5. výročie úmrtia
23. december – Jozef Beňo (4. 6. 1930 Muráň – 23. 12. 2019 Bratislava) – akademický maliar.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V r. 1957 – 1959 žil a pracoval v Muráni, od r. 1959 v Bratislave. Svojou maliarskou tvorbou patril do Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity. V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave- Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave. Bol vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým či muránskym mágom. Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a pripravil viaceré samostatné výstavy. Jeho diela sú zastúpené v slovenských reprezentatívnych galerijných fondoch a u súkromných zberateľov. Okrem maľby sa venoval monumentálnej tvorbe a ilustrácii. V r. 2001 dostal Cena starostu obce Muráň, za monumentálnu tvorbu, maľbu a knižnú ilustráciu. -MM-
Jarmila Štítnická - 100. výročie narodenia
25. december – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež.
Manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Študovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Pracovala v Čs. rozhlase v Košiciach, v Bratislave, ako vedúca redaktorka Vysielania Slov. odborovej rady, 1959 – 1980 ako šéfredaktorka časopisu Zornička. Do literatúry vstúpila časopisecky intímne ladenou lyrikou, literárno-dramatickými rozhlasovými pásmami a rozprávkami, tvorila scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier. Knižne debutovala zbierkou veršov pre deti Krásny deň (1953), neskôr na ňu nadviazala knihou veršov Riekanky z čítanky, zostavila čítanku Detský rok. Na motívy slov. ľudových rozprávok napísala hry Janko a tátoš, Orlia skala, Rozprávka z kolotoča, pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny. -MM-