utorok, 30 august 2022 14:47
O rožňavských trhoch / jarmokoch Doporučený
Napísal(a) M. Tureková
Mesto Rožňava, v ktorom sa rozvíjalo baníctvo, malo so susednými mestami čulé obchodné styky. Nerastné bohatstvo, ktoré sa tu nachádzalo sa spracúvalo v meste, alebo na jeho periférii. To umožnilo vznik remesiel, viažucich sa na spracovanie a zužitkovanie toho bohatstva. V 15. storočí už pôsobili v meste kováči, či zámočníci, čo malo vplyv na rýchly a dynamický rozvoj obchodu v Rožňave. Organizovanie remeselnej výroby do cechov a cechových zväzov dalo predpoklad pre prvých obchodníkov.
Na týždenné trhy, ktoré sa stali pravidelnými, prichádzali jarmočníci i zo susedných miest nielen Gemera, ale aj Spiša. Ožili ulice, zaplnili sa vinárne, pivárne a hostince. V sobotu približne o deviatej hodine bola na námestí vyvesená trhová zástava, ktorá oznamovala oficiálne otvorenie trhu. Kým zástava nebola vyvesená, nakupovať mohli len miestni obyvatelia.
Cudzinci, príslušníci z iných miest a obcí mohli nakupovať až po oficiálnom otvorení trhu. Vzhľadom na mimoriadny význam baníctva, pre život a rozvoj mesta bol v platnosti predpis o uprednostnení baníkov pri nákupe tovaru. V čase jarmokov bolo predávaným tovarom zaplnené nielen celé námestie, ale aj priľahlé uličky. Vzhľadom na rozsah a význam rožňavských trhov, s veľkou účasťou domáceho i cudzieho obyvateľstva, bolo nevyhnutné, aby mestská rada vydávala trhové štatúty, ktoré boli zákonnou normou trhového obchodovania. Mestskou radou boli schvaľované každý rok. Na poriadok dozerali tzv. trhoví richtári, ktorí boli volení už od polovice 16. storočia z členov mestskej rady. Mali právo kontrolovať kvalitu ponúkaného tovaru, správnosť mier a váh a sledovať dodržiavanie predpisov. Vyberali aj poplatky, ktoré boli stanovené podľa množstva a druhu na trh prineseného tovaru, na základe taríf vydaných mestskou radou. Napríklad poplatok za 1 kapustu boli 2 denáre, za 1 kus dobytka 4 denáre. Základom pre určenie výšky poplatku bolo preváženie tovaru mestskými váhami. Podľa týchto váh si museli obchodníci nastaviť aj svoje váhy. Keď boli trhy výročné, poplatky sa väčšinou zdvojnásobili. Cudzí obchodníci nesmeli nocovať na území mesta. Mali vytvorené podmienky na prenocovanie mimo mestských brán. Vznikom manufaktúr v Rožňave sa proces odčleňovania výroby a predaja urýchlil. Okolo 
námestia a v priľahlých uliciach vznikala sieť drobných obchodníkov. Nákup tovaru už nebol viazaný na koniec týždňa. V sobotu kupujúci míňali peniaze už v obchodoch. Približne do obdobia zmeny charakteru trhu na poľnohospodársky na prelome 18. a 19. storočia možno datovať presťahovanie trhu z námestia na tzv. „Búzatér“, ktorý sa nachádzal na mieste dnešnej nemocnice s poliklinikou. V malej miere predaj ostal aj na námestí, plne však ožil na výročných trhoch, ktoré sa konali na sv. Jána 24. júna. Trhy boli v živote mesta slávnostnou udalosťou. Prišli potulní komedianti, muzikanti, bábkari, ktorí chodili z jarmoku na jarmok a uspokojovali obyvateľov, pre ktorých bol trh dňom zábavy a radosti zo života. Tradícia výročných rožňavských jarmokov sa obnovila v roku 1985.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Kronika mesta Rožňava, archívny fond: Mestský národný výbor v Rožňave, foto – internet.
Napísala: Mária Tureková
Zverejnené v
Rožňava
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-