Košickí špivaci s Ondrejom Behúňom spiavajú aj bystränskia piasne
Napísal(a) Ondrej Doboš
Doteraz som sa na internete nestretol, aby rodák z Rožňavského Bystrého, žijúci v inom regióne ako je Gemer, sa mi ozval, že je členom niektorého folklórneho súboru na Slovensku, v ktorom spievajú aj gemerské piesne a poslal mi o tom aj video. A teraz sa to stalo. Ozval sa mi v týchto dňoch Ing. Ondrej Behúň, ktorý sa narodil práve v malej bývalej baníckej dedinke Rožňavské Bystré na hornom Gemeri.
Prečo ho spomínam?
Mužské hlasy zo spomínanej dediny v minulosti boli známe aj na širokom okolí, ktoré prikrášľovali naše spevy spolu so ženskými hlasmi. Nechcem sa chváliť, ale spomeniem príklad: Ján Tomko starší, na Záhumnu mal nenapodobiteľný hlas. Bolo ho rozoznať medzi ostatnými mužskými hlasmi kdekoľvek spieval. Môj otec mi vravel, že keď kdesi po bystränsky zaspieval, možno ako vojak, ponúkali mu, aby prišiel spievať do bratislavského rozhlasu, istotne by sa uplatnil. Samozrejme, že nešiel. Časy cez vojnu i potom sa zmenili a už nebolo kedy.
Pred 100 rokmi sa uskutočnila premena mesta Rožňava
Napísal(a) E. Jergová
So vznikom samostatnej Československej republiky vo vývoji štátnej správy po roku 1918 nastúpilo prechodné obdobie úprav a prispôsobovania sa novým podmienkam. V novovzniknutom štáte bolo nevyhnutné vytvoriť nový právny a správny systém. Dôležitým zásahom do správneho systému bolo aj poštátnenie dovtedy samosprávneho úradníctva na Slovensku. Toto poštátnenie neslúžilo len k postupnej unifikácii správy v novovzniknutom štáte, ale tým, že všetci bývalí uhorskí úradníci museli požiadať o prijatie do štátnej služby a o ich spôsobilosti a spoľahlivosti vykonávať štátnu službu rozhodoval splnomocnený minister, viedlo aj k vyčisteniu slovenskej správy od nespoľahlivého maďarského úradníckeho aparátu. Úradným jazykom sa stal slovenský jazyk.
Unikátny film so vzácnymi historickými zábermi spestrí zážitky návštevníkom zubačky v Tisovci
Napísal(a) L. Vargová,
Z viac než 300 vzácnych historických fotiek vznikol krátky dokumentárny film, ktorý predstaví históriu slávnej ozubnicovej železnice. Ten bude premietaný v múzeu zubačky na železničnej stanici v Tisovci. Film priblíži nielen históriu, ale spolu s ďalšími atrakciami aj spríjemní chvíle pasažierom historických zážitkových vlakov, ktoré už štvrtú sezónu jazdia po koľajniciach Banskobystrického kraja, vrátane tých na Gemeri.
Tisovec 30.7.2022 – Múzeum ozubnicovej železnice v Tisovci predstavilo nové dokumentárne video, ktoré prezentuje bohatú históriu a významné míľniky tejto železničnej trate.
Video ponúka aj vďaka oživeniu historických fotografií množstvo zaujímavých informácií o tejto jedinečnej trati, ktorá je od roku 2008 zapísaná ako Národná kultúrna pamiatka. Unikátna je predovšetkým vďaka ozubnicovej železnici, ktorá na svojej trase prekonáva až 50,2 ‰ stúpanie do horského sedla Zbojská, nachádzajúceho sa v nadmorskej výške 725 m n. m.
Múdrosť, skúsenosti a um najstaršej generácie si v našej knižnici veľmi ceníme. Vždy prijmeme radu, vypočujeme si názor a veľmi radi s nimi realizujeme rôzne aktivity. Na našich stretnutiach sme spoločne mladí i starší, ale hlavne medzi knihami. Aj napriek tomu, že odišli zo zamestnania, nestratili kontakt s okolitým životom. Pekným dôkazom sú stretnutia v našej knižnici, hoci aj pri knižných novinkách, o ktoré je mimoriadny záujem. Je milé pozorovať ako mladý človek sleduje starého rodiča, či rodiča, keď si vyberá knihu, a potom ho napodobňuje. Veď i malá „slečna“, ktorá sa na fotografii naťahuje za knihou, to niekde odpozorovala. To je prvý krôčik za cestou ku knihe v inom prostredí než domáckom. A takto fungujeme v našej knižnici počas celého roka. Každý si tu nájde to svoje – napätie, čary, mystériu, návody, praktické rady, či rozprávanie s príjemným rozuzlením.
Dočkali sa Hasičskej zbrojnice aj v obci Chyžné
Napísal(a) G. Jakubecová
Posledná júlová sobota (30. 07.) roku 2022 bola slávnostná hlavne pre dobrovoľných hasičov v obci Chyžné. Nastal deň, kedy sa slávnostne odovzdala Hasičská zbrojnica do používania.
Napriek tomu, že bol upršaný deň, po deviatej hodine sa začali schádzať pred Hasičskou zbrojnicou okrem hasičov aj obyvatelia z obce. Pred zbrojnicou si prítomní mohli prezrieť CAS 32 T 815 z Jelšavy.
Po hlásení veliteľa DHZ Petra Černáka starostovi obce Petrovi Medvecovi všetkých prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA, tajomník ÚzO DPO SR v Revúcej a predseda KV DPO SR v Banskej Bystrici a odovzdal slovo starostovi obce, ktorý sa prihovoril k prítomným. Z príhovoru sme sa okrem iného dozvedeli, že hasičský spolok v Chyžnom bol založený v roku 1905. Pred pár rokmi obec odkúpila domček a začali riešiť, ako ho využiť.
Štvrtýkrát v tomto roku si pripomenuli ničivý požiar spred sto deväťdesiatich troch rokov v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
V tomto roku sme si už štvrtýkrát pripomenuli ničivý požiar, ktorý vznikol 26. 7. 1829, a to kajúcimi službami Božími v Evanjelickom kostole a. v. v Jelšave, kde námestný farár Mgr. Ivan Bojna popísal podrobnosti ničivej udalosti v našom meste. Vychádzal zo záznamov Zápisnice kanonickej vizitácie, v ktorej sa píše:
„26. júla roku 1829 veľké nešťastie postretlo spolu s mestom aj evanjelickú cirkev v tomto hroznom a neslýchanom požiari, ktorý popoludní o štvrť na jednu vypukol a celé mesto, menovite 441 domov a s nimi aj kostol, fara a škola v popol sa obrátili. V tomto nešťastí aj tri ľudské životy v obeť padli. Celá škoda bola za 2 milióny ocenená. Na pamiatku toho hrozného nešťastia ustanovil Ferjenčík tak večný „kajíci deň“, ktorý sa zasvätil každoročne v nedeľu k 26. júlu najbližšiu.“
Tretie Stretnutie pod Vrškom v malej Muránskej Zdychave
Napísal(a) J. Dorčáková.
Folklór je darom našich predkov, je balzamom pre dušu i naše telo v tomto uponáhľanom svete. Tak sme sa aj my nesmierne potešili akcii tretieho ročníka folklórneho podujatia v réžii obce Muránska Zdychava STRETNUTIE POD VRŠKOM. Napriek tomu, že z neba nám padalo zlato, alebo dlho očakávaný dážď, nič to neubralo na chuti a energii organizátorov. Presunuli podujatie z oddychovej zóny do Kultúrneho domu a všetko nachystali tak, aby sa hostia cítili výborne. Pukanie korbáčov a úvodné clivé tóny spod strún a rúk našich muzikantov chytili za srdce každého. Zmes ľudových piesní a melódií hladili naše srdcia. Predstavili sa FS spod Kohúta, FSS Revúčka, skromní heligonkári manželia Krahulcovci z Kokavy, Adelka Poliaková s dcérkou z Unína. Čaro heligoniek predviedli aj Rasťo a Radko, a okrem súborov nám svoje zlato v hrdle predviedli aj Irka, Marianka, Evka, Andrejka, Katarínka, Tamarka, Viktoria a najmladší folklorista Fénix.
Nabíjačku elektrických bicyklov nájdu návštevníci aj v Muráni
Napísal(a) Mg od
V obci Muráň, známom stredisku cestovného ruchu na strednom Gemeri, v polovici júla (13.7.2022) slávnostne uvedli do používania prvú cyklonabíjačku pre elektrické bicykle i parkovisko pre 15 áut. Spomínaná nabíjačka stojí pripravená najmä pre tých, ktorí na elektrických bicykloch chcú navštíviť Muránsky hrad, alebo si pozrieť obľúbenú sysliu lúku na Muránskej planine.
Nabíjačka sa nachádza vo dvore predajne neďaleko námestia, kde turisti zároveň môžu ochutnať známe muránske buchty, ktoré sa s obľubou ochutnávajú už niekoľko rokov. Vďaka iniciatíve miestnej samosprávy predajňu vyhľadávajú nielen domáci záujemci, ale i návštevníci zo širokého okolia.
Je chvályhodné, že na rozvoji cyklistickej a turistickej infraštruktúry v obci Muráň spolupracovala samospráva s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) Gemer. Projekty finančne podporila aj Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja.
Objatie detstva je názov výstavy netradičného podania rozprávok dvoch umelkýň v Revúcej
Napísal(a) P. Poboček
O dvanástich mesiačikoch, Pamodaj šťastia lavička, Soľ nad zlato..., kto by nepoznal rozprávky Pavla Dobšinského s týmito názvami, ktoré nás, skôr narodených, sprevádzali naším detstvom.
V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa konala 24. júla 2022 vernisáž výstavy „Objatie detstva“. Nápad a realizácia celého projektu pochádza z dielne Ivany Jackuliakovej. Pani Ivanka je klobúčnička, výrobkyňa párt (pokrývok hlavy), čeleniek, ktoré sú nosným prvkom vystavených fotografií. Spolu s fotografkou Petrou Rapčanovou vytvorili atraktívne fotozábery, ktoré odkazujú na Dobšinského rozprávky.
Tieto dámy dva roky po sebe vytvorili originálne kalendáre Zrniečka Gemera-Malohontu (2021) a Labyrint Dobšinského rozprávok (2022).
Cyklistické preteky Muránskou dolinou – II. ročník
Napísal(a) Ondrej Doboš
Cyklistické preteky na našom území v minulých rokoch sú pre našincov veľmi vzácnym podujatím. Najmä, keď ich objavíme vo filmovej, alebo obrazovej forme. Jedným z tých, ktorí sa usilovali pre budúce generácie uchovať takéto vzácnosti v akejkoľvek forme bol o. i. aj Filmový klub Revúčan. Medzi jeho členov patril aj pán Peter Poboček, ktorého poznáme ako autora foto i video materiálov. Jeho archív sa občas ukazuje aj na našej stránke Maj Gemer, aby prítomným dokázal, že aj pred 50 a viac rokmi boli u nás ľudia, ktorí sa snažili vtedy jednoduchou prácou čo najviac dokumentovať dianie v rôznych častiach Gemera, a to z rôznych oblastí jeho života. Pritom o digitalizácii a internete nebolo nielen u nás ani chýru, ani slychu.
Viac...
Včera (21.7.2022) v centre mesta pribudli Revúčanom zhmotnené postavy z literárnych diel, ktoré sa viažu priamo k mestu, či ku Gemeru.
Na slovenské ľudové rozprávky, ktoré začali zbierať revúcki Reussovci a neskôr vydal súhrnne Pavol Dobšinský, odkazujú kovové postavy: Laktibrada pri lavičke pred Kohútom a aj Popolvár s hlavou draka vo víťaznom postoji, ktorý bude už „naveky prikovaný“ na pľaci za Mestským úradom.
Na prvé literárne sci-fi dielo vôbec si spomeňte pred Mestským domom kultúry, keď sa budete fotiť v balónovom koši vzduchoplavca Krutohlava, ktorý sa odvážil letieť obrovským parným balónom na Mesiac, ba aj ďalej... Že to bolo iba vo vízii jeho autora Gustáva Maurícia Reussa v románe Hviezdoveda, je detail. Lebo Gustáv Reuss, revúcky lekár a botanik z polovice 19. stor. bol skutočný a jeho dielo literárne i odborné je stále živé... Napríklad v úvode k svojej Hviezdovede píše prorocké vety:
Primátor mesta Revúca Július Buchta bude opäť kandidovať na svoj post
Napísal(a) L. Goliášová
Súčasný primátor Revúcej Ing. Július Buchta, ktorý vedie mesto od roku 2018, sa bude v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách opätovne uchádzať o tento post. Jeho plánom je nadviazať na doterajšie úspechy samosprávy počas posledných štyroch rokov a ďalej rozvíjať mesto Revúca.
„Vždy som bol zástancom toho, že činy sú viac ako rečnenie a sťažovanie. Výhovorky vie hľadať každý. Ja som si radšej s mojím tímom vyhrnul rukávy. Spoločne s vami, Revúčania, sme zvládli pandémiu a dokázali sme pomôcť aj tam, kde štát zlyhal. Popritom sme ďalej pracovali na našej vízii fungujúcej Revúcej, ktorá je príjemným mestom na žitie. Nesedeli sme doma na stoličke, ale klopali na dvere vždy tam, kde bolo treba: či v Bratislave, alebo v Banskej Bystrici,“ hovorí Július Buchta.
Do Drienčan na podujatie Dedina ožíva po sedemnástykrát
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Drienčany, OZ Valgata Drienčany, ECAV Drienčany Vás po 17. krát pozývajú do Drienčan na podujatie Dedina ožíva. Po dvojročnej prestávke sa tešíme na stretnutie s Vami pri rozprávkach, gastronomických špecialitách a folklórnych tradíciách.
Otvorenie podujatia bude od 9:30 na pódiu pri hasičskej zbrojnici, kde spolu so starostom obce Vás privítajú bubeník Martin Pliešovský, fujarista Dušan Ceber z FS Rimavan z Rimavskej Soboty, heligonkári z FS Vepor z Klenovca a zavíta aj kráľ s kráľovnou. Vyberú sa v sprievode k remeselnému jarmoku, na ktorom Vás pozdravia na chodúľoch Jano a Ďuro. V múzeu slovenskej rozprávky na Pamätnej fare Pavla Emanuela Dobšinského Vás zavedieme do Labyrintu Dobšinského rozprávok na výstave rozprávkových párt, výstave obrazov a prezentácie kalendára Mušiek Ivany Jackuliakovej a Petry Rapčanovej. Na vernisáži si vypočujete uspávanky. Prezentáciu si budete môcť pozrieť počas celého dňa.
Slávnostné odhaľovanie pamätných tabúľ Jurajovi Ambrozimu v Štítniku
Napísal(a) V. Tököly, L. Vranová
Miestny odbor Matice slovenskej v Štítniku inicioval a v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Rožňave, obcou Štítnik a Cirkevným zborom ECAV aj zrealizoval akciu slávnostného odhaľovania pamätných tabúľ Jurajovi Ambrozimu, pripravovaného k 275. výročiu jeho úmrtia v rámci dlhoročného projektu „Spoznávajme sa“, v ktorom sa približujú obyvateľom nášho regiónu historicky významné osobnosti pochádzajúce, ale i pôsobiace v Štítniku.
Slávnostné bohoslužby v Evanjelickom kostole v Štítniku boli v nedeľu 10. júla 2022 zasvätené pamiatke Juraja Ambroziho, ktorý v Štítniku našiel svoj domov a zotrval v ňom až do svojej smrti. Hostia sa o jeho prínose a význame dozvedeli nielen z pôsobivej kázne pani farárky Mgr. Jany Ilčiskovej, ale aj z prednášky, ktorú spracoval a predniesol zborový dozorca Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Štítnik Mgr. Matúš Molnár.
Juraj Ambrózi sa narodil 18. 4.1694 v Dolnom Kubíne v rodine oravského zemana. Bol to slovenský spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár, učiteľ a organizátor stredných škôl na Gemeri. V roku 1738 prijal pozvanie do Štítnika, kde ho po dvoch rokoch vymenovali za superintendenta Predpotiského a Potiského evanjelického dištriktu. Nakoľko túžil pripojiť k jemu zverenému úradu všetky časti dištriktu, rozhodol sa vykonať vizitáciu všetkých zborov.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-